Koncom júna vstúpil do účinnosti Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zorganizoval o zákone okrúhly stôl. Pri stole sa stretli subjekty, ktorým zo zákona vyplývajú povinnosti, ale aj subjekty oprávnené užívať výhody, o ktorých zákon hovorí. „Potešujúce je, že mnohé subjekty napĺňanie prístupnosti svojich služieb a tovarov spustili ešte pred účinnosťou zákona,“ zhodnotila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. „Zároveň sme sa však zhodli na dôležitosti dôsledného napĺňania tohto zákona tak, aby z neho profitovali ľudia so zdravotným postihnutím, a to vo všetkých oblastiach.“ Informácie o spôsobe prepravy, prístupná možnosť kúpy cestovných lístkov, prístupné bankovníctvo a služby poisťovní, čitateľné elektronické dokumenty. To je len niekoľko príkladov na ilustráciu širokej problematiky, ktorú zákon rieši.
Jedným z účastníkov okrúhleho stola bol aj Slovak Telekom. „S poskytovaním služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím máme už niekoľkoročné skúsenosti,“ povedala zástupkyňa spoločnosti Tatiana Švrčková. „Jedným z príkladov je online tlmočník pre ľudí so sluchovým postihnutím do posunkového jazyka. Pre ľudí so zrakovým znevýhodnením je to zase aplikácia Corvus, vďaka ktorej je možné telefón využívať aj pri navigácii, nákupe a v ďalších situáciách. Zároveň sa zameriavame na sprístupňovanie informácií tak, aby boli čo najzrozumiteľnejšie.“
Jana Žitňanská z občianskeho združenia Krajina bez bariér vyjadrila nádej, že jednotlivé subjekty nebudú len mechanicky a formálne plniť zákonné povinnosti, ale že opatrenia budú dobre fungovať. „Identifikovali sme aj slabšie miesta zákona. Jedným je napríklad chýbajúca metodika, ktorá sa, veríme, dopracuje. Rovnako očakávame informačnú kampaň, aby ľudia so zdravotným postihnutím vedeli, aké majú práva a na druhej strane, aby povinné subjekty vedeli, čo majú robiť,“ povedala Jana Žitňanská.
Význam zákona podčiarkol aj predseda Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka: „V oblasti sprístupňovania tovarov a služieb sa toho robí veľa, ale deje sa to, takpovediac, na rôznych piesočkoch, ktoré patria pod rôznych gestorov. Sme preto radi, že sa podarilo transponovať európsku smernicu. Trochu je nám ľúto, že je to zúžené na informačné technológie v bankovníctve, v doprave a v iných službách, ale sme radi, že takýto zákon vôbec máme.“ Branislav Mamojka zároveň upozornil, že s ohľadom na účinnosť zákona už nie sú žiadne prechodné obdobia. Sú určité výnimky, ktoré sa však vzťahujú výhradne na hardvér inštalovaný pred 28. júnom 2025. Ide o zariadenia ako elektronické čítačky, bankomaty, platobné terminály či samoobslužné zariadenia.
Zákon stanovil ako orgán dohľadu Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ako povedal jej zástupca Marián Jargaš, všímať si pritom bude súkromné subjekty, pretože tie štátne už upravuje iný zákon. Nová legislatívna norma obsahuje aj sankcie v prípade jej nedodržiavania. Podľa Mariána Jargaša však cieľom nie je subjekty postihovať, ale skôr priviesť ich k plneniu povinností.
Všetci zúčastnení sa zhodli aj na potrebe poradenstva a školení pre jednotlivé subjekty, aby vedeli, ako efektívne sprístupňovať svoje služby a tovary pre rôzne skupiny ľudí so zdravotným postihnutím.
Michal Herceg