V tichu a zeleni Hornej ulice v Banskej Bystrici vyrástla okolo roku 1896 vila v neorenesančnom štýle. Obklopená je záhradou, na fasáde má nevšednú sgrafitovú výzdobu s portrétmi renesančných umelcov Tiziana a Rafaela a nápismi Ars et Amor, Labor et Gloria (lat. Umenie a láska, Práca a sláva). Dnes vás na elegantných viedenských kočoch a romantických talianskych gondolách prenesie do prelomu storočí. Do slávnych benátskych chrámov a zákutí, ukáže vám mestský stredoslovenský život obdobia konca habsburskej monarchie, prevedie chodníčkami banskobystrického parku a farebnými šiatrami trhovníkov. Zamiešať sa budete môcť do hry detí či práce kotlárov, oddýchnuť si v prírodných scenériách, zoznámiť sa s viacerými členmi rodiny i priateľov domácich, takisto ako sledovať osudy tých, ktorí za svoju židovskú vieru zaplatili najvyššiu daň. Vitajte vo Vile Dominika Skuteckého!
Významný predstaviteľ stredoeurópskej žánrovej maľby a luminizmu (tzv. variantu impresionizmu), rodák z obce Gajary, Dominik Skutecký sa po dlhoročnom pôsobení vo Viedni a Benátkach na sklonku 19. storočia usadil spolu s manželkou a deťmi v Banskej Bystrici. Vo vile, ktorú pravdepodobne sám navrhol i vyzdobil, dnes sídli Stredoslovenská galéria a návštevníci si v autentickom prostredí môžu prezrieť žánrové maľby s výpravnými scénami, kultivovanú portrétnu tvorbu, osobitý cyklus venovaný kotlárom a prostrediu banskobystrických medených hámrov, zriedkavé ukážky plenéru ako aj štúdie približujúce výtvarné postupy autora. Vila však poskytuje zázemie aj pre rôzne kultúrne a umelecké aktivity, ako sú čítania literárnych diel, letné filmové premietanie, festival Prvý človek bol umelec či sprievodné a edukačné programy. Vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR a konzultáciám s Jozefom Balužinským sa začiatkom roka 2024 otvorili brány inštitúcie aj pre ľudí so zrakovým, sluchovým a mentálnym postihnutím.
Keď sa očami stanú ruky a uši
Rozprávajúci dotykový rám, ktorý je jednou z možností ako výtvarné umenie priblížiť aj ľuďom so zrakovým postihnutím, nebol pre Banskobystričanov novinkou. Pred časom si ho prezreli v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, pozhovárali sa s jeho tvorcami Ildikó Gúzikovou a Vladimírom Marošom, a keď prišla reč na sprístupňovanie zbierkového fondu, začali premýšľať, čo by prichádzalo do úvahy spracovať na 3D tlačiarni. Napokon sa rozhodli pre najznámejšie diela Dominika Skuteckého, a to Trh v Banskej Bystrici a Idyla v banskobystrickom parku.
„Obe sú stvárnené skutočne mimoriadne realisticky a samy o sebe sú veľmi naratívne, takže pre nevidiaceho ľahko čitateľné,“ pustila sa do rozprávania vedúca umenovedného úseku Stredoslovenskej galérie Katarína Minka Baraníková, ktorá nás previedla stálou expozíciou. „ Pri prvej menovanej olejomaľbe sme ale museli pristúpiť k miernym úpravám. Jej scéna je totiž mimoriadne výpravná, nezriedka sa stretávame s tým, že aj vidiaci návštevníci si na plátno musia vyčleniť viac času, aby ho obsiahli v jeho úplnosti. Výrazne a detailne zobrazené postavy sa, pravdaže dočkali aj svojej reliéfnej podoby. Tými, ktoré sú v pozadí mnohofigurálnej scény už len schematicky, sme už nevidiacich zaťažovať nechceli, pretože by sa pre nich 3D platňa stala neprehľadnou. Ale v Idyle v banskobystrickom parku sme, naopak, niečo doplnili,“ dodáva s úsmevom kurátorka. „Jednej z žien, ktoré sedia na lavičke a veselo si štebocú, sa odkotúľalo klbko vlny. Pani Gúziková nalepila na platňu skutočnú priadzu, takže nevidiaci môžu jeho „útek“ sledovať od háčika až ku klbku.“
Rozprávajúce dotykové rámy približujú okrem týchto dvoch diel aj autoportrét majstra a sgrafito, ktoré bolo prestavbami veľmi poškodené a zrekonštruované až v 90. rokoch, keď vila prešla prvou väčšou rekonštrukciou a prispôsobila sa potrebám galérie. Unikátom haptickej časti prehliadky je model budovy, takisto doplnený o nahrávku s popisom. Aby jeho autori zážitok z prehliadky umocnili, rozhodli sa, že nevidiacim a slabozrakým návštevníkom umožnia do modelu vstúpiť – keď z neho snímu strechu, odkryje sa im prvé poschodie a prstami môžu prechádzať jednotlivými miestnosťami, keď následne zložia ďalšiu časť, ocitnú sa na prízemí. Prehliadka vily sa začína v sprievodnej zvukovej stope pri vchodových dverách, t. j. vydajú sa cestou, ktorú reálne podnikli. Akurát že v tomto prípade nohy nahradia ruky a nimi nevidiaci zhora identifikuje priečky, dverové otvory a členenie prízemia i poschodia.
