Hrad Devín robí postupné kroky, aby bol príťažlivý a prístupný aj pre ľudí so zrakovým či telesným znevýhodnením. V septembri pripravili inkluzívny festival Devín pre všetkých. Ako však pripomína správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová, jeho areál sa oplatí navštíviť aj v bežný pracovný deň, keď sa tam neodohráva žiadne podujatie.
Už po ceste na hrad vás upúta reliéfna mapa. Vďaka nej môžete hmatom získať predstavu o hradnom areáli. Mapa vás privíta ešte predtým, ako si vyšliapete kopec k hradu a zaplatíte vstupné v pokladnici pri Moravskej bráne. Spolu s lístkom tu nevidiaci záujemcovia dostanú knižných sprievodcov v Braillovom písme s reliéfnymi obrázkami znázorňujúcimi zaujímavé architektonické prvky tejto pamiatky.
Tabule informujúce o hrade obsahujú popisy s Braillovým písmom. Cez QR kódy si môžete texty pustiť vo zvukovej podobe. V apríli 2025 osadili na Devíne nový haptický model. Zobrazuje idealizovanú predstavu hradu, ako približne vyzeral koncom 17. storočia. Každá časť je označená číslicou v Braillovom písme. Pri prstozrakom pohľade vám Devín ani nepripadá až tak zrúcane. Domčeky hradných poddaných, brány do hradu, to všetko pôsobí veľmi zachovalo. Nezabúdajme však, že sme v 17. storočí a ešte ani nechyrujeme o malom veľkom cisárovi Napoleonovi, ktorý hrad zničí až neskôr.
Ak by ste sa pri prezeraní modelu napriek pomôckam v tých rôznych stavebných objektoch strácali, personál hradu vás bez problémov zorientuje. Na Devíne už majú za sebou niekoľko komentovaných prehliadok pre ľudí so zrakovým postihnutím. Správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová považuje májovú prehliadku hradu s nevidiacimi návštevníkmi za jeden zo svojich najlepších hradných zážitkov. „Trvalo to tri hodiny a prišli sme na množstvo vecí, ktoré sa dajú na hrade spoznávať hmatom. Návštevníci si rukami pozreli základy veľkomoravského kostola alebo jeho model. Urobili sme si okruh po celom hrade, ktorý je naozaj obrovský. Vyšli sme na najvyšší horný hrad, kde v ten deň riadne fúkalo. Je tam napríklad románska cisterna, ktorú sme tiež spoznávali hmatom. Pre mňa to bolo fascinujúce a verím, že podobný zážitok mali aj návštevníci. Keď teraz chodím po hrade, nekontrolujem ho už len na pohľad, ale aj na dotyk,“ hovorí správkyňa a dodáva, že druhá komentovaná prehliadka v spolupráci s Ústavom pamäti národa bola venovaná výstave o železnej opone Pozor hranica, ktorú môžete nájsť vo výstavnom priestore na strednom hrade. Zároveň pripomína, že takéto prehliadky organizujú aj pre ľudí so sluchovým postihnutím.
Vieme, že hrady sa stavali tak, aby boli čo najneprístupnejšie. Doba sa však zmenila. Teraz chceme, aby sa tam dostali aj ľudia s telesným postihnutím. Aké možnosti v tomto smere ponúka Devín? „Vstup do hradu je bezbariérový. Po dolnom a strednom hrade sa človek na vozíku môže pohybovať bez problémov. Na horný hrad sa žiaľ už dostať nedá, lebo na veľkú hradnú skalu vedú schody. Minulý rok sme vybudovali aj bezbariérovú cestičku k toaletám. Tie sa však ešte len pripravujú. Ľudí s telesným postihnutím stretávam v areáli bežne. Nedávno ich niekoľko prišlo aj na premietanie filmu, čomu sa veľmi teším,“ hovorí Petra Palíková Kohútová.
Hrad Devín má za sebou aj inkluzívny festival, o ktorom som sa porozprával s jeho organizátorom Jaroslavom Hefkom. Ten sa v Devínskej Novej Vsi venuje sociálnemu podnikaniu. Jedna jeho prevádzka sa zameriava na servis bicyklov, vrátane tandemových, a opravujú tam aj vozíky. V druhej sa zaoberajú aranžovaním kvetov. V minulom roku vymysleli integračnú cyklojazdu. „Chceli sme, aby sa zapojilo čo najviac ľudí s postihnutím, čo sa aj podarilo. Nechýbala hudba, bola tam výborná energia. Zúčastnili sa deti, bol tam chalan i na handbiku. Nešlo o vrcholové výkony, ale o príjemný zážitok,“ približuje Jaroslav.
Tento rok sa do cyklojazdy pripojili aj ľudia na tandemových bicykloch. Festival nevidiacim záujemcom zabezpečil dobrovoľníkov, ktorí ich vyzdvihli priamo u nich doma a spolu dobicyklovali až do hradného areálu. Nájsť na tandemovú jazdu človeka, ktorý bude sedieť vpredu a bicykel riadiť, nie je vždy jednoduché. O to sympatickejšie je, že organizátori mysleli aj na zaistenie sprievodcov. „Aby som povedal pravdu, na túto vec nás upozornila Dušana Blašková z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska,“ priznáva Jaroslav Hefka. „Zároveň nám napadlo, že v prípade akýchkoľvek technických problémov na tandeme vieme urobiť aj určité opravy. Bežné servisy takéto zásahy na špecifických bicykloch nerobia vždy automaticky a my s tým už máme nejaké skúsenosti.“ Po cyklojazde nasledovali diskusie s paralympionikmi, stretnúť ste tu mohli parkúristov, Daniela Heviera ale aj Antona Gútha. Ten je známy z kapely Latrino cubano a venuje sa muzikoterapii. Na festival priniesol bubnovačku pre nepočujúcich na základe vnímania vibrácií.
V areáli hradu si záujemcovia mohli vyskúšať aj bezbariérovú exteriérovú escape room, teda únikovú miestnosť. Názov festivalu a snaha pracovníkov hradu sú totožné. Chcú, aby bol Devín naozaj pre všetkých.
Michal Herceg