V auguste sa opäť rozhorí olympijský oheň a celý svet bude so zatajeným dychom sledovať výkony najlepších z najlepších. Aj my sme boli zvedaví, preto sme sa v predvečer najväčšieho športového sviatku porozprávali s predsedom Slovenského paralympijského výboru (SPV) Jánom Riapošom.
Paralympijské hry sú veľkým podujatím, ktorému predchádza množstvo hodín budovania, plánovania a organizovania. Pre japonských hostiteľov muselo byť veľmi znepokojujúce sledovať dianie z prelomu rokov 2019 a 2020 – blížiacej sa pandémie, ktoré nakoniec vyústilo do preloženia Paralympiády na august 2021. Môžete nám priblížiť, ako tento odklad zasiahol Slovenský paralympijský výbor a aké boli reakcie športových zväzov a komunity slovenských športovcov?
„So vzniknutou situáciou sme sa museli vyrovnať. Nebolo to jednoduché, nakoľko športovec vždy časuje svoju formu k určitému míľniku, ale postihlo to celý svet, nielen nás. Všetci si uvedomovali závažnosť situácie a museli tomu prispôsobiť ďalšiu prípravu a všetky nevyhnutné sprievodné veci.“
Ako sa s faktom, že protipandemické opatrenia značne obmedzili organizovanie rôznych kvalifikačných pretekov, vysporiadali naši športovci? Mali dostatok príležitostí na splnenie kvalifikačných limitov?
„Samozrejme, počet turnajov vo svete, kde sa dali vybojovať body pre účasť na PH, bol v dôsledku pandémie výrazne oklieštený. Pre krátkosť času sa v niektorých športoch konali svetové kvalifikačné turnaje, ktoré v bežnom paralympijskom medzicykle nebývajú. Bolo to mimoriadne náročné, pretože napr. z takejto kvalifikácie v parastolnom tenise postupovali priamo do Tokia iba víťazi jednotlivých skupín. Podobne na tom boli aj paralukostrelci, ale i ďalší športovci. Som preto nesmierne rád, že k dnešnému dňu máme istých 27 miesteniek vo ôsmich športoch. V hre sú ešte dve mená, ktoré by sa do Tokia mohli dostať pridelením bipartitnej karty.“
Aké tréningové podmienky mali naši športovci v čase lockdownu a ďalších reštriktívnych opatrení?
„V tomto smere jedny z najhorších. Vláda paušálne zrušila možnosti tréningov, takže drvivá väčšina športovcov mohla trénovať iba doma. Po dlhých rokovaniach sa podarilo niektorých paralympionikov dostať do tzv. bublín, napr. paraplavci trénovali spolu s olympionikmi v Šamoríne. Ostatní boli na tom horšie. Žiaľ, v niektorých disciplínach sme na to doplatili, keďže v iných štátoch pristupovali k tomuto problému oveľa ústretovejšie a citlivejšie a dovolili svojim reprezentantom trénovať. Konkrétne naši parahokejisti, ktorí štartovali v júni v Ostrave prvýkrát na MS A kategórie. K záchrane medzi elitou im chýbalo víťazstvo nad Nórskom, ktoré predtým dvakrát porazili. V kľúčovom zápase však boli Nóri vďaka oveľa dlhšej príprave silnejší v osobných súbojoch a porazili nás o gól 3:2…“
Nájde sa medzi našimi parašportovcami niekto, pre koho by za normálnych podmienok nepredstavovalo splnenie olympijského limitu väčší problém, ale po prekonaní koronavírusu jeho športová výkonnosť poklesla natoľko, že sa na olympiádu nedokázal kvalifikovať?
