6. zasadnutie Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím sa uskutočnilo 25. júna 2024 pod vedením Mgr. Branislava Ondruša, štátneho tajomníka MPSVR. Rada sa venovala týmto bodom:
Aktuálny stav prípravy Správy o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2023 a návrh na jeho aktualizáciu
Informovala Lucia Záhoráková, referát ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím, MPSVR SR
V januári 2024 boli členovia pracovnej skupiny požiadaní o zaslanie odpočtov úloh, návrhov nových úloh a o aktualizáciu pôvodných úloh. Bolo doručených 49 podnetov na zaradenie nových opatrení a nových úloh. Na základe pracovných stretnutí (v máji) s navrhovateľmi podnetov a navrhnutými gestormi bolo zaradených do Národného programu 9 nových opatrení a 13 nových úloh a bolo zaktualizovaných 11 pôvodných opatrení. Aktualizácie sa týkali najmä zmeny gestora a zmeny termínu splnenia úloh.
Podpredseda rady RNDr. Branislav Mamojka, CSc. zaslal pripomienku k opatreniu: „1.1. Prijať novelu antidiskriminačného zákona tak, aby obsahovala primerané úpravy vo všetkých oblastiach života osôb so zdravotným postihnutím v súlade s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.“, Ktoré bolo vyhodnotené ako „Čiastočne splnené“.
V odôvodnení Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že pripravovalo návrh novely antidiskriminačného zákona, v rámci ktorej upravilo definíciu viacnásobnej diskriminácie ako aj primeraných úprav (vrátane odmietnutia vykonania primeraných úprav ako diskriminácie na základe zdravotného postihnutia)ministerstvo spravodlivosti však dospelo k názoru, že návrhom novely antidiskriminačného zákona nie je možné upraviť primerané úpravy vo všetkých oblastiach života, nakoľko antidiskriminačný zákon upravuje „len päť oblastí (pracovnoprávne vzťahy a obdobné právne vzťahy, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, poskytovanie tovarov a služieb a vzdelávanie). Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím viaže uskutočnenie primeraných úprav so zabezpečením využívania alebo uplatňovania všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými, čo znamená, že úprava primeraných úprav by potom patrila do Ústavy Slovenskej republiky. Pričom ale pripomenulo, že dohovor samotný je
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a jeho ustanovenia sú priamo aplikovateľné.
Skonštatovaním, že uvedené opatrenie bolo čiastočne splnené B. Mamojka nesúhlasil z týchto dôvodov:
- Ministerstvo návrh novely zákona len pripravovalo, novela však nebola prijatá.
- Ministerstvo nekonzultovalo návrh s Úradom komisárky pre osoby so
zdravotným postihnutím a ani s reprezentatívnymi organizáciami osôb so zdravotný postihnutím. - Ministerstvo konštatuje, že „dohovor samotný je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a jeho ustanovenia sú priamo aplikovateľné.“. Prax však ukazuje, a to aj v súvislosti s inými medzinárodnými zmluvami, že tieto samotné zmluvy nestačia a že je nutná ich implementácia do národnej legislatívy.
- Ako postupnú realizáciu opatrenia 1.1. by bolo potrebné novelizovať antidiskriminačný zákon aspoň v oblastiach, ktorých sa explicitne týka.
- Ministerstvo nenavrhuje ďalšie kroky plnenia opatrenia, okrem prípadného ústavného riešenia, čo považujeme za takmer nerealizovateľné.
B. Mamojka tiež uviedol, že dlhodobo sa organizácie osôb so zdravotným postihnutím usilujú zaradiť do Národného programu tieto dve opatrenia:
- Vyhodnocovať podiel prístupných volebných miestností na celkovom počte všetkých volebných miestností pomocou zavedenia ľahko vyhodnotiteľných jednoduchých kritérií prístupnosti;
- Finančná podpora účasti reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím na monitorovaní implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s jeho článkom 33.3.
Navrhol začať prípravné práce na zavedení zodpovedajúcich opatrení do aktualizácie Národného programu v roku 2025.
