Tisíce hovorov po celom Slovensku, pomoc v rôznych životných situáciách, stále nové partnerské subjekty. Aj toto je služba Online tlmočník určená pre ľudí so sluchovým znevýhodnením, ktorá funguje už desať rokov. Službu rozbehol a v prvých rokoch cez svoj nadačný fond financoval Telekom. Neskôr ju prebralo občianske združenie Centrum bezbariérovej komunikácie.
Rozprávam sa s certifikovaným tlmočníkom slovenského posunkového jazyka Pavlom Romanom, ktorý zároveň pomáha zabezpečovať službu online tlmočenia. „Je to vlastne tlmočník do vačku. Človek cez mobilnú aplikáciu alebo webové rozhranie kontaktuje v pracovných dňoch od ôsmej do šestnástej naše call centrum a my mu komunikáciu radi pretlmočíme,“ približuje princíp tejto bezplatnej služby Pavol Roman. Šesť tlmočníkov pôsobí na rôznych miestach Slovenska a pomáha ľuďom bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Najviac je takáto služba využívaná v oblasti zdravotníctva, či už pri objednávaní sa na vyšetrenia, ale aj priamo v ambulancii, kde tlmočníci zlepšujú komunikáciu medzi nepočujúcim pacientom a lekárom. „Cítime, že ľudia so sluchovým postihnutím chcú mať stále väčšiu a väčšiu kontrolu nad svojím zdravím a lepšie rozumieť, čo sa s nimi deje, prečo im bola predpísaná konkrétna liečba a podobne. Dôležitosť takéhoto porozumenia uvediem na príklade. Nepočujúci pacient mal v zdravotnej dokumentácii dávno uvedenú konkrétnu diagnózu. Lekár to bral tak, že pacient je s ňou oboznámený. Keďže tam však predtým chýbalo tlmočenie, nepočujúci pán netušil, že má napríklad cukrovku a neprispôsobil tomu svoju životosprávu.“ Podľa Pavla Romana je táto služba užitočná aj pre lekárov. „Tí si na to už zvykli a vedia, že keď nepočujúci pacient vytiahne telefón, nie je to preto, že by si ich chcel nahrávať. Veľa doktorov nám povedalo, že konečne pacientom lepšie rozumejú, tlmočník im šetrí čas a vďaka tomu sa zlepšuje aj celková atmosféra vyšetrenia.“
Aj ľudia so stratou sluchu chcú pracovať. Ako však zvládnuť pohovor? Náročná situácia nielen pre potenciálneho zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Aj vtedy je naporúdzi online tlmočník. Potrebujete si niečo vykomunikovať s kolegom? Správne pochopiť inštrukcie nadriadeného? Stačí vám na to opäť mobilný telefón. Zabudol som sa opýtať, či už tlmočili aj rozhovor, v ktorom by si nepočujúci zamestnanec pýtal zvýšenie platu, no určite by ani toto nebol problém. Pavol Roman sa teší z tlmočení, výsledkom ktorých bolo prijatie klienta do zamestnania.
