Piktogram spolu s nápisom v reliéfnej latinke i v Braillovom písme sa v decembri objavili na päťdesiatich kontajneroch určených na separovanie odpadu a mesto Martin sa tak stalo vôbec prvým na Slovensku, ktoré takouto formou podporilo samostatnosť svojich nevidiacich obyvateľov. Pri vynášaní smetí sa už nemusia spoliehať na pomoc rodiny, priateľov či osobných asistentov. Vyhnú sa tiež ťažkostiam s identifikáciou správneho kontajneru (na ich stabilné umiestnenie sa síce zväčša spoľahnúť dá ale na poradie už nie) či nehygienickému ohmatávaniu nádob, aby podľa tvaru otvoru určili, čo do nich patrí.
Takmer 130-členná základná organizácia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorá v Martine sídli, spolupracuje s mestom prakticky od svojho vzniku t. j. takmer 35 rokov. Kurzy pletenia a háčkovania, tkania, výroby voňavých mydiel, košíkov či pečenia vianočných oblátok, najrôznejšie populárno-náučné besedy s na slovo vzatými odborníkmi či nácvik sebaobslužných zručností, to všetko prebiehalo v mestských priestoroch, ktoré dostali členovia ÚNSS do prenájmu, slávnostné schôdze sa odohrávali v Polyfunkčnom objekte Priekopa. Sociálno-zdravotná komisia mesta a Nadácia nová šanca, ktorej cieľom je skvalitňovať sociálnu politiku mesta aj nad rámec zákonných povinností, opakovane poskytli prostriedky na dofinancovanie aktivít, ako aj na nákup kompenzačných pomôcok. Na jar 2022 darovali členom základnej organizácie ÚNSS 15 povelových vysielačov, ktoré môžu pomocou hlásiča informovať nevidiaceho o čísle linky MHD či smere jazdy. A keďže sa vianočného stromčeka s darčekmi nevedeli dočkať, rozdali ich skôr. Ako? Objavili sa už v polovici decembra na kontajneroch. Uznávam, netypické miesto na darček, no pre reliéfne štítky ako stvorené!
„O malých plastových štítkoch, ktorými možno označiť kontajnery, aby ich nevidiaci a slabozrakí bezpečne identifikovali, som sa dočítala v časopise Dúha, ktorý vydáva ÚNSS. Dovtedy som ani len netušila, že niečo také vôbec existuje,“ hovorí dlhoročná predsedníčka ZO ÚNSS Martin Milota Strončeková. „Hneď mi prišlo na um niekoľko našich členov, ktorým by to mohlo pomôcť ale, pravdaže, ja nemôžem rozmýšľať a rozhodovať za nich. Oslovila som preto Jána Lešňovského zo spoločnosti Cestné prvky, s. r. o., ktorá ich výrobu v Slovenskej i Českej republike zabezpečuje, a pozvala som ho na jedno z našich stretnutí. Prišiel veľmi ochotne. Všetko nám vysvetlil a zároveň ukázal najčastejšie používané typy štítkov – na papier, číre i farebné sklo, plasty, tetra obaly a biologický odpad. Každý si tak mohol vyskúšať a nahmatať príslušný piktogram i nápis pod ním vyhotovený v Braillovom písme. Naši členovia veľmi ocenili, že nápisy začínajú vždy pri ľavom okraji štítku a nie, povedzme, v strede, čo by sa im ťažšie hľadalo. Všimla som si, že sú nadšení, čo pre mňa znamenalo jediné – treba sa pustiť do druhého dejstva.“
To sa odohralo o niekoľko dní neskôr priamo v kancelárii primátora mesta Martin Jána Danka. So všetkým sa podrobne oboznámil, vypočul si argumenty predsedníčky ZO ÚNSS, technickú špecifikáciu, podmienky inštalácie a cenu z úst výrobcu, zvážil to a napokon položil jedinú otázku: Koľko ich potrebujeme?