V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky bolo oslovené Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra a Ministerstvo Financií so žiadosťou aby zaslali stanoviská k uvedeným pripomienkam. Ministerstvá reagovali takto:
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že návrh novelizácie antidiskriminačného zákona pripravený v roku 2023 bude ešte predmetom ďalšej diskusie.
Ministerstvo vnútra uviedlo, že odbor volieb, referenda a politických strán je pripravený začať proces vyhodnocovania podielu prístupných volebných miestností na celkovom počte všetkých volebných miestností pomocou zavedenia ľahko vyhodnotiteľných jednoduchých kritérií prístupnosti, avšak iba za predpokladu, že tieto kritériá budú súčasťou Národného programu alebo im budú poskytnuté príslušným relevantným subjektom.
Ministerstvo financií uviedlo, že je pripravené návrh opatrenia – Finančná podpora účasti reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím na monitorovaní implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s jeho článkom 33.3. posúdiť, ak bude doplnené o kvantifikáciu výdavkov a ich riadne odôvodnenie, a to závislosti od vývoja rozpočtu verejnej správy.
Aktuálny stav prípravy reformy financovania sociálnych služieb
Informovala Mgr. Eva Zaujecová, odbor sociálnych služieb, MPSVR
Vo februári, na zasadnutí pracovnej skupiny k reforme financovania sociálnych služieb, bola podaná informácia, že termín predloženia koncepcie na rokovanie vlády sa posúva na december 2024 tak, aby mohla nastať zhoda v otázkach, ktoré neboli v koncepcii ešte doriešené. Zhoda všetkých aktérov, nielen pôsobiacich priamo v sociálnych službách a zástupcov cieľových skupín, ale aj rezortov, ktorých sa tieto témy týkajú, ako je rezort zdravotníctva, školstva a spravodlivosti. Od februára sa pracovná skupina nestretla lebo práce sa rozdelili do menších čiastkových skupín.
Prebiehali konzultácie na rôzne témy ako sú druhy služieb a nové členenie, sociálna rehabilitácia, poradenstvo, bezpečné ženské domy, (zariadenia núdzového bývania), služby pre obete násilia. Bola prerokovávaná otázka delenia kompetencií medzi miestnou a regionálnou samosprávou a ich financovania. Tiež pokračovali rokovania s Ministerstvom zdravotníctva o financovaní sociálnych služieb zo zdrojov zdravotného poistenia. Boli aj stretnutia ku službám krízovej intervencie a k službám pre rodiny s deťmi, vrátane služby včasnej intervencie.
Aktuálny stav prípravy reformy posudkovej činnosti
Informoval JUDr. Martin Trnovec, riaditeľ odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím, MPSVR
Od posledného zasadnutia Rady vlády prebehli viaceré stretnutia s členmi pracovnej skupiny a boli zapracované ich pripomienky k celkovému materiálu. Momentálne prebieha finálna fáza prípravy celého zákona a príloh. Ministerstvo sa rozhodlo spustiť pilotné testovanie v júli 2024 a malo by trvať cca tri mesiace. Pilotné testovanie bude formou duálneho posudzovania na vybraných úradoch práce jednak po novom a jednak po starom, aby bolo vidieť, či je to aplikovateľné v praxi a ako budú vychádzať nové posudky. Začiatok legislatívneho procesu je plánovaný na začiatok novembra 2024 a účinnosť zákona predbežne od 1. septembra 2025.
K tomuto bodu sa rozvinula obsiahla diskusia, s ktorou sa môžete oboznámiť v zázname zo zasadnutia Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím.
Aktuálny stav a možnosti aktualizácie kategorizácie zdravotníckych pomôcok
Informoval Ing. Vladimír Heriban, PhD., MBA, MSc., riaditeľ odboru kategorizácie, cenotvorby a hodnotenia zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, Ministerstvo zdravotníctva
Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky (ďalej len „KKZP“) naďalej priebežne plní úlohu danú Radou pri každom svojom rokovaní prehodnocovať dostupnosť pomôcok pre najťažšie zdravotne postihnutých.
