O Ambulancii liečebnej pedagogiky v Udiči pri Považskej Bystrici, ktorá je jedinou svojho druhu v Trenčianskom kraji, sme už v Mostoch inklúzie písali. Bolo to tesne po jej otvorení. Vtedy boli našou témou detskí klienti a to, ako im v ambulancii odborné pracovníčky dokážu pomôcť. Dnes si s odbornou garantkou pracoviska doktorkou Silviou Tulákovou všimneme vekovú kategóriu seniorov. „Prvou skupinou seniorov, ktorí nás navštevujú, sú dôchodcovia, ktorí vyhľadávajú preventívny kognitívny tréning. Sami chápu, že na dôchodku si treba kognitívnu kondíciu udržiavať a tak ich zaujíma, čo môžu robiť, aby si v domácom prostredí pestovali myslenie, pozornosť, reč a najmä pamäť. Potom je tu skupina ľudí, ktorí už majú podozrenie, že sa im kognitívne funkcie zhoršujú. Pociťujú to najmä na svojej krátkodobej pamäti. Najprv zvyknú vyhľadať psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Odborníci ich zdiagnostikujú a odošlú k nám. Títo seniori si ešte plne uvedomujú, že sa niečo deje. Tu už nejde o prevenciu, ale skôr o terapiu a snahu spomaliť postup choroby. Vieme, že napríklad Alzheimerovu demenciu môžeme cvičeniami a medikamentózne spomaliť, ale nie je možná liečba.“
Zmeny na senioroch si často všimnú ich príbuzní. Silvia Tuláková hovorí, že vyšetrenie v ambulancii iniciujú veľakrát deti alebo partneri seniorov, ktorí vidia, že sa mení kvalita života ich blízkych: „Samotní seniori neraz tieto problémy popierajú a snažia sa racionalizovať si ich. Povedia, že je predsa normálne, ak sa staršiemu človeku zhoršuje zrak. Ani suseda si už dobre nepamätá, to je tiež v poriadku. Nejde pritom len o poruchy pamäti. Naši klienti začínajú byť dezorientovaní v čase, v priestore, v udalostiach. Majú problémy s vecami, ktoré predtým robili automaticky. Aj skúsený psychiater to pri prvom kontakte môže niekedy vyhodnotiť „len“ ako depresiu, pritom ide o postupujúcu demenciu.“
Keď navštívim stomatológa, presne mu poviem, ktorý zub ma bolí. Ako popíšem svoje problémy v Ambulancii liečebnej pedagogiky? „Ak človek dokáže svoje problémy a pocity popísať, je to ten lepší prípad. Veľakrát prichádzajú seniori, ktorých sa v rámci anamnézy pýtame na základné údaje, napríklad aký je deň, či vedia, kde sú a podobne. Ak sú dezorientovaní, informácie doplnia príbuzní. Na vstupnom vyšetrení sa pýtame na ich subjektívne pocity. Následne sa snažíme testami, dotazníkmi a odborným vyšetrením ich stav zobjektivizovať.“
V štandardizovaných testoch, ktoré používajú aj psychiatri či neurológovia, sa pýtajú napríklad na ročné obdobia, dátumy, ale aj na mená prezidentov: „Veľký dôraz kladieme na krátkodobú pamäť. Proces starnutia sa totiž prejavuje najmä v atrofovaní mozgovej kôry, čo je centrum krátkodobej pamäti a pri starnutí prvá odchádza. Známy príklad. Senior presne vie, čo bolo pred päťdesiatimi rokmi, no už zabudol, či ráno užil lieky.“
Na posilňovanie pamäti majú v ambulancii rôzne hry a úlohy: „Používame krížovky, sudoku, detské pexeso, slovné zadania. Skúšame si zapamätať čo najviac z prečítaného textu, počítame príklady, hľadáme príbuzné či opačné slová. Trénujeme tým vizuálnu, akustickú aj verbálnu pamäť.“
Nejde tu len o mentálne a poznávacie funkcie. So seniormi, ale aj ich príbuznými, sa v ambulancii rozprávajú napríklad o kvalite ich života. „Dôležité je povedzme to, koľko času senior trávi pohybom, aké rôzne činnosti sa v jeho rozvrhu objavujú, do akej miery žije aktívne. Pri pokročilejších demenciách už nejde natoľko o terapiu, ale stále je dôležitá aktivácia seniora.“
Keď mi lekár na rozhýbanie ramena predpíše desať rehabilitácií, po ich absolvovaní môžem pociťovať zlepšenie. Dá sa niečo podobné povedať aj o návštevách Ambulancie špeciálnej pedagogiky? „Snažíme sa klientom ukázať niečo, čo by sa doma pre nich mohlo stať každodennou rutinou. Určite nestačí, aby prišli do ambulancie raz mesačne a medzitým sa nebude diať nič. Okrem domácich úloh dávame aj tipy na úkony, ktoré môžu seniori zaradiť do svojho každodenného života. Napríklad: Vymyslite si vetu dňa! Dnes je krásne počasie. O dve hodiny sa dcéra opýta mamy: Aká je veta dňa? V prípade potreby treba napovedať: Bolo to niečo o počasí. Alebo inak. Som v tomto veku schopný naučiť sa krátku detskú básničku? Napríklad: Ťaviatko sa ťahá k tete. Teta, čo o svete viete? Tíško povie ťavia teta – poznám len púšť, milé dieťa.“