Online tlmočník sa postupne rozširuje aj na rôzne komerčné subjekty, ktoré ho pomáhajú financovať. Využiť sa dá v niektorých obchodných reťazcoch a najnovšie sa na jeho zavedení pracuje napríklad v Slovenskej sporiteľni. „Ešte sa dolaďujú detaily, aby bol tlmočník prístupný vo všetkých bankových pobočkách. Robia sa úkony na ochranu bankového tajomstva a treba tam ošetriť prítomnosť tretej osoby. Pracovníci banky nás budú mať vo svojich smart zariadeniach a hovor nebude vytáčať klient, ale oni, aby to spĺňalo všetky zákonné náležitosti. Je to teda trochu komplikovanejšie, ako pri všetkých ostatných partneroch. Je však skvelé, že onedlho bude môcť prísť klient do ktorejkoľvek pobočky a efektívne sa so zamestnancom banky dorozumieť.“
Nie vždy musí ísť o rozhovory, pri ktorých ide o život, zdravie, majetok a ďalšie vážne veci. Online tlmočník neodmietne ani bežnú ľudskú komunikáciu s kolegami, rodinnými príslušníkmi, či dokonca náhodnými okoloidúcimi: „Pravdupovediac, po nejakých ťažkých tlmočeniach aj nám takéto bežné rozhovory padnú dobre. Naozaj sa snažíme neodmietnuť nikoho. Len keď sú pracovné porady, kde hovorí veľa ľudí, niekedy jeden cez druhého, to by sa nám robilo ťažko.“
Linka denne pomôže asi dvadsiatim piatim klientom. Za približne 250 pracovných dní minulého roku odtlmočili 5 183 požiadaviek. Priemerný hovor trvá okolo štrnásť minút. Počet hovorov aj nepočujúcich klientov zaregistrovaných v aplikácii medziročne rastie. Rovnako sa rozširuje okruh partnerov, ktorí umožňujú ďalšie fungovanie tejto služby. V pracovnom čase je garantovaný minimálne jeden aktívny tlmočník, ktorému sa určite dovoláte, v špičke pridávajú druhého, niekedy aj tretieho. Pavol Roman hovorí o pomalom, ale udržateľnom raste. Po každom hovore môžete dať spätnú väzbu na kvalitu tlmočenia aj spojenia. Aj tlmočenie je vecou dôvery. Často uvádzaným príkladom sú špecializované lekárske vyšetrenia, kde by ste privítali radšej tlmočníčku, alebo naopak tlmočiaceho muža. Klient v systéme vidí, kto má v daný deň službu, alebo si môže konkrétneho človeka vyžiadať.
Pavol Roman nazýva začiatky samostatného fungovania služby veľkým trápením. „V prvých rokoch to Telekom financoval zo svojich peňazí. Ročné náklady boli okolo 50 000 Eur. Nájsť spôsob udržateľného financovania v réžii občianskeho združenia bol naozaj oriešok. Tu by som chcel vyzdvihnúť rolu kolegu, nášho štatutára Roba Šarinu, ktorý aj za cenu veľkých osobných a rodinných obetí Online tlmočníka pomohol udržať nad vodou.“
Centrum bezbariérovej komunikácie sa stalo poskytovateľom sociálnej služby podľa zákona 448/2008 o sociálnych službách. Vďaka tomu môžu online tlmočenie financovať vyššie územné celky. Kým sa s tým nezačalo, Slovensko fyzicky križovalo zopár tlmočníkov, ktorých si ľudia objednávali vopred na konkrétne dni a časy. V porovnaní s tým je online tlmočenie veľmi operatívne, nehovoriac o šetrení času tlmočníkov na cestovanie. V decembri minulého roka tlmočníkom pomohla aj zmena zákona. Po novom môžu túto službu vykonávať aj absolventi odboru Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ktorý sa na Trnavskej univerzite začal vyučovať v roku 2020.
Veľa nepočujúcich už Online tlmočníka využíva. Možno však poznáte niekoho, komu by sa takáto služba hodila. Môžu ju využiť aj ľudia, ktorí problémy so sluchom nemajú, no chcú sa dohovoriť s nepočujúcim. Dovoláte sa po tom, čo si stiahnete mobilnú aplikáciu pre Android alebo iOS. Druhou možnosťou je internetová stránka Online tlmočník.
Do projektu sú zapojené niektoré samosprávy, obchodné reťazce a iné subjekty. Tu si stačí naskenovať QR kód a služba sa aktivuje, prípadne vám s tým pomôže prítomný zamestnanec. Ak ide o samosprávy, QR kódy nájdete na mestských úradoch, v prípade Bratislavy však napríklad aj v mestských organizáciách ako Bratislavská vodárenská spoločnosť, Dopravný podnik Bratislava a ďalšie.
Michal Herceg