Odbor kategorizácie, cenotvorby a hodnotenia zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín robí všetko pre to, aby sa podľa možností zvyšovala sortimentná aj finančná dostupnosť pomôcok, a to dvomi okruhmi opatrení:
- organizačno-procesné
- pri tvorbe rozpočtovej vyhlášky náš odbor zabezpečil, aby sa pôvodné navýšenie zdrojov v kapitole zdravotnícke pomôcky navýšil z pôvodných 6,8 % na 18,4 %;
- zjednodušili sme administratívu prihlasovania pomôcok do kategorizácie tak, aby na minimálnu mieru skrátila čas od prihlásenia pomôcky do KKZP do zavedenia tejto pomôcky do Zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok (ďalej len „ZKZP“) (napr. aj zavedením konzultácií pre žiadateľov, na ktorých odstránime prípadné nedostatky dokumentácie tak, aby sa o prihlasovanej
pomôcke mohlo rozhodovať hneď pri jej prvom predložení do KKZP); - v nadväznosti na návrhy výrobcov a cenový vývoj presadzujeme zvyšovanie úhrad vybraných zdravotníckych pomôcok tak, aby postupne klesali doplatky pacientov na ne;
- pripravujeme a postupne zavádzame nové technické štandardy pre jednotlivé podskupiny pomôcok tak, aby sme účinnejšie bránili vstupu nekvalitného sortimentu na slovenský trh;
- vzhľadom na nedostatok zdrojov verejného zdravotného poistenia vyvíjame aktivity pre hľadanie vnútorných rezerv vo výdavkoch vybraných typov zdravotnej starostlivosti (začíname s diabetológiou a oftalmológiou), kde na okrúhlych stoloch za účasti hlavných odborníkov, predsedov odborných spoločností, vybraných mienkotvorných lekárov-špecialistov z praxe a zdravotných poisťovní hľadáme formy interných úspor v týchto odboroch, z ktorých by sme mohli následne financovať širšiu dostupnosť zdravotníckych pomôcok;
- legislatívne
- novelizujeme Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. novembra 2011 č. S11219-OL-2011, ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru tak, aby sa najmodernejšie a modulárne zdravotnícke pomôcky určené pre najťažšie zdravotne znevýhodnených dostali v plnom sortimente do tohto dokumentu, v ktorom súčasne spresňujeme indikačné a preskripčné obmedzenia aj návrhy úhrad tak, aby sme u najdrahších zdravotníckych pomôcok dosiahli vyššiu úhradu z verejného zdravotného poistenia ako doteraz;
- pripravujeme novelizáciu zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 363/2011 Z. z.) tak, aby sme vytvorili podmienky pre lepší prístup zdravotne najťažšie znevýhodnených k zdravotníckym pomôckam najvyššej cenovej kategórie;
- pripravujeme odbornú pracovnú skupinu pre návrh úplne nového zákona o zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách, ktorý bude novým spôsobom rámcovať dostupnosť zdravotníckych pomôcok pre zdravotne znevýhodnených vrátane možnosti zdravotných poisťovní krátko- aj dlhodobo pomôcky zapožičiavať, kde chceme zaviesť aj povinnosť zdravotnej poisťovne pri nesúhlase s úhradou pomôcky zdravotne ťažko znevýhodnenému poistencovi zamietnutie zdôvodniť cez atestovaného revízneho lekára medicínskym argumentom rovnakej dôležitosti a váhy, akú použil preskribujúci atestovaný lekár-špecialista, čím chceme zamedziť zle/formálne zdôvodneným zamietnutiam a tak zvýšiť dostupnosť pomôcok zdravotne najťažšie znevýhodneným;
- navrhujeme otvoriť medzirezortné rokovanie rezortu zdravotníctva a rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom odstrániť problémy v simultánnom financovaní zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa zákona 363/2011 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia s cieľom zamedziť neúčelnému, neefektívnemu a nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov obomi rezortmi a vytvoriť tak zdroje pre najdrahšie pomôcky najťažšie znevýhodneným pacientom.
Dotácie v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva kultúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR
Ing. Patrícia Ďurišová, oddelenie poskytovania dotácií, MPSVR informovala, že na ministerstvo prišlo za rok 2024 826 žiadostí v celkovej sume 22 201 821,55 Eur a schválených bolo 488 žiadostí v celkovej sume 8 830 940 Eur.
