Čítanie programových vyhlásení vlád (ďalej len PVV) nie je asi obľúbenou a bežne rozšírenou disciplínou. Ako nám však pravidelne pripomínajú predstavitelia členských organizácií SFOZP, veľa z toho, čo politici do PVV napíšu, sa týka aj priamo nás, ľudí so znevýhodnením. V sociálnej oblasti sú konkrétne otázky, ktoré vás z PVV zaujali a my sme ich položili Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie vždy môžu byť odpovede uspokojivé a na niektoré otázky, súvisiace napríklad s bezbariérovou dopravou či s inkluzívnym školstvom, ministerstvo nezareagovalo vôbec, pretože išlo o problémy, ktoré nespadajú do jeho pôsobnosti. PVV je rámcovým dokumentom, ktorý kreslí určitú víziu. Spôsob jeho naplnenia a to, čo sa z neho podarí naplniť, bude zrejmé časom.
Otázka: Mnohých z nás sa týka osobná asistencia. Počíta sa perspektívne s navýšením hodinovej sadzby? Ostane osobná asistencia zachovaná v jej súčasnej podobe?
Odpoveď: Ministerstvo práce sa neustále snaží zlepšovať podmienky pre osoby vykonávajúce osobnú asistenciu alebo opatrovanie fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj v roku 2024 plánuje predložiť na rokovanie vlády SR návrh Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým by sa od 1. júla 2024 zvýšila sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie a súčasne aj výška peňažného príspevku na opatrovanie.
Vychádzajúc z Plánu obnovy (Komponent 13 – Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť) ministerstvo plánuje v najbližšom období pripraviť novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (z. č. 447/2008 Z. z.), ktorej cieľom by malo byť aj zefektívnenie nástrojov integrácie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. V tomto štádiu však nie je možné poskytnúť ešte bližšie informácie o konkrétnej podobe novely citovaného zákona.
Otázka: V Programovom vyhlásení vlády sa hovorí aj o reforme posudkovej činnosti. V čom bude spočívať?
Odpoveď: K reforme posudkovej činnosti sa Slovenská republika zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti SR „Komponent 13 – Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť“. Ministerstvo práce pracuje na plnení záväzkov na zmenu starostlivosti o ľudí so zdravotným znevýhodnením, dlhodobo chorých a seniorov plynúci z Plánu obnovy a odolnosti. Súčasťou naplnenia tohto cieľa je reforma posudkovej činnosti, ktorá vyrieši nejednotnosť v hodnotení zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Výsledkom pripravovaných zmien bude jednotný a efektívny posudkový systém. Posudzovanie komplexne zhodnotí potreby človeka s ohľadom na zdravotný stav aj sociálny rozmer (ako napr. osobná asistencia, dostupnosť sociálnych služieb) osoby so zdravotným postihnutím. Hlavné prvky reformy zahŕňajú zlepšenie koordinácie posudkových procesov s cieľom efektívneho hodnotenia klientov a urýchlenie celého posudkového postupu. Nový prístup k posudkovým činnostiam bude zahŕňať okrem lekárskych posudkov aj samoidentifikáciu klienta (prostredníctvom 12 otázkového Whodas formulára) ako aj sociálnu posudkovú činnosť (využitím 36 otázkového Whodas formulára), s dôrazom na zhodnotenie klienta, jeho potrieb a sociálnej situácie.
Otázka: V PVV sa kladie dôraz na rozvoj sociálnej ekonomiky. Môžeme o tom povedať viac, aké sú predstavy, možnosti? Máme veľa ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí by chceli a vedeli pracovať, preto ich to veľmi zaujíma.
Odpoveď: Jeden z prístupov k sociálnej ekonomike je zameraný na podporu a zapojenie špecifickej skupiny znevýhodnených a zraniteľných jednotlivcov do pracovného trhu. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch identifikuje integračné podniky ako jeden z typov sociálnych podnikov, ktoré sa zameriavajú na zamestnanie znevýhodnených a zraniteľných osôb, vrátane tých so zdravotným postihnutím. Cieľom je dosiahnuť merateľný pozitívny sociálny vplyv prostredníctvom zamestnávania tejto skupiny, pričom minimálne 30% zamestnancov podniku by mali tvoriť znevýhodnené osoby.
Na podporu týchto iniciatív existuje finančná pomoc, vrátane príspevkov na mzdové náklady a dodatočné náklady spojené so zamestnaním znevýhodnených a zraniteľných osôb. Pre integráciu osôb so zdravotným postihnutím do pracovného prostredia poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyrovnávací príspevok integračným podnikom na mzdy, pričom percentá sa odlišujú podľa druhu postihnutia a uznania za invalidnú osobu.