„Máme oveľa tragickejší prípad. Na COVID-19 nám vo veku 46 rokov zomrel Marek Kamzík, ktorý mal účasť na PH v Tokiu v paratlaku na lavičke už prakticky istú. Keďže bol v tomto športe naším jediným zástupcom s výkonnosťou na PH, prišli sme o účasť v jednom z 22 športov, v ktorých sa bude v Tokiu súťažiť o medaily. Oveľa tragickejšia je však jeho strata pre rodinu, kde zostali bez otca dve maloleté deti. Žiaľ, aj toto je realita dnešných dní. Ostatní sa museli prispôsobiť a popasovať sa o miestenky, čo sa väčšine podľa predpokladov aj podarilo.“
Zachytil som správu, že počas pandémie bola činnosť antidopingových komisárov čiastočne obmedzená. Ako vyzerala vaša spolupráca počas lockdownu?
„So Slovenskou antidopingovou agentúrou úzko spolupracujeme už dlhé roky. Máme veľmi korektné vzťahy a všetky aktuálne pokyny a usmernenia dostaneme vždy včas. Nebolo to inak ani v čase pandémie.“
Aká početná bude výprava slovenských športovcov? Všetci si svoju účasť vybojovali na hrách v kvalifikáciách, alebo sa nájdu aj takí, čo ju získali na základe udelenia tzv. „voľnej karty“ od Medzinárodného paralympijského výboru?
„Do Tokia je, ako som už spomínal, pripravených 27 športovcov vo ôsmich športoch. Drvivá väčšina z nich si vybojovala účasť na paralympiáde postavením v celosvetovom renkingu. Iba zopár športovcov získalo účasť udelením tzv. bipartitnej karty. Patrí medzi nich napr. Marek Gergely, vďaka čomu bude mať po pauze v Riu 2016 Slovensko opäť zastúpenie na PH aj v tenise na vozíku. Naopak, mrzí nás neúčasť v paradrezúre, kde máme dve výborné jazdkyne, ale v tomto športe je obrovská konkurencia a veľká vyrovnanosť, takže tu nám napokon kartu nepridelili.“
A pokiaľ ide o realizačný a podporný tím, t. j. trénerov, lekárov, masérov, mentálnych koučov, asistentov, servismanov, zástupcov SPV?
„V mnohých prípadoch to závisí od miery zdravotného znevýhodnenia, napr. na jedného boccistu pripadá jeden asistent. Organizátor však prideľuje počet miest v realizačnom tíme k počtu športovcov podľa tabuliek, takže pokryť potreby všetkých je mimoriadne náročné. Ale budeme sa musieť zmestiť do dvojnásobku počtu športovcov.“
Podávanie špičkových výkonov si okrem fyzickej kondície vyžaduje aj psychickú odolnosť a optimálne mentálne nastavenie. Budú v slovenskej výprave zastúpení aj psychológovia, mentálni kouči či rodinní príslušníci? Prezraďte nám, máme v našich radoch nejakých „trémistov“?
„Trémisti sa určite nájdu aj v radoch našich paralympionikov. Ale až na výnimky ide o skúsených športovcov, ktorí majú svoje recepty, ako trému prekonať. Vo výprave však bude psychológ a mentálny kouč Peter Kuračka, s ktorým dlhé roky spolupracujeme.“
V ktorých športoch bude mať Slovensko svoje zastúpenie?
V paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paraplávaní, parastolnom tenise, parastreľbe a tenise na vozíku. Najpočetnejšie zastúpenie – až sedem športovcov – budeme mať v boccii, čo je tiež potvrdením obrovského progresu slovenských reprezentantov v tomto športe. Roky sme v ňom čakali na prvú medailu a v Riu 2016 z toho bola hneď zlatá v súťaži párov BC4. Druhé najvyššie obsadenie bude mať parastolný tenis, kde sa kvalifikovalo päť športovcov.“
Aké sú očakávania SPV, pokiaľ ide o cenné kovy?
