S pojmom onkopsychológ ste sa ešte možno nestretli. Nečudo. Do kontaktu s touto profesiou príde len človek, ktorý sa lieči na nádorové ochorenie, prípadne jeho príbuzní či pozostalí rodinní príslušníci. Sieť onkopsychológov postupne vybudovala Liga proti rakovine, ktorá sa stará o rôzne stránky života pacientov. Tá psychologická je mimoriadne dôležitá, pretože onkologické ochorenia so sebou prinášajú veľa stresu, obáv a silných emócií. V chorobe sa mení každodenný život, prebieha liečba, všetko je to záťaž pre pacienta, ale aj jeho okolie. Viac mi povedala psychologička Katarína Klincová, ktorá sieť dvadsiatich dvoch onkopsychológov na Slovensku manažuje a zároveň pracuje v Ambulancii klinickej psychológie v Národnom onkologickom ústave.
Z jej pohľadu sú onkopsychológovia veľmi vhodnou podporou v priebehu zvládania diagnózy: „Ideálny prípad je, aby bol tomu človeku k dispozícii od stanovenia diagnózy, cez všetky ďalšie fázy, nech už za sebou nasledujú akokoľvek. Aj po vyliečení je onkologický pacient naďalej sledovaný. Môže sa uňho objavovať napr. strach z recidívy a vtedy sme tu preňho, rovnako ako v prípade nepriaznivého priebehu ochorenia, keď nastúpi až paliatívna starostlivosť. Onkopsychológ je k dispozícii aj v takzvanom terminálnom štádiu,“ približuje Katarína Klincová.
Podľa nej sa povedomie o tejto špecializácii už pomerne dobre rozširuje. „V Lige sme s onkopsychológmi začali v roku 2009. Zozačiatku sme sa nestretávali vždy a všade s pochopením. Keď sme našich psychológov ponúkali na onkologické oddelenia nemocníc, nie všetci tomu úplne rozumeli a nie všetci to vítali. Časom sa však naši odborníci zabehli a stali sa súčasťou lekárskych resp. zdravotníckych tímov na mnohých miestach Slovenska.“
Kedy lekári či sestry onkopsychológov privolávajú? „Býva to napríklad pri oznamovaní diagnózy, pri zhoršenej prognóze, príp. pri ukončení kuratívnej liečby. To sú kritické momenty, kde zdravotníci na človeku vidia, ako to znáša. Alebo zbadajú, že má úzkosti, upadá do depresie, rezignuje, ťažšie komunikuje.“
Katarína Klincová spomína príklad z Trenčína, kde na základe dobrej spolupráce s onkopsychológom Ligy proti rakovine priamo na oddelení zamestnali onkopsychologičku. Sieť odborníkov zatiaľ finančne zastrešuje Liga proti rakovine. V Lige však dúfajú, že časom sa tejto myšlienke otvorí aj zdravotnícky systém a bude im v užitočnej službe pre pacientov pomáhať presne tak, ako sa to už deje v spomenutom Trenčíne.
Sedenia u onkopsychológov si dohovárajú aj samotní pacienti, ktorí cítia, že potrebujú pomoc. Ak človeku takéhoto odborníka odporučí ošetrujúci lekár, nie každý to prijme. Psychológovia sú však školení aj na prácu s menej motivovanými klientami a hľadajú cesty, aby sa spolupráca aspoň v nejakom bode nadviazala.
Pomenovanie onkopsychológ nie je legislatívne zakotvené. Ide skôr o pracovné označenie pre psychológa zorientovaného v problematike nádorových ochorení. „Takýto odborník by mal rozumieť nielen psychickej stránke, teda tomu, ako pacient zvláda svoju diagnózu, ale aj takým špecifikám, ako napr. že hormonálna liečba prípadne chemoterapia môže mať vplyv na kognitívne funkcie alebo môže byť spúšťačom úzkostných príznakov. V Lige našich odborníkov zároveň vzdelávame, majú školenia dvakrát ročne, čím zabezpečujeme ich odbornosť v tejto problematike.“
Sieť odborníkov sa budovala postupne. Podľa Kataríny Klincovej to bola mravčia práca konkrétnych ľudí s víziou pod vedením zakladateľky Ligy doktorky Evy Sirackej v spolupráci s aktuálnou výkonnou riaditeľkou Evou Kováčovou: „Skúmala sa situácia v jednotlivých regiónoch, či je tam psychológ, ktorý má svoj priestor, alebo bude možné nadviazať spoluprácu v nemocnici. Takto sa kľúčové miesta na Slovensku obsadili psychológmi.“ V prípade väčšej vzdialenosti je k dispozícii online poradenstvo, ktoré sa rozvinulo počas covidu. „V čase izolácie sa takémuto spôsobu otvorili klienti, ale aj psychológovia. Myslím si, že kto tú pomoc potrebuje, nakoniec sa k nej dostane.“
