V Úrade komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa približne každé tri mesiace obmieňajú výstavy prác ľudí so znevýhodnením. Od 10. decembra si v priestoroch Úradu môžete pozrieť obrazy klientov a klientiek neziskovej organizácie Maják z obce Sady nad Torysou, okres Košice – okolie. Ide o jedinečné pobytové zariadenie. Žijú v ňom ľudia, ktorým úplne alebo čiastočne chýba zrak aj sluch.
Na prvý pohľad nezvyčajné spojenie hluchoslepých ľudí s maľovaním sa začalo už okolo roku 2007, keď do zariadenia prišiel výtvarník Helmut Bistika. Malo to byť len na dva mesiace, tvorivá spolupráca však pokračuje dodnes. Maľovaním dáva človek najavo svoje emócie. Riaditeľka Majáka Henrieta Heidecker spomína, že u mladých dospelých hluchoslepých klientov bojovali pred rokmi aj so zvládaním negatívnych pocitov: „Boli to stavy nepokoja, neraz aj autoagresivity, vnútorného pnutia. Aj maľovanie spočiatku odmietali. Postupne však pochopili, že cez túto aktivitu sa môžu vyventilovať. Najprv pri tom vydržali päť minút, potom desať a ten čas sa stále predlžoval.“
S maľovaním začínali v spoločenskej miestnosti zariadenia, čo nebolo vyhovujúce. Časom sa im podarilo zriadiť ateliér, v ktorom vládne úplná sloboda: „Je to tam zafarbené od podlahy po steny. Ešte dôležitejší ako samotné diela je tu proces tvorby.“
Klienti Majáka nanášajú farby na veľké plátno. Štetcom alebo aj rukami robia krúživé pohyby, čiary alebo bodky. Emócie radosti, ale aj nepokoja, či dokonca hnevu vidí divák v abstraktných maľbách, ktoré vám nemusia pripomínať nič, alebo naopak, môžete v nich vidieť veľa.
Sociálna pracovníčka Miriama Hajduková pricestovala na bratislavskú vernisáž s klientom Petrom Hruškom, pre ktorého to bola prvá cesta nočným vlakom. Komunikácia s Petrom sa odohráva cez ruky: „Najprv som mu vysvetlila, že pôjdeme vlakom. Peťo vie, čo je vlak, ale povedal mi, že vlaky predsa premávajú iba cez deň. Vysvetlila som mu, že existujú aj špeciálne spacie vlaky. Prvú noc však spal minimálne. Predsa len, bolo to preňho niečo nové.“
Denné aktivity deviatich klientov Majáka sú presne naplánované. Miestom, kde sa stretnú všetci a majú spoločný kontakt, je ranný kruh. Medzi činnosťami podporujúcimi fyzický rozvoj sú prechádzky, plávanie, či jazdenie na koni. Ďalšie aktivity sú zamerané na rozvoj kognitívnych schopností. Každý klient má aj vlastné preferované činnosti. Peťo rád hrá na hudobných nástrojoch a počúva rádio, Kristína sa venuje domácim prácam, Andrej má najradšej masážne prístroje a svoj pokoj, no zamestnanci mu niektoré aktivity aj pridávajú. Jeho úlohou je napríklad nosiť bielizeň z práčovne. V Majáku žijú dospelí hluchoslepí klienti z celého Slovenska. Veľká časť z nich absolvovala internátnu základnú školu v Červenici. Diela vznikajúce v spolupráci s výtvarníkom Helmutom Bistikom nájdete vyfotené na stránke neziskovej organizácie Maják, no aktuálne aj v origináloch v sídle komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím na Račianskej 153 v Bratislave.
Michal Herceg