Desať zastavení
K prehliadkam expozícií ponúka Stredoslovenská galéria aj odborný výklad, ktorý je ale potrebné objednať si vopred. Horná hranica je vyčíslená na 20 – 25 ľudí, ak sa vo vile ukáže niekto so zdravotným postihnutím, komu by sa bez sprevádzania lektorky či kurátorky časť informácií „poskrývala“, je možné dohodnúť sa aj na individuálnej, resp. komornejšej prehliadke. Pri vstupe do jednotlivých výstavných miestností sa totiž na novinových držiakoch, aké sa používali v minulosti, nachádzajú texty k expozícii s plánom každej miestnosti, rozmiestnením exponátov, doplnené aj o archívne fotografie. Papier je hrubší než klasický novinový, takže nepresvitá, ale usporiadanie textu a obrázkov je pre slabozrakých ľudí neprístupné, preto galéria pomoc ochotne poskytne. Pochopiteľne, pomoc sa vzťahuje aj na účasť na sprievodných podujatiach, ktoré zabezpečujú a vedú galerijné pedagogičky.
„Ale keďže sme umelecký zážitok chceli sprostredkovať aj ľuďom so sluchovým postihnutím a slovenský posunkový jazyk nik z nás neovláda, rozhodli sme sa v rámci projektu pripraviť kratšie videá, ktoré by sa dali spustiť prostredníctvom QR kódov,“ pokračuje vedúca umenovedného úseku Stredoslovenskej galérie. „Podarilo sa! Od začiatku roka je súčasťou našej stálej expozície celkovo 10 kratších videí, ktoré nepočujúcich postupne prevedú celou stálou expozíciou. Stratiť sa určite nestratia, všetky zastavenia sú očíslované, takže umelecký vývoj autora budú môcť sledovať v správnej časovej postupnosti. Do posunkov sú pretavené nielen názvy diel, roky ich vzniku, použitá technika a charakteristika tvorivého obdobia Dominika Skuteckého, ale aj umelecká interpretácia jednotlivých olejomalieb, celkový kontext, história budovy, ktorú sa podarilo odhaliť aj vďaka nedávnemu komplexnému historicko-architektonickému výskumu, osobný život autora, jeho vzťahy a pod. Použiť je možné vlastné mobilné zariadenie alebo zapožičaný galerijný tablet. Ak by sa ale niekto nevedel dočkať, videá sú k dispozícii aj na Youtube kanáli SSG.“
Stredoslovenská galéria (ako) na dlani
Stálou expozíciou prevedie návštevníka aj informačná mapa pre ľudí s mentálnym postihnutím a deti, ktorú si návštevníci môžu stiahnuť z internetovej stránky inštitúcie prv, než na Hornú dorazia, alebo si ju vyžiadať u pani biletárky. Prvý pohľad padne na vyobrazenie samotnej vily, postupným rozkladaním jednotlivých častí sa však odhalí záhrada, prístupová cesta a parkovisko, susediace Bábkové divadlo na Rázcestí a napokon okolité uličky so všetkými ich tajomstvami. Druhá strana mapy priblíži interiér vily, šípky prevedú od vstupu k pultu, kde od pracovníčky možno získať základné informácie, a, pravdaže, jednotlivými miestnosťami, t. j. halou talianskeho umenia, salónom, ateliérom, zimnou záhradou, pracovňou a študovňou.