„V Riu 2016 sme získali 11 medailí, z toho 5 zlatých. Prognózovať, koľko to bude v Tokiu, je veľmi ťažké, bolo by treba poznať aktuálnu formu najväčších súperov. Navyše v mnohých športoch je medaila o jedinom milimetri, stotine sekundy či jednej loptičke. V každom prípade však veríme, že parastrelkyňa Veronika Vadovičová a paracyklista Jozef Metelka, obaja už fenomény slovenského paralympijského športu, majú na to, aby zopakovali Rio 2016 – odtiaľ si odviezli po tri medaily, z toho dve zlaté. V paracyklistike máme okrem Metelku aj Patrika Kurila, čerstvého majstra sveta v cestných pretekoch z portugalského Estorilu. V parastreľbe sa môžu medailovo presadiť aj Radoslav Malenovský a Kristína Funková. Obaja sú majstrami sveta z roku 2018. Verím, že minimálne na medailu majú aj naši boccisti, ktorí budú v Tokiu obhajovať zlato. Ale šance na kovy majú určite aj paraatléti, paralukostrelci a určite by sme sa po pauze v Riu radi vrátili na medailové stupne aj v parastolnom tenise, ktorý bol dlhé roky naším najúspešnejším letným športom.“
Účasť športovcov na takomto podujatí je nepochybne logisticky i finančne veľmi náročná operácia. Čo všetko predchádza samotnej ceste?
„Áno, paralympiáda je finančne veľmi náročná záležitosť, ktorá si vyžaduje dlhodobú komunikáciu so štátom, prostredníctvom rezortného Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zároveň aj s našimi dlhoročnými partnermi, medzi ktorými je viacero známych a renomovaných spoločností, pretože pokrytie financií na samotnú prípravu iba zo štátnych zdrojov v takomto náročnom objeme je nemysliteľné. Ide navyše aj o náročný logistický projekt pri každej bežnej paralympiáde, nie ešte skomplikovaný pandemickou situáciou. Som preto veľmi rád, že sme to napokon zvládli a pre úspešnú účasť našich športovcov v Tokiu všetko včas pripravili.“
Všetci sme, pravdaže, zvedaví na to, kde bude mať naša výprava svoje sídlo, aké protipandemické opatrenia Japonci prijmú, či slovenská výprava bude mať slovenskú kuchyňu, alebo si dopraje zážitok v podobe tamojšieho kulinárskeho umenia, ale i na to, ako budú naši športovci tráviť voľný čas, či sa nájde príležitosť na prehliadku Tokia a ďalších miest alebo budú musieť ostať v „bubline“. Môžete našu zvedavosť ukojiť?
„Takže postupne. Sídlom našej výpravy bude tradične paralympijská dedina. V tej tokijskej bude sústredených asi 90 percent športovcov. Iba paracyklisti budú bývať v inej, kúsok od známej hory Fudži. Čo sa týka pandemických opatrení, boli sme nútení zaradiť do výpravy dvoch COVID manažérov, ktorých čakajú náročné úlohy, nakoľko práve oni budú mať na starosti komunikáciu s organizátorom a miestnymi zdravotníckymi inštitúciami a budú dozerať vo výprave na dodržiavanie všetkých opatrení. A tie sú veľmi prísne. Vlastného kuchára na PH nikdy nemáme a nebude to inak ani v Tokiu. Budeme sa stravovať v paralympijskej dedine, rovnako ako športovci z celého sveta. Čas na prehliadku Tokia nebude, nakoľko podľa prísnych pravidiel čaká športovcov viac-menej pohyb v trojuholníku dedina – tréning – súťaž. Navyše po skončení súťaže musia do 48 hodín územie Japonska opustiť.“
Kedy slovenská výprava odlieta?
„Výprava odlieta na viacero etáp, prvá už v polovici augusta. Vracať sa tiež nebudeme naraz, pretože, ako som už spomínal, športovci a ich minitímy musia opustiť dejisko do 48 hodín po súťaži.“
Pripravujú sa pred odletom výpravy aj nejaké promo aktivity?
