Mosty inklúzie sú po istom čase späť. Čo je nové najmä v oblasti pripravovanej a meniacej sa legislatívy súvisiacej s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením? Aj na to sme sa pýtali predsedu Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím Branislava Mamojku. Ten si prednedávnom prevzal Výročnú cenu Samuela Zocha. Ide o najvyššie ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja. Udeľuje sa fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa spôsobom presahujúcim význam obce, mestskej časti či mesta, zaslúžili o rozvoj kraja, o zlepšenie života jeho občanov, obohatili ľudské poznanie, dosiahli vynikajúce výsledky v niektorej z oblastí ľudskej činnosti, svojou prácou a postojmi prispeli k rozvoju samosprávy alebo ju vynikajúco reprezentovali. Branislav Mamojka sa v oblasti práv ľudí so zrakovým postihnutím angažuje už od 70. rokov minulého storočia. Vyše 30 rokov bol predsedom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a v súčasnosti je jej podpredsedom. Zároveň stojí na čele Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím a to už od jeho založenia v roku 2003. „Beriem to ako ocenenie pre Fórum,“ zareagoval stručne na začiatku nášho rozhovoru a hneď prešiel k legislatívnym aktualitám.
Nielen nás ale aj ďalších v súčasnosti zamestnáva nový zákon o mimovládnych neziskových organizáciách. Ten prináša rôzne zmeny, s ktorými sa treba vyrovnať. „Organizácie, ktoré dostávajú nejaké príspevky, a to už od dosť nízkej hranice, sa po novom stávajú povinnými osobami podľa infozákona. Ak budú otázky na využitie peňazí z verejných zdrojov, bude treba na to odpovedať. Ani pri zmiešanom financovaní organizácia nemôže odpoveď odmietnuť. V takom prípade bude musieť poslať celú príslušnú dokumentáciu aj s vysvetlením orgánu, ktorý jej poskytol peniaze, napríklad ministerstvu, ktoré ďalej rozhodne o odpovedi. Okrem toho sa budú musieť robiť výkazy. Do nich sa budú uvádzať všetky príjmy od právnických osôb a pokiaľ ide o fyzické osoby, tam treba uviesť všetko, čo je nad 5 000 € v ročnom úhrne.“ Pribúdajú teda nové administratívne povinnosti. Navyše, kým štátne orgány majú na výkazníctvo a vypracovanie odpovedí podľa infozákona platených zamestnancov, mimovládne neziskové organizácie to budú musieť robiť bezplatne.
Minulý rok bol prijatý aj Zákon o integrovanej posudkovej činnosti. Reforma má priniesť zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotných a sociálnych potrieb. Čo je nové v tomto smere? „V rámci pracovných skupín boli pripomienkované metodiky, ako to robiť. Zákon začína platiť od septembra.“
28. júna vstúpil do účinnosti aj Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. „Je zameraný najmä na informačné technológie v službách, v doprave a v iných oblastiach. V tomto zákone sú definované pomerne dlhé prechodné obdobia. Niektoré veci už pôjdu podľa tohto zákona, ale iné majú ešte čas. Garantom transpozície príslušnej európskej smernice u nás je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Uskutočnilo sa stretnutie s ďalšími ministerstvami a vládnymi orgánmi. Dohodli sa, že každé ministerstvo vypracuje zoznam vecí, ktoré sa ho týkajú. Je jasné, že ministerstvo práce nebude napríklad kontrolovať prístupnosť bankomatov.“
Novinkou zo začiatku leta je tiež schválenie nariadenia vlády o zvýšení hodinovej sadzby osobnej asistencie a výšky peňažného príspevku na opatrovanie. „Pôvodne malo byť zvýšenie menšie. Po našej argumentácii došlo k prepočítaniu a výsledkom je 6,22 € na hodinu. Cieľom do budúcnosti je, aby sa sadzba za osobnú asistenciu upravovala v nadväznosti na minimálnu mzdu.“
Niektoré legislatívne aktivity sú ešte len v procese. Ide napríklad o podpisovanie nevidiacich na matrikách. „Matrika nerobí notárske zápisnice, nekontroluje obsah, je zodpovedná len za pravosť podpisu. Preto sme chceli, aby neboli pri obyčajnom overení podpisu na matrike k človeku so zrakovým znevýhodnením potrební svedkovia. Ak sa podpisujúci dokáže sám, s pomocou techniky alebo s pomocou inej osoby oboznámiť s obsahom dokumentu a dokument podpísať, malo by mu to byť umožnené. Hlavný rozpor je tu medzi občianskym zákonníkom a notárskym poriadkom. Podľa občianskeho zákonníka to platí tak, ako chceme my, ale niektoré matriky sa riadia skôr notárskym poriadkom.“
Jednotlivým legislatívnym novinkám sa určite budeme venovať podrobnejšie aj v ďalších číslach Mostov inklúzie.
Michal Herceg