Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská bola v decembri roku 2021 výraznou parlamentnou väčšinou potvrdená vo svojej funkcii. Rozprávame sa o uplynulom roku z pohľadu jej aktivít, o aktuálne vyhodnotenom prieskume prístupnosti volebných miestností, či o rozšírení jej pôsobnosti od januára 2023.
Začnime v tých volebných miestnostiach, veď už teraz to vyzerá tak, že sa do nich vďaka našej vláde dostaneme skôr, ako bolo pôvodne v pláne. Ako teda dopadol aktuálny prieskum?
„Prístupnosťou volebného práva podľa článku 29 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zaoberáme dlhodobo. Preto sme aj v roku 2020, v čase parlamentných volieb, robili takýto prieskum, ale ten bol v menšom rozsahu, pretože ho realizovali priamo zamestnanci úradu komisára a naši rodinní príslušníci. Teraz sme ho rozšírili na celé Slovensko. Vyzvali sme organizácie aj občanov, aby nám pomohli zmonitorovať prístupnosť volebných miestností pre ľudí so zdravotným postihnutím, či už sú odkázaní na invalidný vozík, alebo potrebujú inú pomoc, ako sa dostať do volebnej miestnosti.“
Do prieskumu sa zapojilo 344 subjektov. Na aké otázky vám odpovedali?
„Zaujímalo nás, v akých budovách sú situované volebné miestnosti, či je pred budovou vyhradené parkovacie miesto pre držiteľov parkovacieho preukazu, alebo akým spôsobom bolo umožnené voliť človeku na vozíku, ktorý sa nedokázal dostať do volebnej miestnosti.“
Čo ste zistili?
„Zistili sme, že najviac volebných miestností sa nachádza v základných školách, ktoré sú vo veľkej väčšine bariérové, či už ide o vstup do budov alebo aj o vnútorné členenie priestoru. Mali sme aj konkrétne hlásenia o tom, že do budovy sa volič na vozíku síce dostal, ale do volebnej miestnosti už nie, pretože pred ňou bolo zopár schodov, ktoré sám nedokázal zvládnuť a museli mu pomáhať okoloidúci. Inokedy sa vozičkár nedostal ani do budovy a musel vonku prosiť okoloidúcich, aby dali vedieť volebnej komisii, že je tam a čaká, aby mohol realizovať svoje ústavné právo. Neraz pritom išlo o budovy, v ktorých sídlilo viacero volebných okrskov a stačilo by, keby bol vonku jeden koordinátor, ktorý by v takýchto prípadoch ľuďom pomohol.“
Do vášho prieskumu sa zapojili priami účastníci volieb alebo ich príbuzní. Do akej miery sa vám podarilo zachytiť situáciu celého Slovenska?
„Najviac vyplnených dotazníkov bolo z bratislavského kraja. Keď som však priebežne sledovala, ako prichádzajú odpovede, bola som prekvapená, z akých rôznych obcí reakcie prichádzajú. Neraz to boli maličké dediny, o ktorých som predtým nikdy nepočula. Som rada, že aj vďaka médiám sa naozaj veľa ľudí dozvedelo o našom prieskume.“
Ako so získanými výsledkami naložíte?
„S výsledkami by sme chceli oboznámiť subjekty rozhodujúce o tom, ktoré miestnosti sú vyberané na realizáciu volebného práva. Určite oslovíme Združenie miest a obcí Slovenska, Úniu miest aj Ministerstvo vnútra, ktoré je organizátorom volieb. So všetkými by sme chceli naše zistenia prerokovať, prípadne ich naviesť, aby sa lepšie a dôslednejšie zaoberali nielen výberom volebných miestností, ale aj celkovým manažmentom realizácie volebného práva priamo v deň volieb.“
Pozrime sa teda na konkrétne výsledky.
V dvoch tretinách sa konštatoval bariérový prístup do budov aj miestností, ako aj nedostatky v zabezpečení parkovacích miest pre držiteľov parkovacieho preukazu. V jednej tretine prípadov sme skonštatovali bariéry v samotných interiéroch volebných miestností. Pokiaľ ide o bariérovosť budov, ukázali sa nám dokonca horšie výsledky ako to bolo v roku 2020. Zaznamenali sme však aj zlepšenia a tých bolo viac ako toho, čo sa zhoršilo.“
Tu len pripomeniem, že v roku 2020 ste z hľadiska prístupnosti posudzovali päťdesiat budov a robili to zamestnanci úradu, kým teraz vám odpovede posielali ľudia z terénu. Je jasné, že po vašom prieskume sa asi nezačnú budovy hromadne debarierizovať. Dali by sa teda navrhnúť jednoduchšie, aj finančne menej náročné úpravy, ktoré by v prístupnosti volieb pomohli?
