7. zasadnutie Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „rada“) sa uskutočnilo dňa 14. novembra 2024. Zasadnutie viedol Marián Valentovič,, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Z programu rokovania vyberáme:
Informácia Ministerstva financií SR o dani z finančných transakcií
Branislav Mamojka, podpredseda rady, informoval o záujme členov rady k tomu, aké úpravy pripravuje rezort financií na oslobodenie mimovládnych neziskových organizácií osôb so zdravotným postihnutím pôsobiacich v sociálnej oblasti, ako aj neverejných zariadení sociálnych služieb a predstavil tento návrh uznesenia: „Rada vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím odporúča Ministerstvu financií SR vyňať z pôsobnosti zákona o dani z finančných transakcií verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, sociálne podniky, neziskové organizácie a občianske združenia pôsobiace v sociálnej oblasti a občianske združenia osôb so zdravotným postihnutím.“
Ildiko Virágová Milkovičová z MF SR informovala, že Ministerstvo financií aktuálne pripravuje úpravu zákona o dani z finančných transakcií, ktorej obsahom bude aj návrh oslobodenia niektorých organizácií neziskového sektora. Toto oslobodenie by sa vzťahovalo na právnické osoby neziskového sektora, ktoré majú stanovenú jednak právnu formu (napr. nadácie, občianske združenia, Slovenský červený kríž, cirkevné organizácie, neziskové organizácie a ďalšie) a súčasne účel zriadenia (podpora zdravia, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci), ktoré môžu tieto subjekty preukazovať bankám stanovami. Ide o právne formy a účely zriadenia (hlavné činnosti) ustanovené v zákone o dani z príjmov v súvislosti s podmienkami pre prijatie podielu zaplatenej dane u prijímateľa. Pričom nie je dôležité, či je subjekt príjemcom 2% podielu zaplatenej dane, ale že spĺňa podmienky na jeho prijatie. Preto odporučila, aby rada neprijala navrhované uznesenie.
Rada hlasovaním rozhodla navrhované uznesenie neprijať a informáciu len vzala na vedomie. Pozn. redakcie: Novela zákona o dani z finančných transakcií v súlade s uvedenou informáciou bola schválená v rámci zákona 354/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Aktuálny stav prípravy reformy financovania sociálnych služieb
Mária Machajdíková z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny informovala, že v deň rokovania rady schválil minister predloženie návrhu Koncepcie reformy financovania sociálnych služieb do medzirezortného pripomienkového konania. Zásadné veci sa oproti verzii koncepcie z novembra 2023 nemenili. V tom čase bola silná požiadavka, aby osobná asistencia bola vyňatá vo vzťahu k osobnému rozpočtu, toto bolo akceptované. Nový príspevok, ktorý nazývame príspevkom na pomoc pri odkázanosti, nebude zahŕňať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Bude sa môcť využiť či už v sociálnych službách, kde nahradí najmä príspevok pre obecné a neverejné zariadenia podmienené odkázanosťou poskytovaný z rozpočtu MPSVR SR alebo príspevok na opatrovateľskú službu, ktorý by mali poskytovať obce. Rovnako ho bude možné využiť na neformálne opatrovanie, čiže nahradí dnešný príspevok na opatrovanie. To čo prinášame ako nové je, že tento príspevok bude môcť byť využitý aj vo vybraných zdravotníckych zariadeniach – hospic a dom ošetrovateľskej starostlivosti. Kombinácia bude na človeku. Zároveň informovala, že plánujú zaviesť novú sociálnu službu na sprostredkovanie sociálnej služby a pomoci, ktorá má pomôcť človeku sa zorientovať v celom systéme a pomôcť mu vybrať si vhodnú formu pomoci. V polovici decembra sa vyhodnotenie pripomienkového konania a správa o zapracovaní pripomienok stali súčasťou balíka pre Európsku komisiu ako podklad k splneniu míľnika tejto reformy. Nakoľko pred nami zostáva veľký rozsah prác na príprave legislatívy, činnosť pracovnej skupiny bude naďalej pokračovať a k spolupráci pristúpia ďalšie rezorty. Tiež zdôraznila, že je to len nelegislatívny materiál. Je to opis toho, ako chceme zákon tvoriť. Detailné pripomienky sa budú zohľadňovať až pri tvorbe zákona.
Pozn. redakcie: V čase písania tohto článku bolo ukončené vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania.