Konkrétne, počas zamestnávania zamestnanca, ktorý je znevýhodnenou osobou v zmysle zákona (§ 2 ods. 5 písm. b bod 1), teda osobou uznanou za invalidnú, sa vyrovnávací príspevok na mzdu poskytuje mesačne vo výške 75 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca, a to počas celej doby zamestnávania.
Na znevýhodnenú osobu v zmysle zákona (§ 2 ods. 5 písm. b bod 2) t. j. na osobu, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, sa poskytuje mesačne vyrovnávací príspevok vo výške 60% oprávnených nákladov skutočne vynaložených na tohto zamestnanca a to počas celej doby zamestnávania.
Pre účely podpory sociálnej ekonomiky bolo prostredníctvom národného projektu „Inštitút sociálnej ekonomiky“ otvorených 7 regionálnych centier sociálnej ekonomiky v územnej pôsobnosti každého samosprávneho kraja, ktoré sú spolu so zastúpením v Bratislave významným zdrojom informácií a podpory pre záujemcov o sociálnu ekonomiku.
Kľúčovou úlohou regionálnych centier je bezplatne poskytovať prvotné všeobecné informácie širokej verejnosti v lokálnom prostredí, vyhľadávať potenciálnych záujemcov s cieľom zvýšenia regionálnej zamestnanosti ako i následnej udržateľnosti.
Zároveň Ministerstvo práce pravidelne aktualizuje verejne dostupný register sociálnych podnikov, v rámci ktorého je možné nájsť ku každému registrovanému sociálnemu podniku základný opis činnosti, sídlo ako aj adresu prevádzky a príslušný kontakt. Na tejto webovej lokalite je možné nájsť tiež kontakty na jednotlivé regionálne centrá sociálnej ekonomiky.
Ďalšie informácie spolu s prehľadom registrovaných sociálnych podnikov.
Otázka: V PVV sa píše aj nasledovné: „Sériou konkrétnych opatrení bude vláda odstraňovať fyzické i mentálne bariéry pre prístup zdravotne znevýhodnených k pracovným príležitostiam alebo iným formám spoločenskej aktivity.“ Mohli by sme tieto opatrenia načrtnúť?
Odpoveď: Príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a na chránených pracoviskách sú upravené priamo v zákone o službách zamestnanosti (v jeho ôsmej časti). Chránené dielne a chránené pracoviská predstavujú príležitosť pre zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím na pracovných miestach na chránenom trhu práce, a to v rámci chráneného zamestnania.
Novelou zákona o službách zamestnanosti od 1. januára 2024 sa podpora zamestnávania a samo zamestnávania v rámci chráneného zamestnávania vzťahuje iba na občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce. Tým sa zvyšuje adresnosť poskytovania príspevkov pre ich zamestnávanie.
Primárnym cieľom Ministerstva práce je zvyšovanie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a upustenie od modelu ich zotrvávania v chránených dielňach a na chránených pracoviskách. Opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sa vedia uplatniť na otvorenom trhu práce, budú v rámci Programu Slovensko v programovom období rokov 2021 – 2027 riešené jednotne, a to projektovo. Rezort práce pripravuje kroky pre spustenie národného projektu Finančné stimuly pre zamestnávateľov, v rámci ktorého budú zadefinované aj nenávratné finančné príspevky (NFP) pre zamestnávateľov na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie vrátane občanov so zdravotným postihnutím.
Rezort práce v rámci Programu Slovensko pripravuje opatrenia, ktoré budú vychádzať z národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup so zameraním na poradenské činnosti/ Poradenstvo k zamestnaniu. Národný projekt bude zabezpečovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na celom Slovensku. Projekt sa zameriava na zvýšenie šancí na zamestnanie pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (Z UoZ) a mladým v situácii NEET (z angl. not in employment, education or training – nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy), ktorí sú UoZ (mladým UoZ). Cieľom projektu je zabezpečiť dostupnosť individualizovaného prístupu a poradenskej činnosti vrátane profesijného poradenstva. Medzi hlavné cieľové skupiny projektu patria dlhodobo nezamestnané osoby, osoby s nízkym vzdelaním, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, rodičia malých detí evidovaní na úradoch, ako aj mladí ľudia vo veku do 30 rokov v situácii NEET, ktorí sú UoZ, a UoZ starší ako 50 rokov.
Otázka: Vláda chce prijať opatrenia na zvýšenie platov zamestnancov a chce garantovať minimálnu mzdu na úrovni 60% priemernej mzdy v národnom hospodárstve v prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú na jej výške. Tento zámer mnohí z nás iste privítajú, ale zároveň treba upozorniť na fakt, že poberatelia peňažných príspevkov, ktorí sú zároveň poberateľmi invalidného dôchodku, sa zvyšovaním minimálnej mzdy dostávajú do pásma, kedy už prestanú mať nárok na peňažné príspevky (limitované 5-násobkom sumy životného minima). Nemal by sa preto upraviť spotrebiteľský košík, z ktorého je vyrátané životné minimum, resp. upraviť životné minimum tak, aby nám tieto osoby nevypadávali zo sociálneho systému a zároveň u nich naďalej pretrvávala motivácia mať zamestnanie?
