Michal si potreboval overiť podpis na zmenu dispozičného práva na sporenie pre banku. Nečakal žiadne komplikácie, pretože v predchádzajúcom bydlisku to bývala rutinná záležitosť. V klientskom centre Mestského úradu v Trnave mu však povedali, že ide o takzvaný sťažený úkon a ak je klient nevidiaci, treba sa obrátiť na notára. Michal nepochodil ani u dvoch notárov. Jeden z nich ho len poučil, že ak si chce dať overiť podpis, musí sa o tom spísať úradná zápisnica. Takéto zápisnice sa robia napríklad pri overení závetu či iných závažných dokumentov. Vyžaduje si to dvoch vidiacich svedkov. Navyše, vyhotovenie takejto zápisnice stojí rádovo desiatky eur, na rozdiel od jednoduchého overenia, kde sa suma pohybuje v jednotkách eur.
Podobné ťažkosti majú aj ďalší ľudia so zrakovým znevýhodnením. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej len ÚNSS) zozbierala viacero skúseností ľudí, ktorí ostali pri vybavovaní svojich záležitostí nemilo prekvapení. „Na úradoch sa niekedy čudujú aj tomu, že sa nevidiaci vôbec dokážu podpísať,“ hovorí Eliška Fričovská z ÚNSS. „V bankách sa napríklad stalo, že zrakovo znevýhodnenému klientovi síce hypotéku schválili, ale keď malo dôjsť k podpisu zmluvy, bol to zrazu problém. Vieme aj o nevidiacom páre, ktorý si chcel podať žiadosť o sobáš, no aj na toto na úrade žiadali dvoch vidiacich svedkov. Z banálneho úkonu sa tak stala nepríjemná procedúra,“ približuje Eliška Fričovská. Ak sa nevidiaci klient nenechá zaskočiť a je na takúto situáciu pripravený, môže argumentovať konkrétnym znením paragrafu z Občianskeho zákonníka. K tomu sa dostaneme neskôr. Ani to mu však úspech nezaručí, ak nepresvedčí úradníka.
Predseda ÚNSS Ján Podolinský podpisuje rôzne dokumenty za seba ako súkromnú osobu, ale aj za organizáciu, na čele ktorej stojí. Sám je nevidiaci. V súkromí mal šťastie a nikto od neho žiadne úkony nad rámec zákona nevyžadoval. Za občianske združenie niekde bez problémov podpisuje sám, na iných miestach mal vidiaceho svedka. V praxi teda vládne nejednoznačnosť.
Soňa Tóthová je právničkou ÚNSS, zároveň je však aj advokátkou z praxe. Rozumie, že inštitúcie a úrady chcú byť chránené a snažia sa chrániť aj nevidiacich. ÚNSS však argumentuje, že v niektorých konkrétnych prípadoch nie je nadmerná ochrana na mieste. „Ak nevidiaci príde overiť podpis na matriku, vie sa podpísať a vie, čo podpisuje, nie je nevyhnutná notárska zápisnica za prítomnosti dvoch svedkov.“ Soňa Tóthová pripúšťa, že úradníci a notári môžu vychádzať aj z predošlých zlých skúseností, keď napríklad nevidiaci človek niečo podpísal a neskôr namietal vlastný úkon s tým, že nevie, čo podpísal. „Práve preto sa snažíme, aby boli tieto pravidlá v legislatíve upravené jednoznačne,“ hovorí právnička. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim občianskoprávne vzťahy je Občiansky zákonník. Sú tu však aj špeciálne predpisy ako notársky poriadok, či zákon o osvedčovaní listín a podpisov pred okresnými úradmi a obcami. Podľa Sone Tóthovej je dôležité, aby sa pri aplikácii špeciálnych predpisov prihliadalo aj na strešnú právnu normu, Občiansky zákonník, kde je postup upravený správne. „Našim klientom zatiaľ hovoríme, aby na úradoch argumentovali paragrafom 40, odsek 6 Občianskeho zákonníka. Je na úradníkovi, či sa na ten paragraf pozrie a či sa podľa toho zariadi. Notári zase často operujú takzvanou odbornou starostlivosťou. V rámci akejsi prevencie proti podvodu prinútia nevidiaceho, aby si pre istotu overil podpis formou notárskej zápisnice za účasti dvoch svedkov.“ V súčasnosti sa však pripravuje zmena zákona o osvedčovaní listín a podpisov pred okresnými úradmi a obcami. ÚNSS k nej dala zásadnú pripomienku, ktorá, zdá sa, bude akceptovaná. Rovnako sa má v blízkej budúcnosti otvárať notársky poriadok a ÚNSS je podľa Sone Tóthovej takisto pripravená pripomienkovať ho.
Michal Herceg