Predstavenie vízie Ministerstva cestovného ruchu a športu SR v rámci problematiky zdravotného postihnutia
Tibor Köböl, zástupca skupiny organizácií osôb s telesným postihnutím, požiadal o predstavenie vízie Ministerstva, čo má v pláne urobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím a ktoré priority si osvojilo na realizáciu z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Miloš Tomáš z Ministerstva cestovného ruchu a športu SR predstavil víziu Ministerstva. Z konkrétnych článkov Dohovoru sú z pohľadu Ministerstva najzásadnejšie:
- Článok 8 Zvyšovanie povedomia: ako súčasť aktivít Ministerstva v súvislosti so zlepšovaním prístupnosti služieb a zamestnávania v cestovnom ruchu a prístupnosti športovej infraštruktúry pre znevýhodnené skupiny.
- Článok 9 Prístupnosť: služieb v cestovnom ruchu a destinačnej ponuky, vrátane verejnosti prístupnej infraštruktúry pre cestovný ruch a športovej infraštruktúry.
- Článok 19 Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti: prístupnosť služieb a infraštruktúry v cestovnom ruchu a športovej infraštruktúry ako aj verejnosti voľne prístupnej infraštruktúry pre návštevníkov.
- Článok 21 Sloboda prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám: opatrenia pre zabezpečenie prístupnosti informácií o ponuke a produktoch cestovného ruchu a prístupnosti športovej infraštruktúry v rámci komunikačných a iných marketingových aktivít ale aj informačného/ návštevníckeho servisu.
- Článok 27 Práca a zamestnávanie: v podnikoch cestovného ruchu a športových zariadeniach a v nadväzných službách.
- Článok 32 Medzinárodná spolupráca
- Iné články Dohovoru: primerane podľa možností a kompetencií Ministerstva.
V oblasti cestovného ruchu Ministerstvo v rámci pripravovanej stratégie pracuje na čo najširšom zapracovaní podmienok pre znevýhodnené skupiny do jednotlivých opatrení, ide najmä o dve hlavné oblasti:
- Prístupnosť pracovných príležitostí v cestovnom ruchu a vytváranie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v cestovnom ruchu. Ako východisko Ministerstvo zmapuje v spolupráci s profesijnými združeniami doterajšie skúsenosti, súčasné možnosti a problémové oblasti poskytovateľov služieb v oblasti zamestnávania s dôrazom na špecifiká služieb a možnosti zavádzať debarierizačné prvky a iné špecifické požiadavky pre odstraňovanie bariér.
- Prístupnosť služieb (vrátane verejnosti dostupnej infraštruktúry) pre návštevníkov. Ako nevyhnutné východisko je identifikovaná potreba zberu, analýzy a využívania údajov o prístupnosti cestovného ruchu pre návštevníkov so zdravotným postihnutím. Ministerstvo zahrnie údaje o prístupnosti služieb cestovného ruchu pre návštevníkov so zdravotným postihnutím do metodiky a tvorby systému manažmentu dát o cestovnom ruchu s dôrazom na možnosti využívania týchto dát pre strategické plánovanie a rozhodovanie. V spolupráci s partnermi v území navrhne udržateľný spôsob a formu monitoringu aktuálneho stavu prístupnosti atraktivít a infraštruktúry s dôrazom na zavádzanie konkrétnych debarierizačných prvkov.
Ministerstvo navrhne plán pilotných aktivít zameraných na realizáciu odporúčaní Stratégie Európskej únie pre udržateľný cestovný ruch v oblasti zabezpečenia dostupnosti služieb cestovného ruchu pre návštevníkov so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených a zraniteľných skupín. Bude zahŕňať osvetové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o potrebách a požiadavkách na zabezpečenie prístupného cestovného ruchu, zdieľanie príkladov dobrej praxe pri zavádzaní debarierizačných prvkov a iných opatrení v oblasti tvorby ponuky. Výstupy zo zrealizovaných pilotných aktivít majú byť východiskom pre komunikáciu Ministerstva pri vývoji noriem Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu týkajúcich sa bezbariérových služieb cestovného ruchu a návrhu opatrení na národnej úrovni do roku 2030 a neskôr v nadväznosti na Stratégiu Európskej únie pre udržateľný cestovný ruch.
V rámci pripravovaných opatrení/ aktivít Ministerstva v oblasti prístupnosti športu ide o prístupnosť služieb (vrátane verejnosti dostupnej športovej infraštruktúry) pre návštevníkov. Ako nevyhnutné východisko je identifikovaná potreba zberu, analýzy a využívania údajov o prístupnosti športu pre návštevníkov so zdravotným postihnutím. Ministerstvo zahrnie údaje o prístupnosti športových podujatí a športovísk do analýzy s dôrazom na možnosti využívania týchto dát pre strategické plánovanie a rozhodovanie v rozvoji športových podujatí a športovísk. V spolupráci s partnermi navrhne udržateľný spôsob a formu monitoringu aktuálneho stavu prístupnosti.
