Na českú verejnú ochrankyňu práv sa obrátila sťažovateľka, ktorej bytové družstvo nepreplatilo videotelefón. Sťažovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím synom; obidvaja sú nepočujúci. Bytové družstvo sťažovateľke preplatilo iba svetelnú signalizáciu, odmietlo však zriadiť a preplatiť videotelefón. Nainštalovaný audiotelefón nie je pre sťažovateľku a jej syna užitočný. To, že bytové družstvo nezohľadnilo potreby jej rodiny, považovala sťažovateľka za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia.
Česká verejná ochrankyňa práv sa námietkami sťažovateľky zaoberala pre možné porušenie antidiskriminačného zákona. Český antidiskriminačný zákon ukladá aj poskytovateľom bývania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím aktívnu povinnosť prijímať primerané opatrenia na dosiahnutie rovnakých podmienok s ostatnými. Ak tak neurobia, dopustia sa špeciálnej formy nepriamej diskriminácie. Neplatí to však, ak by prijatie takýchto opatrení v konkrétom prípade bolo pre nich neprimerane náročné.
V rámci prešetrovania sťažnosti sa zistilo, že systém domových zvončekov v dome, kde spoločne býva sťažovateľka so svojím synom, po rekonštrukcii umožňoval pripojenie videotelefónov. Bytové družstvo im po uvedenej rekonštrukcii však odmietlo zriadiť videotelefón namiesto audiotelefónu; preplatilo iba obnovu svetelnej signalizácie, ktorá s novým systémom nebola kompatibilná. Bytové družstvo svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že by bolo príliš nákladné zriadiť videotelefóny pre všetkých osemdesiat členov družstva.
Česká verejná ochrankyňa práv dospela k záveru, že sa bytové družstvo dopustilo nepriamej diskriminácie nepočujúcej sťažovateľky a jej nepočujúceho syna z dôvodu zdravotného postihnutia, pretože im odmietlo zaobstarať videotelefón, ktorý je v danom prípade primeraným a pre družstvo primerane náročným opatrením na dosiahnutie rovnakých podmienok s ostatnými.
Videotelefón pre osoby so sluchovým postihnutím predstavuje primerané opatrenie, aby mohli domové zvončeky využívať rovnako, ako ich počujúci členovia družstva využívajú prostredníctvom audiotelefónov. Povinnosť prijímať primerané opatrenia sa vzťahuje iba na osoby so zdravotným postihnutím, bytové družstvo nemá povinnosť zaobstarať videotelefóny počujúcim členom družstva.
Zaobstaranie videotelefónu pre sťažovateľku a jej syna by nebolo pre bytové družstvo neprimerane náročné, pretože miera úžitku je neporovnateľne vyššia ako náklady, ktoré by bytové družstvo muselo vynaložiť, a videotelefón je pre 80-členné družstvo finančne únosný. Sťažovateľke by nebol schválený príspevok na kompenzačnú pomôcku, z ktorého by za iných okolností bolo možné videotelefón uhradiť, a tiež nie sú k dispozícii náhradné opatrenia porovnateľné s videotelefónom. Verejná ochrankyňa práv nenašla ani iný dôvod, prečo by prijatie primeraného opatrenia v podobe zakúpenia videotelefónu pre nepočujúcu, mohlo v danom prípade pre bytové družstvo predstavovať neprimeranú záťaž.
Bytové družstvo ako poskytovateľ služby v širšom slova zmysle má povinnosť prijať primerané opatrenie pre člena a súčasne nájomníka družstva so zdravotným postihnutím v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona, ak nie je takéto opatrenie pre bytové družstvo neprimerane náročné.
Ingrid Tomešová
Spracované podľa ESO – evidence stanovisek ochránce, spisová značka, 2587/2015/VOP