Konferencia: Všetko je v našich rukách

Všetko je v našich rukách – takto znel názov konferencie posunkových jazykov v slovinskej Ľubľane. Cieľom tohto podujatia bolo priblížiť význam posunkového jazyka (ďalej len PJ) v oblasti výskumu, vývoja, výučby, udeľovania certifikátu či diplomu a tlmočníckych tréningových alebo vzdelávacích programov PJ. Konala sa v piatok a sobotu 15. a 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty Ľubľanskej univerzity, na ktorej sa realizuje vzdelávanie študentov ako budúcich tlmočníkov slovinského PJ. Hlavnými organizátormi boli Asociácia združení nepočujúcich a nedoslýchavých Slovinska, Inštitút slovinského PJ a Dom PJ. Na konferencii bolo prítomných niekoľko desiatok účastníkov z 20 krajín. Za Slovensko sa zúčastnili aj dvaja Snepedári Veronika a Roman Vojtechovskí. Účasť týchto dvoch členov na odbornej konferencii sa realizovala vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

Na zábere Roman Vojtechovský v prednáškovej miestnosti Ľubľanskej univerzity, vedľa neho po ľavej ruke sedia v lavici ďalšie účastníčky podujatia, usmievajú sa.
Roman Vojtechovský s ďalšími účastníkmi ľubľanskej konferencie. Foto: Veronika Vojtechovská

Ešte deň predtým zorganizovala spomínaná asociácia dopoludňajší workshop s prezentáciou dvoch projektov k 10. výročiu Dňa slovinského posunkového jazyka. Tamojšia vláda totiž 14. novembra 2014 schválila vyhlášku o Dni slovinského PJ. Prvý projekt sa prezentoval s názvom Etymologický slovník slovinského PJ, kde sa predstavili výsledky staroslovinských posunkov. Druhý projekt sa venoval téme S pomocou slovinského PJ sa učíme slovinský jazyk. Prezentácia poukázala na fakt, že aj posunky môžu byť dobrým prostriedkom na učenie sa slovinského jazyka. Večer sa konala uvítacia recepcia v klube nepočujúcich v Ľubľane.

Prvý deň konferencie sa začal úvodnou prednáškou Matjaža Juharta zo Slovinska, ktorý hovoril o vízii PJ – všetko je v našich rukách. Priblížil niekoľko zaujímavostí (Zveza društev gluhih in naglušnih Slovenije):