Odpoveď: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2024 pripraví nový koncept výpočtu životného minima. Cieľom je aj zaviesť taký koncept životného minima, ktorého suma bude skutočne zodpovedať minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti. Podrobnosti o konkrétnych opatreniach na dosahovanie cieľov z Programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti budú predmetom ďalších diskusií na Ministerstve práce, o ktorých budeme verejnosť následne informovať.
Otázka: Medzi našimi členmi sú aj poberatelia starobných a invalidných dôchodkov, ktorým dôchodky boli vyrátané ešte podľa predchádzajúceho zákona, pred rokom 2003. Tieto dôchodky patria medzi úplne najnižšie. Má vláda v pláne urobiť revíziu týchto dôchodkov a upraviť ich výšku tak, aby ich poberateľom zabezpečili dôstojný život?
Odpoveď: Reforma dôchodkového systému s účinnosťou od 1. januára 2004 priniesla zásadné zmeny v právnej úprave výpočtu dôchodku. Odklonila sa od solidárneho modelu a dôraznejšie presadila princíp zásluhovosti. Suma dôchodku sa tak stala oveľa viac závislá od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia a najmä od hrubých zárobkov/ vymeriavacieho základu. To znamená, že suma dôchodku poistenca s nadpriemernými zárobkami je značne vyššia, ak bola vypočítaná podľa predpisov účinných od 1. januára 2004 (nové predpisy), než suma toho istého poistenca vypočítaná podľa starých predpisov. Na odstránenie týchto rozdielov boli starodôchodky prepočítané celkovo trikrát, naposledy od 1. januára 2018.
Cieľom tohto prepočítavania bolo v roku priznania dôchodku dosiahnuť približne rovnakú mieru náhrady príjmu poistenca starobným dôchodkom ako mali poistenci, ktorí odchádzali do dôchodku od 1. januára 2004. Išlo teda najmä o kompenzovanie rozdielov v sumách dôchodkov v porovnaní so sumou dôchodku vypočítanou podľa novej právnej úpravy. Prepočítava sa len starodôchodok poistenca, ktorého suma by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa nových predpisov.
Invalidné starodôchodky (priznané podľa starých predpisov) nemuseli byť prepočítané na starobné dôchodky, pretože rozdiely v mnohých prípadoch možno vyriešiť na základe platnej právnej úpravy nároku na invalidný dôchodok. Invalidný starodôchodca, ktorý dosiahol dôchodkový vek do 31. decembra 2003, mohol požiadať o priznanie starobného dôchodku, na ktorý by sa vzťahovali predpisy o prepočítaní starého dôchodku.
Ak dovŕši/ dovŕšil dôchodkový vek po tomto dátume, môže žiadať o riadny starobný dôchodok podľa nových predpisov, a tým pádom prepočet jeho invalidného dôchodku je bezpredmetný. Pokiaľ poberateľ invalidného dôchodku nedovŕšil dôchodkový vek, má možnosť Sociálnu poisťovňu požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok podľa platného zákona o sociálnom poistení (§ 263). V dôsledku nálezu Ústavného súdu SR vo veci nároku na invalidný dôchodok, ktorý vznikol podľa starých predpisov, boli prijaté nové právne úpravy (§ 263a a 263b). Podľa § 263a zákona o sociálnom poistení a judikatúry Najvyššieho súdu SR sa nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa starých právnych predpisov hodnotí vždy súčasne podľa starých aj nových predpisov a môže byť prepočítaný na základe plánovanej kontrolnej prehliadky (KLP), teda z podnetu Sociálnej poisťovne alebo žiadosťou poistenca o zvýšenie invalidného dôchodku, spravidla na základe zhoršenia zdravotného stavu.
Na zvyšovanie nízkych dôchodkov existujú iné nástroje, ako napríklad inštitút minimálneho dôchodku, percentuálna valorizácia priemerného osobného mzdového bodu a ďalšie opatrenia, ktoré boli implementované v rámci Zákona o sociálnom poistení (§ 263). V roku 2023 boli poberatelia nízkych dôchodkov dvakrát podporení valorizáciou minimálnych dôchodkov (+ 11,8 % k 1. januáru 2023, + 10,6 % k 1. júlu 2023). Okrem toho, od 1. augusta 2023 nadobudla účinnosť novelizácia prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, ktorou sa implementovali najnovšie poznatky medicíny na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo bude mať pozitívny vplyv na uznanie invalidity a zvýšenie jej miery pri niektorých ochoreniach.
Red.