K 1. júlu 2023 došlo ku zmene výšky dotácie pre seniorov z 50 Eur na 100 Eur.
K 1. máju 2024 došlo ku zmene Výšky dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické osoby z 800 Eur na 1500 Eur alebo 3000 Eur v prípade, ak v dôsledku toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie došlo k značným škodám na majetku.
Zora Turancová, zástupkyňa odboru živého dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva, Ministerstvo kultúry SR uviedla, že Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo výzvy na predkladanie žiadostí o dotácie v programe Kultúra znevýhodnených skupín. V programe je spolu na podporu kultúry osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín obyvateľstva vyčlenených 980 000 Eur v šiestich podprogramoch:
2.1 Živá kultúra;
2.2 Vydavateľská a publikačná činnosť;
2.3 Periodická tlač (noviny a časopisy);
2.4 Neformálne vzdelávanie a výskum;
2.5 Fyzická debarierizácia;
2.6 Informačná debarierizácia.
Predkladať žiadosti bolo možné do 3. júna 2024. V rámci aktuálneho ročníka boli stanovené tri priority:
- Podpora kultúrnych aktivít pre deti a mládež;
- Kultúrne aktivity zamerané na podporu zdravia;
- Podpora sprístupňovania kultúrnych formátov a kultúrnej infraštruktúry pre osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva.
Všetky informácie súvisiace s dotačným programom Kultúra znevýhodnených skupín sú dostupné na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.
Daniela Lengyelová, riaditeľka odboru ľudských práv, Ministerstvo spravodlivosti SR, informovala, že Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 11. júna 2024 vyhlásilo výzvu na poskytovanie dotácie zameranú na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Objem predpokladaných disponibilných finančných prostriedkov na účely tejto výzvy je 769 500 eur. Termín predkladania žiadostí je do 12. augusta 2024. Bližšie informácie k výzve na poskytovanie dotácie zameranej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie nájdete na webe Ministerstva kultúry SR.
Informácia k dostupnosti psychiatrickej starostlivosti pre deti a mládež
Mária Helexová, reprezentantka skupiny organizácií osôb s duševnými poruchami a poruchami správania predložila podnet k dostupnosti psychiatrickej starostlivosti pre deti a mládež. Uviedla, že V Banskej Bystrici dňa 16. mája 2024 sa uskutočnilo na MsÚ pracovné stretnutie zamerané na riešenie problematiky nedostatku detských psychiatrov. K téme bola vypracovaná správa, ktorú zaslala tajomníčke rady, ktorá správu zaslala na Ministerstvo zdravotníctva SR.
Informovala podrobne o výsledkoch dlhodobého pozorovania jej organizácie, Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom Banská Bystrica, podľa ktorého nedostatok psychiatrickej starostlivosti pre deti a dorast má dopad nie len na prehlbujúci sa zlý psychický stav detí a mládeže, ale má v posledných rokoch rozvracajúci dopad aj na chod celej rodiny.
Mgr. Barbora Maliarová, PhD., riaditeľka odboru modernizácie psychiatrickej a psychologickej starostlivosti, Ministerstvo zdravotníctva SR uviedla, že Ministerstvo sa intenzívne venuje nedostupnosti zdravotnej starostlivosti v odbore detská psychiatria prostredníctvom komunikácie a nadstavovania legislatívnych pravidiel v spolupráci s hlavnými odborníkmi MZ SR pre odbor detská psychiatria a pre odbor psychiatria či odbor medicína drogových závislosti a s odbornými spoločnosťami. Podrobne informovala o činnostiach MZ SR, ktorými sa zameriava na všetky procesy pre vytvorenie udržateľnosti zdravotníckych zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v odbore psychiatria a v odbore detská psychiatria, postupnými legislatívnymi návrhmi na zmenu doterajšieho fungovania a financovania zdravotnej starostlivosti v uvedenom odbore.
S podrobným popisom situácie predneseným pani Helexovou a popisom aktivít Ministerstva zdravotníctva SR sa môžete oboznámiť v zázname zo zasadnutia RV OZP.
