Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska predstavila nástroj na nahlasovanie neprístupných webových stránok. Jeho názov je Zreportuj neprístupnosť a viac o ňom nájdete na rovnomennom webe. Rozprávame sa s autorom nástroja a odborníkom na prístupnosť Petrom Teplickým.
Problémy pri ovládaní rôznych webov môžu používatelia so zrakovým postihnutím nahlasovať priamo ich správcom. V čom to bude pri tomto nástroji iné?
„Začnem trochu zoširoka. Množstvo prvkov na webových stránkach a v mobilných aplikáciách je pre nevidiacich ľudí neprístupných. Napriek legislatíve, ktorá platí pre poskytovateľov vo verejnej správe aj v súkromnej sfére, sa prístupnosť zlepšuje len pomaly. Áno, pravdou je, že niektorí nevidiaci používatelia sami aktívne kontaktujú správcov stránok. Popíšu im problém s prístupnosťou a čakajú, či sa niekto z druhej strany ozve. Ak má prevádzkovateľ vôľu problém vyriešiť, naštuduje si to a chybu odstráni. Náš nástroj celý tento proces používateľom aj prevádzkovateľom webov zjednodušuje. Ak ho stránka obsahuje, po stlačení klávesovej skratky alebo aktivovaní tlačidla v päte stránky sa otvorí formulár, do ktorého sa dá nahlásiť problém s prístupnosťou. K údajom z týchto formulárov má prístup správca webovej stránky, ale aj my ako odborníci na prístupnosť. Keď zistíme, že chyba nie je na strane používateľa a naozaj ide o problém s prístupnosťou, môžeme podnet posunúť správcovi webovej stránky spolu s návrhom riešenia. Používateľ tak nemusí hľadať kontakt na prevádzkovateľa stránky a prevádzkovateľ dostane hotový návod, ako chybu odstrániť.“
Podmienkou fungovania je, aby bol nástroj Zreportuj neprístupnosť súčasťou konkrétnej internetovej stránky. Čo ak tam zatiaľ nie je?
„Máme aj riešenie, kde sa s prevádzkovateľom webovej stránky nespolupracuje. Ide o rozšírenie do prehliadača, ktoré si môže každý používateľ so zdravotným postihnutím nainštalovať. Jeho reporty prichádzajú k nám do systému a my ich po overení posielame ďalej. Tu však nemáme istotu riešenia problému, aj keď my ho poskytovateľovi, samozrejme, ponúkame.“
Nástroj Zreportuj neprístupnosť je zatiaľ aktívny len na niekoľkých internetových stránkach. Ako ho plánujete dať do povedomia?
„Chceme oslovovať partnerov, s ktorými spolupracujeme, a zároveň využiť klasickú reklamu. Už teraz si môžete na našej stránke stiahnuť rozšírenia do prehliadačov, vďaka ktorým sa dá neprístupnosť nahlasovať na akejkoľvek stránke.“
Podľa akých štandardov sa testuje prístupnosť webových stránok?
„Existujú celosvetovo uznávané pravidlá. Celý názov je Web Content Accessibility Guidelines. Európska únia vychádza z týchto pravidiel pri príprave svojej legislatívy o digitálnej prístupnosti a opiera sa o ne aj slovenská legislatíva, napríklad Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb alebo Zákon o informačných systémoch vo verejnej správe. Na základe týchto pravidiel, ktorých je v súčasnosti okolo deväťdesiat, testujeme stránky aj my.“
Čo sú najčastejšie problémy s prístupnosťou webových stránok pre ľudí so zrakovým postihnutím?
„Ide najmä o netextový obsah – obrázky, schémy, grafy, ktoré nie sú dostatočne popísané. Samotný pohyb po webovej stránke je možný len vtedy, ak sa to dá zvládnuť prostredníctvom klávesnice.“
Nepredpokladám, že by vývojári webové stránky zámerne zneprístupňovali. Prečo sa po niektorých dá pohybovať bez problémov a iné sú pre nevidiaceho úplne nepreniknuteľné?
