Divadelné a herecké štúdio pre deti, tínedžerov a dospelých Biele divadlo ponúka v rámci projektu “Umenie pre všetkých?“ inkluzívne scénické čítanie vhodné aj pre divákov s telesným či zrakovým znevýhodnením. Na javisko Domu kultúry Ružinov priniesli text drámy Ivana Bukovčana odohrávajúci sa v malom slovenskom meste na sklonku druhej svetovej vojny.
Jedenásť účinkujúcich hercov a herečiek oblečených v príslušných kostýmoch sa na začiatku predstaví, povedia, čo majú oblečené a pridajú krátke charakteristiky svojich postáv. „V rámci formátu scénického čítania nie je na javisku veľa akcie, všetko je to postavené na slovnom prejave, takže hru dobre vnímajú aj ľudia so zrakovým postihnutím,“ vysvetľuje riaditeľ Bieleho divadla Michal Paulovský. Malú sálu DK Ružinov zvolili pre bezbariérový prístup a preto, lebo sa do nej pohodlne zmestí viacero ľudí na vozíku.
Biele divadlo skúša tento rok scénické čítanie aj so študentmi Spojenej školy na Mokrohájskej ulici v Bratislave. „Zatiaľ to robíme vo forme work in progres, na skúšku. Nacvičujeme úryvky Shakespearových hier a študenti sa tak môžu zapojiť do divadelného života. Deti sú veľmi chtivé a nadšené, no chýba tam predchádzajúca dramatická výchova. Niektorým veciam sa tak musíme venovať podrobnejšie a potrebujeme viac času. V ďalších rokoch sa má projekt rozšíriť na plnohodnotný nácvik divadelného predstavenia a ešte o čosi neskôr by sme chceli pripraviť inscenáciu, ktorá by kombinovala ľudí bez zdravotného znevýhodnenia s tými, ktorí ho majú. V Bratislave však narážame na chýbajúce inkluzívne divadelné priestory, kam by ľudia s telesným postihnutím mohli prísť na vozíku,“ hovorí Michal Paulovský.
Majú v Bielom divadle miesto nielen diváci, ale aj herci so znevýhodnením? „Nezameriavame sa na to, ale ani sa tomu nebránime,“ odpovedá Michal Paulovský a spomína si na členku detskej hereckej skupiny, ktorej v absolvovaní divadelného kurzu nezabránila ani absencia jednej hornej končatiny. „To dievča nás na svoj hendikep nijako zvlášť neupozornilo. Jednoducho prišla na konkurz a chcela ho absolvovať tak ako ostatní. Bola veľmi šikovná a kreatívna, takže sme ju chceli prijať, no najprv sme sa s jej mamou museli otvorene porozprávať. Predsa len, dievča sa ocitne v kolektíve detí, ktoré takéto obmedzenie nemajú. Bolo to však úplne bez problémov, len s vynechaním niektorých cvičení, kde boli potrebné obidve ruky.“
Michal Paulovský však zdôrazňuje, že si do divadla svojich malých aj veľkých hercov vyberajú. Samotné znevýhodnenie nemusí byť prekážkou, ale zároveň nie je ani automatickou vstupenkou. „Ak sa nám ten človek hodí, ak to zvláda, pre znevýhodnenie ho určite neodmietneme, no ak je napríklad nedisciplinovaný alebo očakáva nejaké privilegované zaobchádzanie, nemáme problém sa s ním aj rozlúčiť. Niektorí v procese aj sami zistia, že to nie je pre nich,“ približuje Paulovský a dodáva, že v Bielom divadle majú pätnásť tvorivých skupín detí aj dospelých. Nie každý sa musí dostať do tej najnáročnejšej, no zároveň sa dá pre mnohých nájsť priestor, aby si užili divadelný svet.
Pokračovať chcú aj v projekte “Umenie pre všetkých?“. Radi by v ňom realizovali texty, pre ktoré je vhodná forma scénického čítania.
Michal Herceg