  • Národná asociácia tlmočníkov slovinského posunkového jazyka (ďalej len originálna skratka SZJ) funguje od roku 2001 a má zaregistrovaných 70 tlmočníkov (poznámka: Slovinsko v porovnaní s našou krajinou má o polovicu menej obyvateľov, má o niečo viac ako dvojnásobok počtu tlmočníkov, u nás je cca 31 tlmočníkov).
  • Inštitút SZJ, ktorý je v činnosti od roku 2014, vykonáva tieto oblasti aktivít: výskumné centrum rozvoja SZJ, tvorba slovníkov SZJ, tvorba odborných a didaktických materiálov SZJ, tvorba kníh v SZJ, vzdelávacie centrum v oblasti SZJ, udeľovanie certifikátov SZJ.
  • Dom PJ fungujúci od roku 2022 je centrom, kde sa môžu posunkujúci stretávať, komunikovať a stráviť príjemný čas, má k dispozícii dve inštitúcie: historické a edukačné centrum.
  • Zákon o používaní SZJ je platný od roku 2002 (poznámka: náš zákon je platný od roku 1995).
  • Centrum pre poskytovanie tlmočenia nepočujúcim je v činnosti 24 hodín denne a 7 dní v týždni a je v prevádzke od roku 2009.
  • Národný deň SZJ sa oslavuje každoročne 14. novembra od roku 2014 podľa vyhlášky, ktorú schválila vláda.
  • SZJ je zaregistrovaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovinska od roku 2017 (poznámka: náš slovenský PJ bol zaregistrovaný o rok neskôr).
  • SZJ bol doplnený do ústavy v roku 2021, vďaka tomu podľa prednášajúceho dostáva Inštitút slovinského posunkového jazyka pravidelné dotácie na rôzne oblasti činnosti, ktoré sme uviedli vyššie. Uvádza, že v súčasnosti má 25 krajín v ústave vložený odsek/ vetu o práve nepočujúcich používať PJ (napríklad Fínsko od roku 1997, Švédsko od 2007, Nórsko a Island od 2011, Dánsko od 2015). Odsek 62a Ústavy znie takto: „Je zaručené slobodné používanie a rozvoj slovinského PJ. V obciach, v ktorých je úradným jazykom aj taliančina alebo maďarčina, je zaručené slobodné používanie talianskeho a maďarského PJ. Používanie týchto jazykov a postavenie ich používateľov upravuje zákon. Slobodné používanie a rozvoj jazyka hluchoslepých je upravené zákonom.“ Podľa prednášajúceho má Slovinsko ako prvá krajina na svete v Ústave zakotvené právo na používanie Braillovho písma pre nevidiacich.
  • Dvojročné magisterské štúdium pre tlmočenie PJ na Filozofickej fakulte Ľubľanskej univerzity sa realizuje od roku 2022 a je určené pre pokročilých ovládajúcich SZJ (Filozofická fakulta mala, podľa prednášajúceho, väčší rešpekt k PJ ako prirodzenému jazyku komunity nepočujúcich, ktorý spĺňa jej potreby, než Oddelenie špeciálnej pedagogiky).
Na zábere je prednášajúci pred veľkým premietacím plátnom, gestikuluje. Po oboch stranách stoja tlmočníci do posunkového jazyka.
Úvodná prednáška Matjaža Juharta zo Slovinska. Foto: Veronika Vojtechovská

Druhý prednášajúci, Tommy Lyxell zo Švédska, referoval o posilnení posunkových jazykov v severských krajinách prostredníctvom vytvárania sietí, ktoré prebieha už od roku 2014. Podľa neho má zmysel, keďže dané krajiny dostávajú väčšiu finančnú podporu, dotáciu zo strany vlád i EÚ. Medzi sedem severských krajín patria Dánsko (3000 až 5000 posunkujúcich), Faerské ostrovy (50), Grónsko (20), Fínsko (3000 – 5000), Island (300), Nórsko (3000 až 5000) a Švédsko (8000). Tieto severské krajiny používajú až 8 PJ, a to dánsky PJ, faerský PJ, fínsky PJ, fínsko-švédsky PJ, grónsky PJ, islandský PJ, nórsky PJ a švédsky PJ. Medzi sebou poskytujú poradenstvo PJ, ako sú kultivácia jazyka (jazykové poradenstvo, terminológia, gramatika a dokumentácia) a jazyková politika. Upozornil na existenciu portálu TegnTube, kde sa návštevníci môžu zoznámiť s mladými ľuďmi, ktorí sa vyjadrujú rôznymi severskými PJ.

Po prednáške zo Švédska pokračoval program príspevkom Uldis Ozols a Kristín Lena Porvaldsdóttir z krajiny termálnych prameňov a gejzírov – z Islandu. Hovorili o rôznych činnostiach Komunikačného centra pre nepočujúcich a nedoslýchavých na Islande, ktoré bolo založené v roku 1990 a pracuje v ňom niekoľko pracovníkov. Centrum ponúka výskum islandského PJ, vyučovanie islandského PJ, tlmočnícke a ďalšie služby. Opäť odzneli viaceré zaujímavosti, napríklad:

