Filmy s audiokomentárom pre nevidiacich či s deskriptívnymi titulkami pre nepočujúcich divákov už nie sú žiadnou novinkou. V súčasnosti ide skôr o to, aby takýchto prístupných zážitkov bolo čo najviac a aby si ich ľudia mohli vychutnať nielen v domácom prostredí, ale aj v zvukovom či obrazovom komforte kina, spolu s ostatnými návštevníkmi. Želaným smerom vykročili štvrtého septembra v Kine Lumiére, ktoré patrí Slovenskému filmovému ústavu. V rámci projektu Kino bez bariér v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov premietli koprodukčný česko-slovenský filmový hit Vlny o odvážnych rozhlasových redaktoroch pôsobiacich počas Pražskej jari.
Koordinátorkou Kina bez bariér je Michaela Kolláriková, ktorá sa so sprístupňovaním filmov stretla už na festivale Jeden svet. Samotnému premietaniu predchádzala komunikácia so zástupcami nevidiaceho a nepočujúceho publika. Rozprávali sa s nimi o tom, aké filmy by v kine chceli mať, ale aj o spôsoboch ich sprístupnenia.
Audiokomentár je zvuková nahrávka, ktorá približuje, čo sa vo filme deje. Zmestiť sa musí do filmových pasáží bez dialógov. Úryvok audiokomentára z filmu Vlny vyzerá napríklad takto: „Weiner prichádza do závodnej jedálne. Rozľahlá miestnosť s vysokým stropom pôsobí stroho a neútulne. Riaditeľ sedí sám pri malom stole a obeduje. Tanier pred ním je stále plný.“
Podrobnosti, ktoré ostatní diváci vidia, vnímajú ľudia so zrakovým znevýhodnením cez slúchadlá tlmočníckych staničiek. „Niekedy môžu audiokomentár začuť aj vidiaci. Pre nás je aj to zaujímavý moment, lebo väčšinový divák sa aspoň dozvie, ako audiokomentár funguje. Týmto spôsobom sa učíme, ako filmy môžeme sledovať všetci spolu,“ hovorí Michaela Kolláriková. Nevidiaci audiokomentár cez televíziu počúvajú už roky, no komentovaný film v kine viacerí zažili po prvýkrát.
Filmy sa budú premietať vždy v prvú stredu v mesiaci, predpoludním a popoludní. Organizátori reagujú aj na pripomienky napríklad od slabozrakých divákov, pre ktorých je z hľadiska bezpečného návratu domov dôležité, aby sa premietanie končilo ešte za svetla.
Deskriptívne titulky pre nepočujúcich neprekladajú iba filmové dialógy, ale opisujú aj to, čo sa vo filme deje zo zvukového hľadiska. V kine je zároveň nainštalovaná indukčná slučka, ktorá sprostredkúva filmový zvuk priamo do načúvacích zariadení alebo kochleárnych inplantátov. Odozva od nepočujúcich divákov bola podľa Michaely Kollárikovej veľmi dobrá: „Pozitívne vnímali, že sme na premietanie vybrali aktuálny, nový česko-slovenský film, ku ktorému by sa v takejto prístupnej podobe nedostali. Takto ho mohli v reálnom čase v kine sledovať s ostatnými.“
Kino bez bariér pracuje aj so skupinou seniorov. „Slovenský filmový ústav už dlhšie premieta takzvané senior kino. Ide o projekcie v predpoludňajších hodinách. Zároveň sme si však uvedomili, že aj vekom ľudia čiastočne alebo úplne prichádzajú o zmyslové vnímanie, takže seniori sú aj súčasťou skupín ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením,“ vysvetľuje Michaela Kolláriková.
Kino bez bariér je zamerané na európsku tvorbu. V ďalšom období by chceli sprístupniť dokumentárne filmy Janžurka či Prezidentka ale aj aktuálne zahraničné snímky.
Sprievodné podujatia budú tlmočené do slovenského posunkového jazyka: „Chceme pozývať ľudí, ktorí sa na filmoch podieľali, ale zároveň by sme radi väčšinovému publiku prinášali tému inklúzie a prístupnosti, aby sa dozvedeli o kultúre komunikácie nevidiacich a nepočujúcich ľudí. Preto pripravujeme aj workshopy a diskusie na tieto témy.“
Popri sprístupňovaní filmov sa pracuje aj na debarierizácii kina, v ktorom sa premietajú. Nový výťah je už namontovaný, čaká sa len na jeho kolaudáciu. Bezbariérové sú už teraz dve vrchné kinosály, s výťahom bude prístupná aj tá na dolnom poschodí. Personál kina prešiel školením, aby vedel s nevidiacimi a nepočujúcimi vhodne komunikovať a byť im nápomocný. Časom by mohlo pribudnúť označenie niektorých dverí Braillovým písmom či menu priľahlej kaviarne v dobre čitateľnej elektronickej forme.
Finančná stránka projektu je nezanedbateľná. „Nakúpili sme desiatky tlmočníckych staničiek, ktoré kinu ostanú aj po skončení projektu. To isté sa týka vybavenia pre nepočujúcich. Ak audiokomentár a titulky získame priamo od producentov, ako to bolo pri filme Vlny, peniaze sa ušetria. Keď ich dávame vyrobiť, je to finančne náročnejšie. Závisí to od dĺžky filmu, množstva dialógov alebo od toho, či ide o zahraničný nedabovaný film, kde treba prekladať aj dialógy. Zároveň tam musíme počítať s dlhšími dodacími lehotami.“
Projekt potrvá do konca roka 2025. V rámci neho by malo byť sprístupnených okolo dvadsať filmov. Podľa Michaely Kollárikovej by však kino chcelo v týchto premietaniach pokračovať aj po skončení európskeho projektu. Koniec-koncov, vybavenie už budú mať k dispozícii. Na Slovensku sa takémuto sprístupňovaniu dlhší čas venuje napríklad košické Kino Úsmev. Košičania pri nastavovaní projektu pomohli aj bratislavskému Kinu bez bariér. Radi by povzbudili i ďalšie kiná na Slovensku, čím by sa nielen rozšírila užitočná myšlienka inklúzie, ale kiná by si mohli vzájomne pomôcť aj pri zdieľaní nákladov na audiokomentár a titulky. Projekt Kino bez bariér je podporený z programu Kreatívna Európa. A ešte niečo. Ak ste nestihli projekcie v rámci prvých stried v mesiaci, pri každom ďalšom premietaní filmov, ktoré sú už vybavené audiokomentárom, si môžu nevidiaci návštevníci požiadať o staničku a vychutnať si prístupný film. A čo titulky pre nepočujúcich? „Budeme sa snažiť zaraďovať ich aj mimo oficiálnych stredajších premietaní čo najviac. Zároveň si však uvedomujeme, že najmä pri slovenských filmoch to môže byť pre ostatných divákov rušivé, keďže bežné titulky sú od deskriptívnych ešte aj farebne odlíšené, dokonca každá postava má vlastnú farbu.“
Všetky informácie o premietaniach nájdete na internetovej stránke Kino bez bariér.
Michal Herceg