Svieže sobotné doobedie na Kremnickom jarmoku, nervózne úsmevy aj ľahké povzbudenie. Opakovanie si frázy: „Poďte si vyskúšať…“, s rôznymi prízvukmi a cudzokrajnými skomoleninami. Už len nabrať odvahu a začíname.
Takto odštartovali workshopy pod názvom SIPLY TOGETHER (Jednoducho spolu) 26.7.2008 v centre historickej Kremnice v podaní mládeže so zdravotným postihnutím i bez neho. 30 mladých z rôznych krajín spojili 4 jazyky do angličtiny a Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko neboli zrazu od seba vôbec ďaleko, aby pre Kremničanov pripravili stánky s možnosťou vyskúšať si počúvať očami, dívať sa rukami, alebo tancovať s invalidným vozíkom.
Najprv len nesmelé obzeranie sa okoloidúcich, neskôr úsmevy nad skomolenou Slovenčinou. Áno, energia a chuť hovoriť po slovensky (hoci bola slovenčina väčšine na míle vzdialená) nakoniec zvíťazili. Množstvo ľudí, ktorí sa so záujmom pristavovali na miestach plných príjemnej atmosféry, predčili naše očakávania.
Kremničania si pokojne nechali zaviazať oči, aby len hmatom rozoznali mince (a zistili, že to vôbec nie je ľahké), alebo stavali detské skladačky a otvoril sa im nový svet. Vnímanie vecí podľa ich tvarov, veľkosti alebo váhy inšpirovalo mnohých k rozhovorom o Braillovom písme alebo pomôckach na každodenný život s dievčatami, ktoré videli ich tváre len matne alebo vôbec.
Na ďalšom mieste si Kremničania najprv mysleli, že je uprostred ulice dráha pre hračkárske autíčka, ale pochopili, keď sa posadili do invalidného vozíka a s obratnosťou začiatočníka sa pokúšali zdolať jednoduché prekážky. Presvedčili sa, že aj s vozíčkom sa dá tancovať a kriticky krútili hlavou v diskusii o možnostiach dopravy na Slovensku.
„Toto doma určite vyskúšajte!“, hovoril nápis pri ďalšom mieste. Zaviazať si šnúrky v topánkach, ošúpať pomaranč alebo zapáliť zápalku len jednou rukou. Ťažké? Sú ľudia, pre ktorých sú tieto aktivity každodennou súčasťou. Ľudia s ochrnutými končatinami zvládnu podobné drobnosti, lebo život ich prinútil ísť tou ťažšou cestou. A práve títo boli učiteľmi zdravých, vzormi obratnosti aj pevnej vôle.
Toto všetko však nevzniklo zo dňa na deň. Strávili sme hodiny diskusiou o tom, ako verejnosti povedať, že medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím a ľuďmi bez neho je viac vecí, ktoré ich spája, ako rozdeľuje. Zažili sme spolu nezabudnuteľných 10 dní plných legenárnych hier, zábavy, ale aj prípravy workshopov pod taktovkou neziskovej organizácie MO Plusko, ktorá zrealizovala projekt medzinárodnej výmeny LegendarYou podporenej Programom Mládež v akcii Európskej komisie.
Medzinárodné tímy, ktoré tvorili mladí na vozíčku aj na vlastných, s okuliarmi, s paličkou, s načúvacím strojčekom alebo bez nich vytvorili počas jedného legendárneho týždňa priestor pre seba povedať, že najdôležitejšie je, byť JEDNODUCHO SPOLU. A priestor pre verejnosť vyskúšať si aktivity, ktoré sú bežné pre ľudí so zdravotným postihnutím a tak lepšie pochopiť, zbúrať bariéry… lebo práve toto, obe strany potrebujú.
Viera Králiková