  • V štátnom archíve majú k dispozícii uložené videonahrávky posunkujúcich staršej generácie i generácie, ktorá už nežije.
  • Vláda uhrádza všetky kurzy islandského PJ určené pre verejnosť a osoby v styku s nepočujúcimi osobami, kurzy pre nepočujúcich utečencov a migrantov uhrádza úrad práce, aby sa mohli uplatniť na trhu práce.
  • Na Islande majú 60 kvalifikovaných tlmočníkov, z toho 30 tlmočníkov vykonáva pravidelné tlmočenie, pomer tlmočníkov na nepočujúcich klientov je 1:8.
  • Všetky tlmočnícke služby napr. v zdravotníctve, školstve, súdnictve, náboženstve a na verejných aktivitách, na ktoré majú nepočujúci posunkujúci právo, uhrádza štát, aktivity organizované nepočujúcimi určené pre nepočujúcich platí Centrum.
  • V štúdiu vytvárajú spravodajstvo v islandskom PJ a následne správy posielajú televízii.
  • Dôležité materiály určené pre verejnosť dostáva Centrum od vlády alebo ministerstiev a na základe textov vykonáva preklad do islandského PJ, následne Centrum poskytne hotové videonahrávky v islandskom PJ a vláda či ministerstvá ich vložia na web stránky k jednotlivým textom.
  • Centrum spravuje SignWiki, v ktorom je uložených takmer 13 000 posunkov.
  • Pokiaľ majú pracovníci Centra nejaké návrhy, pripomienky k zákonom, poskytujú informácie priamo Islandskej asociácii nepočujúcich, tá pripomienkuje i lobuje za práva nepočujúcich.
  • 11. februára oslavujú Deň islandského PJ.

Zaujímavosťou bolo, že nepočujúci prednášajúci referoval v medzinárodnom posunkovaní a súčasne počujúca prednášajúca v hovorenej angličtine.

Štvrtý príspevok o práci s dánskym PJ predniesli dve Dánky Janne Boye Niemelä a Elisabeth Holm Hansen. Po zavedení dánskeho PJ do Ústavy v roku 2015 vzniklo tzv. oddelenie dánskeho PJ, ktoré poskytuje poradenstvo a informácie prostredníctvom portálu, navrhuje zásady a usmernenia pre monitorovanie dánskeho PJ. Pracujú v ňom dve pracovníčky, jedna nepočujúca a druhá počujúca, obe na polovičný úväzok. Pracovníčky sa môžu ďalej obrátiť na štyroch dobrovoľných poradcov – používateľov PJ. Po vzore Islanďanov jedna nepočujúca prednášajúca referovala v medzinárodnom posunkovaní a súčasne počujúca prednášajúca v hovorenej angličtine.

V poradí piaty príspevok predniesla Sonja Myhre Holten z Nórska, a to o zákone o nórskom jazyku – o stratégiách operacionalizácie jazykového zákona a jazykovej politiky. Uviedla, že nórsky PJ je jeden zo siedmich oficiálnych menšinových jazykov. V  zákone je formulovaný tento odsek: „Nórsky PJ je národným PJ v Nórsku. Nórsky PJ, ako výraz jazyka a kultúry, má rovnakú hodnotu ako nórčina.“ Jazyková komisia Nórska je štátnym poradným orgánom v otázkach jazyka. Nadväzuje na nórsku jazykovú politiku pri poverení ministerstvom kultúry a rovnosti. Pod túto komisiu spadá aj národný koordinačný orgán pre nórsky PJ.

Postrehy z Centra holandského PJ – vylepšenie slovníka holandského PJ – tak znel názov šiesteho príspevku od Bennyho Elferinka a Nathalie Mullerovej. V Centre pracuje 15 pracovníkov, na slovníku sa podieľajú 3 až 4 pracovníci. V slovníku na jedno heslové slovo holandského jazyka prislúcha až 7 variantov PJ, dokopy majú takmer 18 000 hesiel. Majú stanovené kritériá na posunky, ktoré sú vhodné do slovníka. Centrum, založené v roku 1996, sa v roku 2004 reorganizovalo na Lexikografický inštitút holandského PJ podporovaný vládou. Centrum má filozofiu, že keď sa má vykonávať preklad z hovoreného jazyka do PJ, napríklad textový sprievodca do múzea, pre slová, na ktoré nie sú posunky, sa majú vytvárať nové posunky schválené pracovníkmi Centra a nie používať prstovú abecedu, ktorá nie je bežnou súčasťou komunikácie nepočujúcich posunkujúcich. Pokiaľ sa v texte vyskytujú slová, ktoré častejšie prislúchajú inej krajine a nie domácej, napr. slovo sultán, je vhodné obrátiť sa na nepočujúcich Turkov, aby poskytli posunok pre dané slovo. Spomínala sa aj korektnosť posunkov napríklad pre černocha, ktorý by sa nemal posunkovať ako osoba tmavej pleti, alebo pre otroka, ktorý by sa zas nemal posunkovať ako osoba so zviazanými rukami, no mali by sa použiť iné vhodné posunky.