„Musím povedať, že mi to úplne vyrazilo dych,“ spomína Milota Strončeková. „Pravda, slovko-dve sme na túto tému prehodili počas Priekopského dňa, keď ma pozdravil v stánku, kde som verejnosti prezentovala činnosť ÚNSS, ale to bola naozaj len chvíľka. Evidentne však stačila,“ pokračuje so spokojným úsmevom predsedníčka ZO. „Dohodli sme sa, že pilotne zakúpime z prostriedkov Nadácie nová šanca 50 štítkov, čo by znamenalo, že desiatim samostatne žijúcim nevidiacim zabezpečíme označenie všetkých piatich typov kontajnerov pri ich domoch. Inštalovať ich bude Sociálny podnik mesta Martin, s. r. o. Mojou úlohou bolo dohodnúť sa s členmi, kto by mal o štítky vážny záujem. Veľmi príjemným prekvapením pre mňa bolo, že mesto objednávku rozšírilo a do Polyfunkčného objektu Priekopa, kde sa často stretávame, zabezpečilo reliéfne štítky na dvere spoločenskej sály a toaliet,“ dopĺňa Milota Strončeková.
Pravidlá existujú ale v paragrafoch poskrúcané nie sú
Slovenská legislatíva sa ani k parametrom štítkov, ani k ich umiestneniu nevyjadruje, dokonca ani odporúčanie pre mestá a obce v zákonoch formulované nie je. Treba ale dodať, že ani ostatné krajiny Európy nemajú celoštátne platnú legislatívu, ktorá by to v rámci prístupnosti verejného priestoru pre ľudí so zrakovým postihnutím nariaďovala. Pravidlá, ktorých sa Ján Lešňovský pridržiava, boli vypracované v Českej republike a na ich príprave sa podieľali Metodické centrum odstraňování bariér Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých ČR (SONS ČR) a Pražské služby, a. s., spoločnosť zaoberajúca sa zvozom, zberom a spaľovaním odpadu, jeho recykláciou a údržbou komunikácií v hlavnom meste ČR. Polohu a umiestnenie reliéfneho označenia navrhol SONS ČR. Reliéfne písmo na štítkoch bolo vytvorené špeciálne na tento účel, má za sebou dlhý vývoj a testovanie. Braillovo písmo je, pravdaže, dané našou národnou normou a tam sa veľkosť meniť nemôže, pretože by sa stalo nečitateľným a nápis by úplne stratil opodstatnenie. Len na okraj dodám, že metodiku a typ štítkov od SONS-u prevzalo aj Ministerstvo pro místní rozvoj ČR.
„Štítky bývajú rôzne,“ vysvetľuje Ján Lešňovský. „Všetky sú vyrobené z plastu, vo farbe kontajneru, na ktorý sa vo finále umiestnia, teda modré na papier, zelené na číre sklo, žlté na plasty atď., ale ich veľkosť a tvar určuje typ kontajnera. Nevidiaci a slabozrakí sa teda nemôžu spoliehať na to, že vo všetkých mestách, resp. každej mestskej časti narazia na ten istý typ štítku (raz to môže byť štvorec, inokedy obdĺžnik) a ani na to, že bude vždy na rovnakom mieste. Štítky bývajú umiestnené bezprostredne pri otvore alebo úchyte veka, niekedy však priamo na veku, inokedy pod alebo nad ním, resp. pod či nad otvorom. Výnimočne sa štítky pripevňujú na bočnú stranu kontajnera, no len v prípade, že nehrozí ich poškodenie pri manipulácii počas vyprázdňovania či odvoze,“ uzatvára konateľ spoločnosti Cestné prvky, s. r. o.
Pre úplnosť dodávam, že mestá a obce, ktoré sa rozhodnú aj takouto formou vyjsť svojim nevidiacim a slabozrakým obyvateľom v ústrety, si už počas úvodných rozhovorov musia ujasniť, kto bude označenie kontajnerov objednávať a financovať, kto ich označí, kto bude dbať o to, aby sa vymenené štítky obnovili a nové kontajnery označili. A, samozrejme, ktoré informačné kanály budú pre adresátov novej služby najprístupnejšie. Aby sa napokon nestalo, že vidiaci sa o novinke z mestskej tlače dozvedia, ale pred nevidiacimi ostane ukrytá.
Kontakt na výrobcu
Ján Lešňovský
Cestné Prvky, s. r. o.
Borová 3295/ 36
010 01 Žilina
e-mail: info@cestneprvky.sk
mobil: 0911 878 789
Dušana Blašková