Podnet k simultánnemu titulkovaniu
Podnet vo veci kvalitatívneho multimodálneho prístupu k televíznej programovej službe predložili členky rady Mgr. Et Mgr. Jana Barčák Filipová a PharmDr. Katarína Kluková.
Uviedli, že podľa zákona o mediálnych službách je verejnoprávny vysielateľ povinný zabezpečiť multimodálny prístup k televíznej programovej službe a to tak, aby vo vysielaní všetkých ním vysielaných televíznych programových služieb boli všetky programy sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku. U oprávnených vysielateľov je táto povinnosť nastavená na 25 % všetkých vysielaných programov. Zároveň je potrebné dodržiavať technické požiadavky zobrazenia titulkov, synchronizáciu so zvukovou stopou a odlíšenie titulkov podľa vyhlášky o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím.
Pani Filipová ďalej informovala, že v súčasnej dobe sa hlavne oprávnení vysielatelia z finančných dôvodov rozhodli ísť cestou titulkovania prostredníctvom využívania nových technológii prepisu reči na text. Tieto „strojové“ titulky bez úpravy redaktora však nespĺňajú ani základné technické požiadavky zobrazenia titulkov podľa vyššie uvedenej vyhlášky ako je vynechávanie nielen slov, ale aj celých replík, nesprávne umiestnenie titulkov, nesprávna synchronizácia, žiadne farebné odlíšenie titulkov.
Ďalej uviedla, že chápe, že finančná otázka je zásadná pre každého vysielateľa, ale úspora finančných prostriedkov za každú cenu nemôže byť dôvodom, aby sa titulkovanie stalo nefunkčným. Ocenila by, keby Rada pre mediálne služby vyvolala stretnutie všetkých zainteresovaných organizácií s cieľom dopracovať sa k technickému riešeniu, ktoré bude vyhovovať všetkým zúčastneným stranám.
Zuzana Kroupa, intendantka, Rozhlas a televízia Slovenska za verejnoprávneho vysielateľa uviedla, že verejnoprávny vysielateľ má spoluprácu nastavenú veľmi dobre. Na simultánne titulkovanie používame automatický preklad, spolu s tieňovým hovorcom. Je to pre nás najpresnejšia a najlepšia technologická alternatíva, ktorá sa dá momentálne dosiahnuť. Automatické preklady fungujú tak, že sú naučené na hlas daného tieňového hovorcu a lepšie ho dokážu transformovať na písané slovo. Tieňový hovorca automaticky simultánne upravuje preklad, aby spĺňal požiadavky vyhlášky. Uvedomujeme si, že existujú určité technické obmedzenia, ale zároveň sa technológia posúva veľmi rýchlo dopredu. Práve v tejto otázke sme naklonení tomu, aby vznikla pracovná skupina, tak ako v minulosti, keď sa riešila problematika titulkovania, a aby pretavila všetky technologické možnosti čo najlepšie do vyhlášky.
JUDr. Marta Franková, z odboru mediálneho práva a audiovízie, Ministerstva kultúry SR podrobne reagovala na konkrétne vyššie uvedené kritické námietky z hľadiska aktuálnych technických možností a platných predpisov.
Zároveň však poukázala, že vyhláška č. 318/2023 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím nadobudla účinnosť 1. januára 2024, a je otázne, či šesť mesiacov jej uplatňovania v praxi možno považovať za dostatočný čas na prejavenie sa jej prípadných nedostatkov v praxi.
Tiež vysvetlila ako zákon o mediálnych službách ustanovuje postupné navyšovanie minimálneho podielu programov s multimodálnym prístupom tak, aby bol vo vysielaní zabezpečený najneskôr od 1. januára 2027 cieľový percentuálny podiel programov s multimodálnym prístupom ako ho konštatovali predkladateľky podnetu.
Správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023
JUDr. Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím informovala o Správe komisárky za rok 2023, ktorá hovorí o tom, ako sme na tom s dodržiavaním práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku dnes.
Uviedla, že rok 2023 bol rokom, v ktorom bolo prijatých najviac individuálnych podnetov od ľudí so ZP, ich príbuzných a rôznych ďalších subjektov v 8-ročnej histórii Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď táto správa môže vzbudiť znepokojenie, že práva týchto ľudí sú viac porušované ako v minulých rokoch, komisárka skôr vníma, že ľudia so zdravotným postihnutím sú si stále viac vedomí svojich práv, sú odhodlaní sa ich domáhať a za ne bojovať.