Siedmy príspevok si pripravila trojica Caro Brosens, Margot Janssens a Hannes De Durpel z Centra flámskeho PJ v Belgicku s témou Od výberu posunkov k publikácii: lexikografický proces pre flámsky PJ. V Centre, ktoré bolo založené v roku 2012 vďaka zákonu o flámskom PJ, pracujú deviati pracovníci. Cieľom Centra je: výskum – šírenie – vzdelávanie – odbornosť. V súčasnosti má 11 000 heslových posunkov. Zaujímavosťou je, že ak aspoň dve tretiny členov komisie pre slovník poznajú posunok, zaraďujú ho do slovníka. Pokiaľ nie, obrátia sa na nepočujúcich posunkujúcich prostredníctvom sociálnej siete.

Ďalší príspevok o 20-ročnej skúsenosti práce so slovníkom PJ prezentovala Češka Jana Havlová z Centra Teiresiás Masarykovej univerzity v Brne. Spomenula, že slovník www.dictio.info je viacjazyčným slovníkom zameraným na posunkové jazyky, ako sú americký PJ, český PJ, nemecký PJ, slovenský PJ, ukrajinský PJ a medzinárodné posunkovanie. K nim sú slovné ekvivalenty v angličtine, češtine, nemčine, slovenčine a ukrajinčine.

Nasledujúci príspevok o 10-ročnej skúsenosti práce so slovníkom PJ podala Valerija Skof zo Slovinska. Prvýkrát v roku 2006, neskôr v roku 2011 sa konali pravidelné stretnutia pracovnej skupiny pre štandardizáciu posunkov slovinského PJ. V roku 2013 obsahoval slovník 6000 posunkov, v roku 2016 už 9 960 posunkov, v 2017 mal 13 499 posunkov, 2018 –15 999 posunkov, 2021 – takmer 23 300 posunkov, 2022 – vyše 25 000 posunkov, 2023 – 26 540 posunkov a 2024 – takmer 27 500 posunkov.

Okrem toho odzneli príspevky zástupcov Európskeho fóra tlmočníkov PJ (EFSLI), Európskej únie nepočujúcich (EUD) a americkej Gallaudetovej univerzity o korpuse amerického PJ na tému obchodovanie. Po príspevkoch sa otvorila diskusia o možnosti založenia strešnej organizácie všetkých inštitútov PJ. Piatkový večer sa zakončil 45-minútovým kultúrnym programom v kultúrnom dome, po ktorom nasledovalo spoločenské posedenie.

V laviciach nad sebou sediaci účastníci konferencie.
Auditórium ľubľanskej konferencie. Foto: Veronika Vojtechovská

Konferencia pokračovala v sobotu druhým dňom štyrmi príspevkami. Prvý príspevok pripravilo trio Janne Kankonen, Päivi Mäntylä a Leena Sabolainen. Referovali o jazykovej poradenskej službe pre fínsky a fínsko-švédsky PJ (tento jazyk používa približne 100 posunkujúcich). Jazyková poradňa funguje už 5 rokov a poskytujú ju 4 pracovníci. Zároveň poskytujú konzultáciu a supervíziu na rôzne širšie témy pre vhodnosť používania posunkov a zrozumiteľnosť vyjadrovania posunkových textov. Napríklad nepočujúci vykoná preklad textu z hovoreného jazyka do PJ, následne môže poslať hotové videonahrávky agentúre jazykovej poradenskej služby na kontrolu prekladu.