„Vždy pred paralympijskými hrami organizujeme viacero sprievodných akcií. Tohto roku sme sa museli obmedziť na uvedenie maskota a oblečenia výpravy, ktoré sa konalo 15. júla na pôde generálneho partnera Slovenského paralympijského tímu Tokio 2020 SPP, a s.. Už vlani v auguste sme takto uviedli do života poštovú známku PH Tokio, hoci už bolo jasné, že hry sa posunú o rok. Ale zrejme aj to prispelo k tomu, že známka sa okamžite stala zberateľskou raritou.“
Každá olympiáda i paralympiáda sa začína slávnostným ceremoniálom, ktorého súčasťou je aj slávnostný nástup športovcov. Kto bude v Tokiu slovenským vlajkonosičom?
„Tentokrát budeme mať vlajkonosičku – bude ňou trojnásobná paralympijská víťazka v parastreľbe Veronika Vadovičová.“
Ďalšou tradíciou býva skladanie olympijského sľubu. Kto sa zhostil tejto čestnej a zaväzujúcej úlohy?
„Slávnostný sľub u hlavy štátu už máme za sebou. Konal sa 14. júla spoločne s olympionikmi. Za paralympionikov skladal sľub parastrelec Radoslav Malenovský spolu s olympijskou gymnastkou Barborou Mokošovou.“
Akú účasť fanúšikov očakávate priamo na športoviskách, lepšie povedané, aké počty sú povolené?
„Organizátor najskôr zakázal účasť zahraničných divákov, takže do Tokia sa dostanú iba akreditované osoby. Pôvodne bol povolený limit 10 tisíc domácich fanúšikov, ale už aj ten medzitým padol a olympiáda sa koná bez divákov. Nepredpokladám, že by sa to pred PH zmenilo.
Neobávali ste sa, že by sa na poslednú chvíľu mohlo podujatie úplne zrušiť, resp. opäť odložiť?
„Napriek ťažkej situácii som veril, že sa hry napokon uskutočnia. Japonci investovali do tohto projektu obrovské množstvo finančných prostriedkov a jasne deklarovali, že hier sa v lete 2021 dočkáme. Otázkou bolo iba to, v akom formáte a s akými rozsiahlymi reštrikciami.“
Zimná paralympiáda v Pjongčangu aj vďaka vynikajúcim výsledkom slovenských lyžiarov vzbudila mimoriadny záujem. Ako bude spravodajsky pokryté letné účinkovanie slovenských športovcov? Kde budeme môcť súťaž sledovať?
„Pripravujeme viacero možností, aby aj ľudia doma mohli sledovať paralympiádu z Tokia. V prvom rade prostredníctvom verejnoprávnej RTVS, ktorá bude mať v Tokiu svoj štáb a pripravuje aj niekoľko priamych prenosov. Podarilo sa nám dohodnúť aj s TA3, ktorá tiež vyšle svojich redaktorov a bude sa venovať PH v oveľa väčšom rozsahu ako v predošlých rokoch. A v neposlednom rade je tu naša vlastná internetová televízia SPV.TV, kde pripravujeme množstvo zaujímavostí vrátane každodenného štúdia. Výsledky a články o našom pôsobení v Tokiu nájdu naši fanúšikovia na stránke www.paralympoic.sk, na Facebooku a Instagrame SPV.“
Veľké športové podujatia bývajú spracovávané aj knižne. Môžeme očakávať podobné výstupy aj z Tokijskej paralympiády?
„Každá doterajšia účasť slovenských paralympionikov na PH či ZPH bola zachytená v jedinečnej knižnej publikácii, ktorá zachytila všetky najdôležitejšie momenty. A nebude chýbať ani po Tokiu, dokonca veľmi skoro po skončení hier.“
Paralympiáda je veľkou športovou i organizačnou výzvou. Pevne veríme, že aj napriek všadeprítomnej pandémii sa ju podarí úspešne zrealizovať a že bude dôstojnou oslavou športu a naplnením myšlienok olympijského ducha, a to aj vďaka slovenskí športovcom i organizátorom zo SPV. Všetci silno držíme palce!
Peter Halada