V roku 2023 to bolo 758 podnetov, upozorňujúcich na rozhodnutia orgánov verejnej správy, konania alebo opomenutia konania, ktoré v konečnom dôsledku vnímajú samotní ľudia so ZP ako zasahujúce do ich ľudských práv, pričom ukončených bolo 634 podnetov.
Rozsah prác šiestich právnikov úradu dokumentuje aj fakt, že vybavovanie individuálneho podnetu pritom zahŕňa posudzovanie viacerých rozhodnutí, napríklad v správnom konaní vydaní viacerých rozhodnutí 1. stupňa, posudkov a rozhodnutí orgánov verejnej správy 2. stupňa. Právnici úradu taktiež pomáhajú spisovať odvolania alebo žaloby na správny súd a kasačné sťažnosti, pričom nie je výnimočné, že napr. v mnohých individuálnych podnetoch evidovaných ako jeden podnet, podávateľ podnetu napáda viacero rozhodnutí (2 až 10) úradu práce o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo žiada v jednom podnete o pomoc na riešenie niekoľkých životných situácií (napríklad v oblasti dedenia, darovania nehnuteľnosti, hmotnej núdze, susedského sporu).
V roku 2023 bolo z ukončených podnetov konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím celkom v 18 článkoch Dohovoru s celkovým počtom 122 porušení. Pre porovnanie, v roku 2022 ich bolo 75 a za celé obdobie činnosti komisárky do 31. decembra 2023 bolo konštatovaných celkovo 909 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Akých porušení sa tieto závery týkali?
Najčastejšie konštatovaným porušeným článkom Dohovoru bol článok 9, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré im zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach.
V roku 2023 boli prešetrované podnety, ktoré sa týkali obmedzenia prístupnosti a sťažených životných podmienok v týchto oblastiach:
- architektonické bariéry,
- komunikačné bariéry,
- účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe,
- vyhradené parkovanie,
- obmedzenia v doprave a preprava osôb so zdravotným postihnutím,
- bytová problematika.
Na druhom mieste sa umiestnilo porušenie práva na spravodlivosť podľa článku 13 Dohovoru, spolu s článkom 28, ktorý zakotvuje právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Spojenie týchto článkov neprekvapuje, nakoľko už niekoľko rokov sú zaznamenávané podnety na dlhé rozhodovacie lehoty Sociálnej poisťovne aj úradov práce o invalidných dôchodkoch a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
V oblasti vzdelávania a školstva to bolo najmä dodržiavanie prístupnosti vzdelávania pre osoby so zdravotným postihnutím a odstraňovanie zbytočných bariér.
Komisárka sa venovala aj oblasti rodičovských práv a povinnosti, resp. sociálnoprávnej ochrane detí. V tejto oblasti sa zameriavala na to, aby v oblasti rodinných vzťahov nezažívali diskriminačné zaobchádzanie ani deti so zdravotným postihnutím ani rodičia so zdravotným postihnutím, a aby štát pristupoval k týmto osobám takým spôsobom a s takou podporou, aby mohli plnohodnotne realizovať rodinný život.
Podobne, ako aj v predchádzajúcich rokoch, predstavovala veľkú časť individuálnych podnetov nespokojnosť s úrovňou poskytovaných odborných, obslužných a ďalších činností v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou.
Z doručených podnetov v kontexte konania o spôsobilosti na právne úkony vyvstáva ako zjavne právne nedomyslené rozhodovanie opatrovníka v mene osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony o poskytovaní sociálnych služieb. Je následne bežné, že tento človek je umiestnený do zariadenia sociálnych služieb, pričom s touto službou nesúhlasí, nezvykne si ani počas adaptačného obdobia, nikto zo súdu, ktorý kontroluje konanie opatrovníkov sa už o neho nezaujíma, pričom tento človek tým, že nemôže opustiť priestory zariadenia, alebo nemôže sa obrátiť na žiadnu právnu pomoc, je mu zamedzený prístup k spravodlivosti a je obmedzovaný na osobnej slobode.