Druhým príspevok Jany Havlovej sa venoval skúsenostiam s prekladom PJ. Hovorí o existencii hybridných kníh, ktoré môžu obsahovať texty s rozložiteľnými odsekmi, videonahrávky v PJ a audio komentár pre nevidiacich. Prekladajú sa aj testy študijných predpokladov určených pre uchádzačov na prijímacie konanie.

Tlmočenie PJ na Ústave teoretickej a aplikovanej translatológie univerzity v Grazi pripravili dvaja rakúski kolegovia Christian Stalzer, nepočujúci hlavný koordinátor a vyučujúci, ktorý učí na oddelení už 30 rokov, a Tiana Jerkovič. Tlmočenie na tejto univerzite vyučuje od roku 1992. Ako jediná univerzita v celom Rakúsku ponúka možnosť študovať tlmočenie rakúskeho PJ na magisterskej úrovni od akademického roku 2002/ 2003. Ústav ponúka aj bakalársky študijný program transkultúrna komunikácia, kde si študenti okrem dvoch povinných jazykov angličtiny a nemčiny na požadovanej minimálnej jazykovej úrovni B2 vyberajú ďalší z 10 cudzích jazykov na požadovanej minimálnej jazykovej úrovni A2. Jeden z nich je rakúsky PJ. Následne študenti môžu pokračovať na magisterskom štúdiu s programom prekladateľstvo (dva cudzie jazyky) alebo prekladateľstvo a dialógové tlmočenie (jeden cudzí jazyk). Odznelo tiež porovnanie, že oproti Islandu, kde je pomer tlmočníkov na nepočujúcich klientov 1:8, v Rakúsku je tento pomer 1:60.

Posledný príspevok mala Lenka Okrouhlíková z Univerzity Karlovej v Prahe, v ktorom prezentovala študijný program Jazyky a komunikácia nepočujúcich v Ústave bohemistiky pre cudzincov a komunikácie nepočujúcich (poznámka: pôvodne sa bakalársky študijný program nazýval Čeština v komunikácii nepočujúcich). Je to buď samostatné jednoodborové trojročné denné bakalárske štúdium alebo združené dvojodborové trojročné denné bakalárske štúdium. Študenti jednoodborového štúdia si v 2. ročníku môžu zvoliť jednu zo špecializácií – vzdelávanie nepočujúcich alebo tlmočenie a preklad čeština  – český PJ. Študenti majú možnosť pokračovať na dvojročné magisterské štúdium programu Čeština v komunikácii nepočujúcich, ktorý sa otvára každé dva roky.

Po príspevkoch sa otvorila diskusia o možnosti založenia strešnej organizácie všetkých inštitútov PJ, ktorá pokračovala z predchádzajúceho dňa. Účastníci konferencie tak mali možnosť si dobre premyslieť, či založenie strešného občianskeho združenia je potrebné, a čo by konkrétne bolo cieľom tejto organizácie. Nakoniec sa viacerí účastníci zhodli, že je potrebné založiť občianske združenie celoeurópskeho pôsobenia skôr zamerané na výskum PJ, lexikografickú prácu so slovníkom PJ a na poskytovanie informácií o PJ a kultúre nepočujúcich. Malo by názov Asociácia inštitútov národných PJ (angl. The Association of National Sign Language Institutions – ANSLI). Dbalo sa na to, aby sa ciele tejto organizácie neprekrývali s existujúcimi organizáciami ako Svetová federácia nepočujúcich (WFD), Európska únia nepočujúcich (EUD) a Európska sieť lektorov PJ (ENSLT).  Zodpovednosť za založenie prevzal slovinský Inštitút SZJ.

Po konferencii nasledovala 90-minútová prehliadka mesta s nepočujúcim sprievodcom a následne spoločná večera. Konferenciu hodnotíme pozitívne, dala nám veľa užitočných informácií o odbornej práci so slovníkom posunkového jazyka, o službách poskytovaných centrami, ktoré pôsobia nezávisle od národných asociácií nepočujúcich, ako aj podnetov k zlepšeniu postavenia nepočujúcich posunkujúcich v našej spoločnosti a udržaniu PJ ako kultúrneho dedičstva štátu.

Roman Vojtechovský