„Určite by sa dalo uvažovať o takých úpravách, aby sa človek na vozíku dostal do budovy. Ide aj o ľudí s barlami či rodičov s kočíkmi, pretože aj od nich sme mali negatívnu spätnú väzbu. Do niektorých budov síce viedli vstupné koľajničky, ale boli také strmé, že vozičkára by po nich nevytlačil ani najväčší silák. Dvere, cez ktoré človek prechádza, majú byť dostatočne široké a človek by mal mať možnosť otvoriť ich sám, bez pomoci. Mnohé volebné miestnosti boli síce umiestnené na prízemí, ale aj tam v rámci interiéru boli schody.“
Na niektorých viacpodlažných poštách som sa stretol s riešením, že pracovníčka zišla na prízemie, dokonca vyšla z budovy a klienta na vozíku vybavila vonku. Pri voľbách by takéto riešenie nebolo možné?
„Určite nie. Ak člen volebnej komisie zíde so schránkou k voličovi, neberie so sebou paraván, aby ho izoloval od okoloidúcich a zabezpečil mu tajnosť volieb.“
Bolo by pre vás prijateľné riešenie, ktoré sa využíva pri nevládnych, chorých ľuďoch či senioroch žijúcich na odľahlých miestach, keď člen volebnej komisie príde na požiadanie so schránkou priamo do domácnosti?
„Presne takýto návrh sme dostali, keď sme voľby konzultovali s Ministerstvom vnútra. Ja si však myslím, že človek má právo zúčastniť sa na voľbách priamo vo volebnej miestnosti, zažiť atmosféru volieb, mať kontakt s tým prostredím. Ak chce využiť možnosť voliť doma, v poriadku, ale mal by mať aj alternatívu.“
Od volieb sa posuňme k podnetom, ktoré vám za uplynulé obdobie ľudia adresovali.
„V čase pandémie sme riešili množstvo podnetov súvisiacich s očkovaním a testovaním. V roku 2022 vystúpila do popredia sociálna odkázanosť ľudí so zdravotným postihnutím a zložité, až takmer nemožné zabezpečenie a udržanie si práce. Veľa podnetov sa týkalo aj odídencov z Ukrajiny. Náš úrad sa aktívne zapojil do pomoci týmto ľuďom.“
Vo verejnosti zarezonovala vaša kampaň Aj my sme tu. Chceli ste v nej dať vedieť nielen o vašom úrade, ale aj o občianskych združeniach, ktoré obhajujú práva ľudí so zdravotným postihnutím.
„Áno, pretože práve tieto organizácie majú v ochrane ľudských práv ich členov nezastupiteľnú úlohu. Toto sme chceli viac zviditeľniť. Cez rôzne životné situácie a príbehy sa dá ukázať, že sú to ľudia so špecifickými potrebami, ale zároveň sú plnohodnotnými členmi našej spoločnosti. V mnohých oblastiach sa od týchto ľudí môžeme veľa naučiť a inšpirovať. Do kampane Aj my sme tu bolo zapojených 21 organizácií.“
V uplynulom roku bola prijatá legislatívna zmena, ktorá by mala posilniť vaše právomoci. O čo ide?
