Skúška odvahy, adrenalín, zábava. Na otázku, prečo skáčete do vody, by asi každý odpovedal trochu inak. Aj ja si spomínam na opojný pocit, keď som sa v detstve odrážal z drevenej dosky na pružinách a letel niekoľko metrov vzduchom. Neskôr ma chuť skákať prešla sama od seba, napríklad, keď som sa ako nevidiaci neuhol skokanovi, ktorý mi pristál rovno na hlave. Pravdaže, nejako som to rozchodil, ale keď skokan v Štúrove skoro utopil staršiu dámu, tá sa už spamätávala dlhšie. Nejde len o to, že nepozorné skákanie do vody ohrozuje ďalších kúpajúcich sa. Fatálne následky môže mať aj pre samotného skokana. Nemusíte byť opitý či bezohľadný, stačí chvíľka nepozornosti.
Košičan Martin Kardošš hral vodné pólo a vo vode sa cítil ako doma. Po jednom plaveckom podujatí a následnej párty bol Martin súčasťou upratovacej brigády. „Videl som pred sebou obrovský bazén, tak som skočil ukážkovú šípku. Myslel som si, že v bazéne sú aspoň dva metre vody. Bazén sa však zvažoval postupne a na strane, kde som skočil, bola hĺbka asi len šesťdesiat centimetrov.“
Úraz spred štyroch rokov mal pre Martina vážne následky. Jeden stavec prasknutý, ďalší zlomený a ešte jeden úplne rozdrvený. „Keď ma lekár nevidí a pozrie si len moju diagnózu, tak povie, že určite len ležím a nehýbem sa. Hneď na prvej vizite ma upozornili, aby som sa pripravil, že sa už nepostavím.“
Vďaka úspešným operáciám a svojej veľkej snahe sa dnes pohybuje na vozíku samostatne. Stretol som sa s ním na neurorehabilitačnej klinike Levita v Lehniciach neďaleko Dunajskej Stredy, kde pracuje aj MUDr. Matej Fülöp. Zhodli sme sa, že najlepšie by bolo neskákať do bazéna vôbec, čo je však asi nereálne. „Ak už naozaj musíte, pozrite si aspoň hĺbku vody, ktorá by mala byť na každom bazéne vyznačená,“ hovorí odborník, ktorý sa vo svojej lekárskej praxi stretol so zlomenými končatinami, otrasmi mozgu, úrazmi chrbtíc, aj so zlomeninami stavcov. Tie môžu zasiahnuť do miechy a viesť k ochrnutiu.
Martin Kardošš hovorí, že výstrahy pred skákaním do bazéna počúval neraz: „Otec mi hovorieval, že si treba dať na to pozor, že takýto skok môže byť osudný. Vedel som, že sa takéto prípady stávajú, ale zároveň som si hovoril, že ja som ja. Voda je miestom, kde sa cítim výborne a dominantne. Bol som si absolútne istý tým, čo robím a dopadlo to úplne inak.“
Martinovi ale aj ďalším pacientom môže pri liečení pomôcť robotická rehabilitácia za asistencie fyzioterapeuta. „Fyzioterapeut pacienta zafixuje, nastaví stroj podľa aktuálnej formy pacienta a terapia sa môže začať,“ približuje MUDr. Matej Fülöp. „Prístroj za pacienta začne akoby chodiť. Z periférie stimuluje nervové vlákna, ktorými idú do mozgu pacienta správne signály, ako má chodiť.“
Najmodernejší rehabilitačný prístroj svojho druhu Lokomat nastavuje a obsluhuje fyzioterapeut z kliniky Levita Zoltán Kurucz: „Pomocou Lokomatu sme nacvičovali správny stereotyp chôdze, ako dvíhať nohy, ako pokrčiť kolená, aké dlhé kroky robiť.“ Telo sa s pacientom neraz doslova bije. Má kŕče. Robot mu tak znovu pripomína, ako má správna chôdza vyzerať. „Tým, že on so mnou hýbe tak, ako sa má, znovu rozmýšľam nad miestami, nad ktorými môj mozog normálne nepremýšľa, vynecháva ich z pohybu. Takže postupne si spomínam. Aha, tu treba zapojiť tento sval,“ opísal mi svoje pocity po cvičení Martin Kardošš.
Prístroj pacienta stimuluje aj pomocou hier. „Pri poruchách miechy môže mať človek rôzne poruchy citlivosti a hry mu poskytujú spätnú väzbu o kvalite pohybu, čím je mozog veľmi efektívne dráždený,“ hovorí fyzioterapeut Zoltán Kurucz, s ktorým počúvame hudbu. Keď pacient dvíha nohy správne, hudba hrá normálne. Ak je niečo v neporiadku, muzika sa začne deformovať a spomaľovať asi tak, ako keď kedysi vo walkmane dochádzali batérie. To, či rehabilituje správne, môže sledovať aj na displeji, kde sa ukazuje dobre či zle cvičiaci panáčik. Podľa fyzioterapeuta je to pre pacienta veľmi motivujúce a zábavné.
A čo výsledky? Martin v Lokomate na začiatku prešiel okolo 300 krokov. Po týždni to bolo už vyše 720. Koncom pobytu prekročil hranicu tisíc krokov. Výkon na prístroji pridával fyzioterapeut, ale na začiatku by to podľa vlastných slov určite nezvládol, nohy by sa vzpierali. Samotný pacient považuje túto rehabilitáciu za prínosnú, ale zatiaľ málo dostupnú. Lehnická klinika vyhlásila charitatívnu výzvu, v ktorej uspel práve Martin, a tak má rehabilitáciu zadarmo. Klinika však zatiaľ nemá podpísané zmluvy s poisťovňami, len sa o to snaží. Pacienti si teda túto liečbu hradia sami. Na Slovensku sú aj iné pracoviská s možnosťou robotickej rehabilitácie, napríklad v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, aj keď nemusí vždy ísť o tie najmodernejšie prístroje. Martin Kardošš, ktorému sa pred štyrmi rokmi skokom do bazéna zmenil život, hľadá pre seba vhodnú rehabilitáciu a vyskúšal už všeličo. Myslí si, že tá robotická by časom mohla prispieť k zlepšeniu jeho stavu, ale v súčasných podmienkach je finančne nedosiahnuteľná. Podľa MUDr. Mateja Fülöpa dokážu roboty pomôcť pri hybnosti celého tela, napr. ramenného kĺbu, lakťového kĺbu a majú prístroje aj na jemnú motoriku. Najlepšie by, samozrejme, bolo, keby človek takúto techniku vôbec nepotreboval. Pre ľudí s pohybovými problémami je však dobrou správou, že robotika môže pomôcť aj v tejto oblasti. Verme, že časom sa takáto liečba stane aj finančne únosnejšou. Zatiaľ, prosím, pozor na skákanie do bazénov!
Michal Herceg