Samozrejme, v nejakej miere zabúdame všetci. Čistíme si harddisk, vyhadzujeme nepodstatné. Keď však zabudneme, na čom sme sa ráno v telefóne dohodli so synom či dcérou, alebo keď sa nám ťažšie hľadajú menej frekventované slová, nevieme si rýchlo spomenúť na synonymá, treba zbystriť pozornosť. „Napíšte si napríklad predponu pre a skúste počas minúty vymyslieť čo najviac slov, ktoré sa ňou začínajú. Alebo si prekreslite obyčajnú kocku. Ak sa vám bude zdať, že vám to ide ťažko alebo pomaly, začnite sa o to zaujímať.“
Počas nášho rozhovoru s doktorkou Tulákovou prichádza do ambulancie veselý senior Vladimír. „Keby som mal také IQ ako Silvinka, istotne tu nie som,“ smeje sa a vlastne po celý čas zotrváva v položartovnom odľahčenom móde. „Viete, ja som sem bol pozvaný. Moje okolie si všimlo, že nemám už takú schopnosť komunikovať a ešte aj zabúdam. Požičal som si peniaze a neviem od koho.“ Pre Vladimíra je to už piate stretnutie s odborníčkami: „Pripadám si tu, ako keby som znovu prišiel do prvej triedy. Viete, chcem zabrániť… nie zabrániť, chcem to oddialiť, aby som sa z homo sapiens nestal tak skoro homo debilis.“ Pani doktorka nabáda Vladimíra, aby bol vážny. Chvíľu sa aj snaží, ale dlho mu to nevydrží. Hovorí o úlohách, ktoré v ambulancii dostáva: „Polovicu zvládnem, polovicu neviem, časť zabudnem. Knižku s krížovkami mi dali aj na doma. Keď mám čas, sadnem si k tomu a vypĺňam. Zistil som, že na konci je uvedené aj vylúštenie, ale keď som to raz pokazil, už to neopravujem, nechám to tak ako som to vylúštil.“ Keď sa ho pýtam, či mu návštevy ambulancie pomáhajú, odpovie s úsmevom: „Samozrejme. Keď má manželka niečo doma schované, ja to nájdem.“
O klientovi Vladimírovi sa rozprávam aj s doktorkou Tulákovou: „On si plne uvedomuje, čo so sebou prináša proces starnutia. Z testov vyšlo, že jeho kognitívne schopnosti sú primerané veku, len krátkodobá pamäť je už narušená. Raz týždenne teda chodí na tréning pamäti.“
Pani Terézia prišla do ambulancie s dcérou Renatou. Dcéra hovorí, ako sa na toto pracovisko dostali: „Informačný leták sme dostali z centra poradenstva v meste, kde bývame. Mamička má poruchy reči. Je tam komolenie slov, poprehadzovaný slovosled. Znie mi to, akoby som sa rozprávala s človekom zo zahraničia. Skúšame viacero možností a toto je jedna z nich.“ Pani Terézia hovorí, že s návštevou ambulancie neváhala ani chvíľu: „Chcem, aby zo mňa ešte niečo bolo. Tu musím písať, kresliť aj rozprávať.“ Podľa dcéry je veľmi aktívna aj doma: „Mamička ma každý deň volá, aby sme išli robiť úlohy. Aj keď je už večer unavená, nikdy nechce toto cvičenie vynechať. Všetko to smeruje k prepojeniu rečového centra s mozgom. Sú to rôzne doplňovačky, sčítanie, odčítanie, pamäťové cvičenia.“ Pozoruje Renata u mamy nejaké zlepšenie? „O zlepšení asi hovoriť nemôžem, ale zdá sa mi, že sa to stabilizovalo. Pravda, závisí to aj od aktuálneho citového rozpoloženia. Niekedy má lepší deň, inokedy horší.“
Doktorka Tuláková o klientke hovorí: „Na pani Terezke by ste na prvý pohľad nezbadali, že by tam bol spustený nejaký proces senilnej demencie. Pôsobí veľmi aktívne, je schopná rozprávať za seba. Má problém skôr v porozumení. Psychiatrička jej diagnostikovala primárnu progresívnu afáziu. Atrofia nastáva vo frontálnom mozgu s dôrazom na rečové centrum. Až po dlhšom rozhovore s ňou si všimneme, že má problém spomenúť si na konkrétne slovo, alebo sa neorientuje v časových sekvenciách, v dejových líniách. Alebo sa jej niečo spýtate, ona vám veľmi dobre rozumie, dokonca v nej prebieha aj proces vnútornej reči a presne vie, čo chce odpovedať, ale laicky povedané nejde jej to na jazyk. Pracujeme s ňou na spomalení nežiadúcich procesov.“
Pripomeňme si. Do tejto špecializovanej ambulancie potrebujete výmenný lístok od pediatra, logopéda, neurológa, psychiatra alebo od všeobecného lekára. Ambulancia je zazmluvnená, služby sú hradené cez poisťovňu.
Kontakty:
- Mobil: 0949 609 640
- E-mail: lpambulancia@gmail.com
- Web: www.lpambulancia.sk
- Facebook: Ambulancia liečebnej pedagogiky v Udiči
Michal Herceg