„Pri riešení podnetov hľadáme možnosti, ako ešte účinnejšie môžeme pomôcť. Chceli by sme, aby komisár mohol do súdnych konaní vstupovať jednoduchšie. Súdu by sme len oznámili, že ide o osobu, ktorá má zdravotné postihnutie a my vstupujeme do konania. Ide o to, aby sme neboli odkázaní na to, kedy súd vydá uznesenie, ktorým vstup do konania úradu komisára povoľuje. Navyše, doteraz sme nemohli podávať odvolanie nad rámec rozhodnutia daného účastníka konania. Uvediem príklad. Súd vydá rozsudok o tom, že obmedzuje človeka v spôsobilosti na právne úkony. My toho človeka sprevádzame krok za krokom a snažíme sa, aby súdne konanie rešpektovalo práva osôb so zdravotným postihnutím. Účastníkovi konania pomôžeme napísať odvolanie a rovnako aj my podávame odvolanie. Stávajú sa však prípady, keď sa ten nami sprevádzaný človek rozhodne svoje odvolanie zobrať späť. Nie je to však jeho slobodné rozhodnutie, ale je zmanipulovaný napríklad svojimi rodinnými príslušníkmi. My teda síce zistíme, že súdne rozhodnutie nie je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale keď človek odvolanie stiahne, nemohli sme už nad rámec jeho rozhodnutia obhajovať jeho práva, lebo on vlastne tým stiahnutím akoby vyjadril súhlas s rozsudkom. Preto sme žiadali, aby sme mohli podať odvolanie aj mimo daného účastníka konania, s poukazom na zásah do ochrany ľudských práv chránených Dohovorom aj Ústavou. Išlo nám o to, aby sme mohli podať napríklad aj dovolanie na Najvyšší súd ako mimoriadny opravný prostriedok.“
Túto legislatívnu zmenu sa naozaj podarilo presadiť. Od januára 2023 to teda už bude možné?
„Áno. Bude sa to týkať troch typov súdnych konaní a to konania o spôsobilosti na právne úkony, konania ustanovení za opatrovníka a konania o nedobrovoľnej hospitalizácii, teda o rozhodnutiach súdu držať pacienta v zdravotníckom zariadení bez jeho súhlasu.“
Nedávno sa veľa hovorilo o obmedzovacích prostriedkoch na psychiatriách.
„Po monitoringoch, ktoré sme robili v psychiatrických zariadeniach, sme dali odporúčanie na Ministerstvo zdravotníctva, aby zákonnou normou upravilo obmedzovanie osobnej slobody v psychiatrických zariadeniach. Ide napríklad o popruhy, sieťové postele, ale aj o chemické obmedzovacie prostriedky, napr. medikamentózna liečba. Upozornili sme na to, že daná právna úprava nemá oporu v zákone, ale len v metodickom usmernení ministerstva zdravotníctva, čo je veľmi nízka právna norma vzhľadom na to, že dochádza k zásahu do ľudských práv. Tieto zistenia sme uvádzali v našich správach, ktoré sledujú aj poslanci NR SR. Práve vďaka poslaneckej iniciatíve bol predložený návrh, aby sa obmedzovacie prostriedky stali súčasťou zákona o zdravotnej starostlivosti. V procese schvaľovania v parlamente vystúpili lekári takzvanej somatickej medicíny a upozornili, že aj tam sa používajú obmedzovacie prostriedky, ktoré nemajú už vôbec žiadny právny základ. Poslanecký návrh bol teda v druhom čítaní doplnený aj o možnosť používania obmedzovacích prostriedkov v bežných zdravotníckych zariadeniach. Dôležité pritom je, aby sa dôsledne kontrolovalo ich používanie, aby sa po nich siahlo naozaj iba v prípade ohrozenia života pacienta alebo zamestnancov.“
Aj medzi poslancami sú lekári z praxe. Ľudskoprávne hľadisko zrejme narážalo na medicínske. Bola o tomto návrhu veľká diskusia?
„Áno, hovorilo sa o tom veľa. Jednoznačne si však myslím, že obmedzovacie prostriedky sa nemôžu používať na to, aby sa personálu v zdravotníckom zariadení uľahčila práca. Ak pacient v noci chodí, kontaktuje personál, pýta sa ich niečo, nemôže to byť dôvod na priväzovanie.“
Na stole je aj ďalšie rozšírenie vašej pôsobnosti. Má ísť o seniorov.
„Ochrana práv seniorov sa nás veľmi týka. Väčšina podnetov doručovaných na náš úrad rieši dotknuté osoby so zdravotným postihnutím už vo vyššom veku. My však musíme sledovať, či ide o človeka so zdravotným postihnutím. Žiaľ, na ochranu práv seniorov nie je prijatý žiadny medzinárodný dokument. Preto sa navrhovaná právna úprava týka ochrany v rovine základných ľudských práv a slobôd garantovaných našou Ústavou. Aktuálne je tento materiál v Národnej rade. Uvidíme, či ho poslanci schvália.“
Na vašej stránke svieti inzerát, v ktorom hľadáte do kolektívu ďalšieho zamestnanca, právnika. Mimochodom, pracujú u vás stále aj ľudia so zdravotným postihnutím?