Obdobie poznamenané vírusom prinieslo zároveň viac otázok a niektoré z nich boli odlišnej povahy: „Veľa otázok sa spočiatku týkalo manažmentu pacienta, napr. či sa budú odkladať kontroly a ako bude pokrytá zdravotnícka starostlivosť. K tomu sa pridal strach z vírusu. Odvšadiaľ zaznievali výzvy ostať doma, ale naši pacienti boli nútení dochádzať na chemoterapie či na vyšetrenia. V druhej vlne pandémie už začínali byť vypuklé úzkostné problémy.“
Samozrejme nás zaujímal aj samotný priebeh onkopsychologických sedení. Na prvom stretnutí sa zadefinuje, s čím klient prichádza a čo od psychológa očakáva. Ten mu potom pomôže očakávania zreálniť. „Všetko sa následne deje v kontexte ich vzájomného vzťahu,“ vysvetľuje Katarína Klincová. „Tento vzťah má svoje hranice, ale musí v ňom byť dôvera. Postupne sa pracuje s emóciami a so všetkým, čo tam klient prináša. Okrem rozhovorov využívame stabilizačné, relaxačné, prípadne imaginatívne techniky. Naši pacienti často trpia úzkosťou a my im potrebujeme pomôcť vedieť si poradiť v čase, keď je tá úzkosť intenzívna. Učíme ich napríklad navodiť si stav opačný stresovej reakcii.“
Osvojujú si autogénny tréning či správne dýchanie. Keď má niekto extrémny strach z ihiel, z chemoterapie alebo pri pociťovaní úzkosti sa dá podľa odborníčky dobre využiť imaginácia: „Skúsime si pomenovať, kde na tele človek cíti úzkosť. Keď mi povie, že má na hrudi kameň, snažíme sa ho čo najviac vyšpecifikovať. Ako ten kameň vyzerá? Aký má tvar? Aký je veľký? Potom sa venujeme tomu, čo by s tým kameňom potreboval urobiť, napr. chcem ho zmenšiť, chcem ho odkotúľať, chcem ho odhodiť. Pomocou imaginácie skúšame, či sa im to podarí. Následne dochádza k úľave, ktorú pociťujú najskôr telom a túto úľavu ďalej prehlbujeme.“
Nie každý je zvyknutý verbalizovať svoje pocity. Pri uzavretejších ľuďoch sa dá pracovať napríklad aj s tichom, cez prácu s telom, psychológ môže skúsiť hovoriť jazykom toho druhého. Niektoré témy sa pri onkopsychologickej pomoci opakujú. Popri úzkosti a strachu sa ženy vyrovnávajú s telesným sebaobrazom, pretože po operáciách sa ich telo mení. Prítomné sú obavy z návratu choroby, vynára sa otázka smrteľnosti. Záťažová situácia, akou rakovina je, prináša so sebou neraz aj problémy vo vzťahoch.
Liga proti rakovine ponúka psychologickú pomoc aj príbuzným pacientov. „Tam je dôležité, aby príbuzní v rozumnej miere dbali aj sami na seba. Ochorenie totiž často celé okolie strhne a príbuzní môžu ľahko vyhorieť alebo sa vyčerpať. Onkologický pacient má vlastné prežívanie, ktoré nie je vždy jednoduché, do toho príbuzní musia spracovať svoj vlastný strach zo straty blízkeho, prípadné výčitky, stanovenie si hraníc, odkiaľ pokiaľ dokážu pomáhať. Starostlivosť o samého seba tu nie je luxusom, ale sebazáchovným mechanizmom.“
Podľa Kataríny Klincovej by pomohlo, ak by sa pri štúdiu psychológie vyučoval aj predmet zameraný na prežívanie nádorových ochorení. Pripomína známu vec, že psychický stav ovplyvňuje aj stav tela: „Štúdie skúmajú dopad psychických faktorov na rýchlosť liečby, dĺžku života, či zvyšovanie jeho kvality. V tom všetkom môže pomôcť zásah psychológa. Základom je fungovanie imunity, ktorej pomáhame tak, že sa staráme o svoje psychické zdravie. Imunita potom bojuje proti nádorovým bunkám.“
Onkologickí psychológovia vidia odvrátenú stránku života. Stretávajú sa s devastačnými ochoreniami. Pacienti, neraz aj mladí, im počas terapie umierajú. Zažíva takýto odborník pri svojej práci aj pekné momenty? „Samozrejme,“ odpovedá Katarína Klincová, „už len keď vidíte, ako ten človek získava kontrolu, pretože psychológ ich učí, ako si sám pomôcť, aby odborníka nepotrebovali navždy.“
Veľkou témou je aj komunikácia s pacientom. Katarína Klincová si myslí, že dôležité je tu vyváženie, pretože nie každý chce o svojej chorobe hovoriť, no zároveň z rakoviny netreba robiť tabu. „Zvyknem odporúčať začiatok rozhovoru na spôsob: Viem, že máš toto ochorenie. Chceš o tom hovoriť? Citlivo môžeme aj ponúknuť pomoc, ale akceptujme, že človek na to nemusí byť vždy naladený, môže byť vyčerpaný liečbou a podobne.“ Na stránke Ligy proti rakovine nájdete všetky informácie o Sieti onkopsychológov vrátane aktualizovaných odporúčaní, ako komunikovať s človekom s onkologickým ochorením.
Red.