„Mapa hravou formou znázorňuje aj umiestnenie najznámejších diel Dominika Skuteckého, ktoré si u nás návštevník môže prezrieť. Silueta ženy s obrysmi drobných vtákov napr. upozorňuje na olejomaľbu, ktorá vznikla v roku 1894 ešte v Benátkach a ktorá nesie názov Dáma s holubmi,“ pokračuje Katarína Minka Baraníková. „Strohými líniami je naznačený aj mobiliár, ale ten je u nás využitý naozaj skromne. Jednak preto, že sme galéria a nie múzeum, jednak preto, že z pôvodného nábytku sa, žiaľ, nič autentické nezachovalo. Koncom vojny totiž budovu obsadilo gestapo. Dodnes nevieme, či tu býval niektorý z vyšších dôstojníkov, alebo slúžila administratíve, isté však je, že v tomto období bola úplne vyplienená. Vtedy sa stratili aj majstrove diela. V roku 1947 sa do nej nasťahovali dve rodiny, v roku 1979 ju kúpili Uhoľné sklady, ktoré tu zriadili kancelárie. Až po Nežnej revolúcii ju získala Stredoslovenská galéria a zrekonštruovala za účelom zriadenia expozície Skuteckého obrazov,“ konštatuje naša sprievodkyňa. „Vrátim sa ale späť k tomu nábytku. Tých zopár kusov, ktoré krášlia náš interiér, sme kúpili od vnuka Dominika Skuteckého, spisovateľa a dramatika Petra Karvaša, ktorý sa okrem iného venoval aj zberateľstvu. Tým, že ho je naozaj málo, pre mnohých návštevníkov je náročné predstaviť si, že kedysi to bol dom, kde na prvom poschodí žil maliar so svojou manželkou a štyrmi deťmi a na druhom tvoril. Do ateliéru dokonca viedlo samostatné vonkajšie schodisko pre návštevy objednávateľov obrazov a zberateľov.“
Mapa je vizuálne veľmi atraktívna. Hrá prevažne modrou a červenou, ktorá je odkazom na jedno z ikonických plátien Dominika Skuteckého, na Trh v Banskej Bystrici, na ktorom sa vyníma predovšetkým dáma pod veľkým jasnočerveným slnečníkom. Čitateľnosť a zrozumiteľnosť línií a piktogramov už v praxi otestovali skupiny detí, na návštevníkov s mentálnym postihnutím zatiaľ čaká. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú herci Divadla z pasáže, ktorí sú v galérii pravidelnými hosťami.
Kričať mlčaním
Súčasťou stálej expozície Stredoslovenskej galérie je aj prezentácia s názvom Holokaust a osudy detí Dominika Skuteckého, ktorú si možno prezrieť v študovni na počítači. V spodnej časti obrazovky sa znázorňuje časová os, po ktorej sa dá pohybovať a sledovať tak archívne fotografie a portréty umelcových detí: Zerliny, Alexandra, Ferdinanda a Karoly, ale aj ich priateľov či širšej rodiny. Skutecký zvečnil svoje deti na žánrových obrazoch pri hrách, v hľadisku bábkového divadla, portrétoval ich aj v študentských rokoch a v dospelosti.
„Obdobie konca 30. rokov dokumentujú fotografie z dobovej tlače, zachytávajúce segregovaných občanov židovského pôvodu či nariadenia, ktoré postupne vstupovali do platnosti. Azda najpodrobnejšie je spracovaný osud najmladšej dcéry, maliarky Karoly Skuteckej Karvašovej, ktorá so svojím manželom lekárom ostala bývať v rodinnom sídle. Počas vojny boli z vily vysťahovaní a zadržiavaní, pred jej koncom ich spolu s množstvom ďalších ľudí popravili vo vápennej peci v Nemeckej. Ich jediný syn, spisovateľ a dramatik Peter Karvaš, vojnu prežil a svoje spomienky na detstvo v rodinnej vile v Banskej Bystrici opísal v knihe V hniezde, v ktorej opisuje aj pôvodnú podobu vily a záhrady. Žiaľ, kvôli prestavbám už nie je možné stavbu zrekonštruovať a prinavrátiť jej pôvodný charakter. Prezentácia končí krátkym videom, rozprávaním druhej manželky Petra Karvaša, ktorá približuje jeho vzťah k starootcovskému domu,“ uzatvára našu prehliadku Katarína Minka Baraníková.
Kontakt
Adresa: Vila Dominika Skuteckého, Horná 55, 974 01 Banská Bystrica
Web: www.ssgbb.sk
e-mail: vilaDS@sgb.email
Otváracie hodiny: utorok až nedeľa 10:30 – 17:00 s obedňajšou prestávkou v čase od 12:00 do 12:30
Dušana Blašková