„Náš úrad samozrejme víta aj takýchto kolegov. Naše priestory sú bezbariérové. Mali sme kolegyňu – právničku odkázanú na invalidný vozík. Máme kolegov vykonávajúcich upratovacie a ľahké administratívne práce, ktorí sú u nás na dohodu o pracovnej činnosti. Jedna kolegyňa má ľahké mentálne postihnutie a druhý je mladý muž s autizmom.“
Naposledy sme sa stretli na vašom výjazdovom dni v Hlohovci. Odvtedy ste takýchto ciest do terénu mali viac, nedávno to bolo v Dubnici nad Váhom.
„Na tomto mi naozaj veľmi záleží. Chceme zisťovať po jednotlivých regiónoch podmienky, ktoré vytvárajú mestá a obce pre ľudí so zdravotným postihnutím. Stretávame sa tam s jednotlivcami, s predstaviteľmi občianskych združení a samospráv. Oboznamujeme samosprávy s existenciou nášho úradu. Hovoríme im, v čom dokážeme pomôcť my a ako môžu občanovi pomôcť oni, keď sa na nich obráti. V mestách si všímame, aké vzdelávanie majú zabezpečené deti so zdravotným postihnutím, aké sociálne služby sa tam poskytujú, aká je zamestnanosť, či sú v okolí chránené dielne alebo sociálne podniky. Zaujíma nás aj to, ako sú vo všeobecne záväzných nariadeniach upravené zľavy pri poplatkoch za odpad či pri dani z nehnuteľnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. Najbližší takýto výjazd však budeme mať až po odovzdaní výročnej správy, lebo obdobie od januára do marca je pre nás naozaj intenzívne. Správa máva okolo sedemdesiat grafov, tridsať tabuliek a štyristo strán. Popri bežnej agende sa preto budeme venovať najmä tvorbe tejto správy, potom môžu nasledovať výjazdy a monitoringy.“
Pri takomto množstve povinností človeku napadne, či máte čas aj na nejaké kultúrne podujatie. Nedávno ste v divadle naozaj boli…
„Áno, na pozvanie Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska som bola v Slovenskom národnom divadle. Išlo o predstavenie určené nevidiacim divákom. Pred pár dňami som si užila aj jeden vianočný koncert, čo zorganizovala moja známa. A ešte jeden skvelý zážitok z konca októbra, keď som bola na koncerte môjho obľúbeného speváka Stinga. To bola pre mňa obrovská odmena.“
Váš stôl je väčšinou plný kancelárskych papierov. Pred Vianocami ich na chvíľu nahradil papier baliaci.
„Áno, aj náš úrad sa zapojil do balenia darčekov v rámci akcie Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok. Veľmi sa teším, keď môžeme aj takto priamočiaro pomôcť. Z tohto dôvodu sme sa v uplynulom roku zúčastnili aj na zelených dňoch Bratislavského dobrovoľníckeho centra. Povedali sme si: Poďme aj my pomôcť ľuďom v zariadeniach, ktoré väčšinou len monitorujeme. V máji sme tak v jednom zariadení sociálnych služieb trhali burinu, kopali sme hriadky, maľovali plot, skrátka skrášľovali prostredie pre klientov.“
Na záver nám ostáva zhodnotenie uplynulého roka a pohľad dopredu na rok 2023.
„V roku 2022 sa nám podarilo doriešiť veľa prípadov, iniciovať legislatívne zmeny a verím, že sa nám podarí posilniť ochranu práv seniorov. Mojou veľkou túžbou je aj to, aby sme mohli zmeniť zastupovanie občana pred Ústavným súdom SR pri podávaní individuálnych sťažností. V takom prípade musí byť sťažovateľ zastúpený advokátom. Keďže klienta sprevádzame priebežne súdnym konaním, myslíme si, že sme dostatočne právne spôsobilí na to, aby sme ho mohli zastupovať aj pred Ústavným súdom a pomáhať mu pri riešení jeho situácie.“
Red.