Komisárka sa tiež venovala agende zdravotníctva a monitorovacej činnosti psychiatrických zariadení a zariadení sociálnych služieb, nakoľko, práve nútenie do prijímania týchto služieb a prelamovanie slobodnej vôle ľudí so zdravotným postihnutím býva dôvodom obmedzovania spôsobilosti na právne úkony.
Ďalšou veľkou témou v oblasti zdravotníctva je otázka poskytovania informovaného súhlasu. Pri prešetrovaní podnetov komisárka získala presvedčenie, že na podpísanie informovaného súhlasu sa často hľadí len ako na akýsi „akt zbytočnej byrokracie“, pacient veľakrát ani nevie, čo podpisuje. Taktiež,
niektoré ústavné psychiatrické zariadenia majú problém vyhodnotiť prejav vôle svojich pacientov ako slobodný, ale považujú ho za „súčasť diagnózy.,
Špecifické postavenie v tejto správe má kapitola 1.5 Odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde SR, ktorými podľa § 11 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. komisárka upozorňuje na potrebu zavedenia takých zmien, ktoré povedú k zlepšeniu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku a k implementácii záväzkov, na ktoré sa Slovenská republika zaviazala už pred 14 rokmi.
V Správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za obdobie rokov 2016 až 2022 bolo celkom prijatých 91 (v roku 2022 ich bolo 80) odporúčaní. Z toho:
Splnené: 21 (17)
Pre MPSV R SR bolo doteraz adresovaných 47 odporúčaní, z toho je 15 splnených.
Podrobný obsah vystúpenia komisárky na zasadnutí Rady si môžete prečítať v zázname z jej zasadnutia. K dispozícii je aj úplná Správa komisárky za rok 2023.
Rôzne
V rôznom boli podané informácie, z ktorých vyberáme:
Mgr. Tibor Köböl, zástupca skupiny organizácií osôb s telesným postihnutím, sa opýtal či robilo MPSVR štúdie ohľadom dopadu právnej úpravy, podľa ktorej 13. dôchodok bude riadnou dôchodkovou dávkou? Má MPSVR údaje, aké nepriaznivé dopady bude mať táto skutočnosť na poberateľov peňažných príspevkov?
JUDr. Martin Trnovec, riaditeľ odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím, MPSVR informoval, že 13. dôchodok ako dôchodková dávka sa nepovažuje za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z uvedeného vyplýva, že 13. dôchodok ako dôchodková dávka nebude mať žiaden vplyv na výšku alebo na samotné priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu.
PhDr. Marcela Václavková Konrádová, MBA, cert. Mgmt., zástupkyňa skupiny organizácií osôb s telesným postihnutím, v súvislosti s Oznámením ÚPSVR o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku z národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“, aktivita 1 „Vsvr. Vytváranie udržateľných pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie… a súčasne aj možnosť Práce na skúšku položila konkrétne otázky , ktoré boli zaslané ÚPSVR.
PhDr. Helena Furindová, riaditeľka odboru aktívnych opatrení na trhu práce, ÚPSVR zaslala tieto odpovede na položené otázky:
Otázka č. 1:
V praxi sa častokrát stáva, že osoby, ktoré majú priznanú invaliditu, úrady nechcú zaevidovať s odôvodnením, že poberajú invalidný dôchodok a odvody hradí štát, že nemusia už pracovať… Ako riešiť túto situáciu? Sú úrady povinné zaevidovať občana aj keď má priznaný invalidný dôchodok?
Odpoveď č. 1:
Evidencia na úrade práce je dobrovoľná. Uchádzač o zamestnanie (ďalej len „UoZ“) je občan, ktorý môže a chce pracovať a zamestnanie si hľadá sám alebo za pomoci úradu. To, že občan má priznanú invaliditu, nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie UoZ. Úrady sú usmernené, že takýchto občanov môžu evidovať, pokiaľ majú záujem o služby úradu a majú záujem hľadať si zamestnanie. Zrejme došlo k nepochopeniu, zamestnanci úradov práce len klientom vysvetľujú, že nie je potrebné sa evidovať, pokiaľ sa im jedná len o splnenie povinnosti platiť si zdravotné poistenie.