„Pre prístupnosť je dobré, ak programátori používajú tzv. natívne prvky. V jazyku HTML, ktorý sa na tvorbu stránok používa, je napríklad tlačidlo pomenované ako “button“. Keď vývojár pre tlačidlo použije prvok button, vtedy je to natívny prvok, ktorý má v sebe už zabudovanú prístupnosť.“
Výborne, tak nech všetci používajú natívne prvky a bude po probléme, nie?
„Žiaľ, takto to nefunguje. Používajú sa aj všeobecné prvky, ktoré nie sú natívne. Aj tie sa však dajú popísať. Napríklad: Tomuto prvku zadávam rolu tlačidla. Toto tlačidlo má taký a taký názov. Takto a takto daj používateľovi vedieť, že bolo tlačidlo stlačené. Tieto dodatočné popisy vývojári väčšinou zanedbávajú a to spôsobuje neprístupnosť.“
Neviem, čo je jednoduchšie, či programovať stránku od začiatku prístupnú, alebo potom robiť dodatočné opatrenia.
„Ideálna by bola možnosť 1. Aj my sa snažíme na vývojárov apelovať, aby používali natívne prvky a aby prístupnosť konzultovali už pri vývoji stránky alebo mobilnej aplikácie. Často však ide o rozsiahle portály, ktoré už v minulosti boli nejako navrhnuté a treba sprístupniť existujúci systém. Programovať nový by bolo príliš nákladné.“
Pracujete v organizácii Prístupne, ktorá sa zaoberá aj auditom internetových stránok z hľadiska prístupnosti. Kto sa na vás obracia?
„Sú to v prvom rade klienti, ktorým povinnosť sprístupňovať vyplýva zo Zákona o prístupnosti výrobkov a služieb platiaci pre súkromný sektor. Ide najmä o mobilných operátorov, e-shopy, internetové bankovníctvo a poisťovne. Proces sprístupňovania nie je pre niektoré subjekty jednoduchý, pretože majú rôzne webové sídla. Jedny sú pre koncových zákazníkov, ďalšie pre biznis partnerov. Navyše, webové sídla sú pomerne rozsiahle. Banky majú hypotéky, poistenia, úvery, štandardné účty a ďalšie služby. Pre každý produkt je samostatná stránka. Pri takýchto spoločnostiach trvá audit aj niekoľko mesiacov. Zistenia auditu posielame prevádzkovateľom. Na jednom webovom sídle môžu byť aj desiatky porušení prístupnosti. Za niečo sú zodpovední vývojári, niečo ide dizajnérom, ďalšie veci patria pod editorov. Každý odstráni svoje chyby a stránka by potom mala prejsť ešte naším reauditom, či všetko funguje. Z neho často vyplynú ďalšie opravy.“
Ako bežný používateľ webov sledujem, že neprístupný obsah tam vkladajú samotní editori stránok. Častým príkladom je odfotená pozvánka bez textového prepisu alebo zápisnica vo forme obrázkového PDF dokumentu.
„Áno, s týmto sa stretávame aj my. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie poskytuje bezplatné školenia pre editorov webových stránok. Chodia tam aj zástupcovia samospráv. Školenia pre samosprávy a vyššie územné celky by sme radi časom poskytovali aj my v organizácii Prístupne.“
Zatiaľ sme hovorili najmä o prístupnosti webového obsahu pre ľudí so zrakovým postihnutím. Ktorých ďalších skupín používateľov sa táto problematika týka?
„Môže ísť o ľudí s motorickým postihnutím, ktorí takisto potrebujú, aby bolo ovládanie stránky možné prostredníctvom klávesnice. Pre ľudí so sluchovým postihnutím môžu predstavovať bariéru videá bez titulkov. Pre ľudí s kognitívnym znevýhodnením je zase prekážkou nezrozumiteľný jazyk. Z dobrej prístupnosti webových stránok a mobilných aplikácií profituje aj väčšina seniorov, ktorí majú neraz problémy so zrakom, sluchom i motorikou. Ja mám teraz napríklad zlomenú ruku, takže som dočasne motoricky postihnutý a rád využijem možnosť hlasového diktovania. Rovnako sú pre mňa v tomto stave užitočné aj klávesové skratky ako alternatíva k počítačovej myši.“
Michal Herceg