Otázka č. 2:
Daná dotácia „Práca na skúšku“ je po dobu 3 mesiacov. Počas tejto doby osoba nie je v pracovnoprávnom vzťahu, občan zostáva v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Čo nastane po 3 mesiacoch v prípade
- že sa občan osvedčí… Zamestnávateľ občana riadne zamestná? Môže zamestnávateľ využiť následne napríklad príspevky viažuce sa ku Chránenej dielni/Sociálnemu podniku?
- čo sa stane, keď sa po 3 mesiacoch Práce na skúšku osoba neosvedčí? Čo hrozí zamestnávateľovi?
Odpoveď č. 2:
Špecifickým cieľom národného projektu Aktivity 1/ Podaktivity 4 je zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „ZUoZ“) s osobitným dôrazom na dlhodobo nezamestnané osoby (ďalej len „DNO“) a osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „OZP“). Podaktivita 4 národného projektu je zameraná na vytvorenie podmienok pre OZP a DNO a na získanie alebo obnovenie si pracovných návykov a zručností priamo u zamestnávateľa. Medzi zamestnávateľom a ZUoZ, ktorý u zamestnávateľa vykonáva prácu na skúšku, nie je žiaden pracovnoprávny vzťah. Práca na skúšku je u zamestnávateľa vykonávaná na základe dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a úradom a medzi UoZ a úradom a vykonáva sa u zamestnávateľa za presne stanovených podmienok. ZUoZ je počas vykonávania práce na skúšku naďalej vedený v evidencii UoZ.
Ak sa ZUoZ počas 3 mesiacov vykonávania práce na skúšku u zamestnávateľa osvedčí, môže zamestnávateľ prijať ZUoZ do pracovného pomeru na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, čoho dôsledkom je vyradenie ZUoZ z evidencie UoZ. V konečnom dôsledku tým zamestnávateľ prispeje k zvýšeniu zamestnanosti OZP a DNO, zníženiu podielu DNO na celkovom počte evidovaných nezamestnaných a rozvoju zamestnanosti prostredníctvom podpory motivácie a aktivácie OZP a DNO, čo je podstatou národného projektu.
Za účelom podpory vytvorenia pracovného miesta môže zamestnávateľ požiadať o poskytnutie finančného príspevku na jeho vytvorenie a udržanie využitím nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce (ďalej len „AOTP“), vrátane finančných príspevkov viažucich sa k chránenej dielni, resp. sociálnemu podniku, za predpokladu splnenia všetkých podmienok oprávnenosti poskytnutia finančného príspevku.
Ak sa ZUoZ počas vykonávania práce na skúšku u zamestnávateľa neosvedčí, zostáva naďalej vedený v evidencii UoZ. Dohoda o zabezpečení vykonávania práce na skúšku uzatvorená medzi zamestnávateľom a úradom bude ukončená uplynutím doby vykonávania práce na skúšku, voči zamestnávateľovi nebudú uplatnené žiadne sankcie.
Otázka č. 3:
Keď zamestnávateľ získa dotáciu Práca na skúšku na 3 mesiace, je zamestnávateľ zaviazaný udržať pracovné miesto nejakú dobu? (tak ako je to napr. pri CHD 24 mesiacov…)
Odpoveď č. 3:
Nakoľko sa práca na skúšku nevykonáva v rámci uzatvoreného pracovného pomeru a počas vykonávania práce na skúšku je ZUoZ naďalej vedený v evidencii UoZ, v zmysle predmetnej podaktivity národného projektu nie je zamestnávateľ povinný vytvorené pracovné miesta na vykonávanie práce na skúšku udržať. Účinky dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a úradom a dohody uzatvorenej medzi UoZ a úradom zanikajú splnením záväzkov účastníkov tejto dohody.
Nakoľko zamestnávateľ použitie poskytnutého finančného príspevku na úhradu časti nevyhnutných nákladov súvisiacich s prácou na skúšku nedokladuje v čase poskytnutia finančného príspevku, jeho použitie môže byť predmetom následnej kontroly zo strany úradu.
Red.