Plány Ministerstva cestovného ruchu a športu SR pri zatraktívnení turizmu osôb so zdravotným postihnutím
Tibor Köböl, zástupca skupiny organizácií osôb s telesným postihnutím, uviedol, že turizmus osôb so zdravotným postihnutím predstavuje obrovský balík financií. Požiadal o informáciu, či Ministerstvo pracuje na zatraktívnení našej krajiny aj pre túto cieľovú skupinu. Zároveň požiadal Ministerstvo o súčinnosť pri vytvorení jednotných a záväzných štandardov pri označení ubytovacích zariadení symbolom prístupnosti tak, aby jeho použitie garantovalo skutočnú prístupnosť prostredia a to aj vonkajšieho na turistických trasách. Dodal, že by veľmi privítal ústretovosť Ministerstva k uskutočneniu osobného stretnutia so zástupcami Ministerstva, na ktorom by sa komunikovali problémy, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. Ako príklad uviedol, že by privítali garanciu – ak sa niektoré zariadenie označuje za bezbariérové a má piktogram vozíčkara, aby bolo skutočne bezbariérové. Vytvoriť štandardy, ktoré budú garantovať prístupnosť.
Miloš Tomáš z Ministerstva uviedol, že ich Ministerstvo je otvorené spolupráci pri vytváraní štandardov v nadväznosti na opatrenia aj pre túto cieľovú skupinu a v nadväznosti na spomínaný medzinárodný rozmer a Stratégiu Európskej únie pre udržateľný cestovný ruch. Takisto je otvorené spolupráci k téme vstupných aktivít uvedených v odpovedi na prvú otázku. Ako jednu z príležitostí zlepšiť prístupnosť prostredia vníma Ministerstvo možnosť zapracovať štandardy do podmienok výziev pri poskytovaní dotácií a nenávratných finančných príspevkov. Zároveň informoval, že bol vybudovaný nový fond na podporu cestovného ruchu, ktorý vzniká od 1. januára 2025 na základe nového zákona.
Ján Prílepok, Únia miest Slovenska, primátor mesta Dolný Kubín, uviedol, že za uplynulé roky sa nám podarilo urobiť veľa na ceste inklúzie rôzneho druhu, za čo si Mesto Dolný Kubín odnieslo prestížne ocenenie v kategórii Samospráva pre budúce generácie na 4. ročníku Félix Business Award. Je to ocenenie, ktoré sa udeľuje firmám a samosprávam meniacim budúcnosť Slovenska.
Mesto Dolný Kubín sa dlhodobo snaží vytvárať bezbariérové prostredie pre všetkých. Zimný štadión sa stal pred 13 rokmi centrom parahokeja na Slovensku. Príbeh sa začal vo chvíli, keď Dolnokubínčan Miroslav Dráb začal trénovať slovenských parahokejistov. Z amatérskeho tímu sa postupne vybudovala národná reprezentácia, ktorá prerazila na medzinárodnej scéne. Dnes majú za sebou úspechy ako účasť na paralympiáde v Pekingu 2022 či na majstrovstvách sveta A-skupiny v kanadskom Calgary, kde sa umiestnili medzi najlepšími ôsmimi tímami sveta.
Dolný Kubín sa taktiež stal centrom florbalu na elektrických vozíkoch. Po modernizácii športovej haly, ktorá je prispôsobená potrebám hendikepovaných športovcov, má v meste už dva roky svoje zázemie aj družstvo Powerchair Hockey Slovakia – BlueSky Butterflies.
V Dolnom Kubíne sa konajú sústredenia, naposledy začiatkom novembra 2024 medzinárodný camp parahokeja a v polovici septembra 2024 to boli hry znevýhodnenej mládeže – viac ako 200 účastníkov. Potvrdil, že mali problémy ubytovať všetkých účastníkov a hľadajú taktiež spôsoby ako zlepšiť tieto podmienky aj v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, kde chcú prebudovať ubytovacie kapacity aj internátne, ktoré by umožnili ubytovať dostatočné množstvo ľudí na rôzne sústredenia, aby vedeli tieto podujatia zorganizovať aj cenovo dostupne. Zdôraznil, že rozvoj športových areálov prináša mestu cenné príležitosti pre rozvoj cestovného ruchu.
Ďalšia skutočnosť, ktorú uviedol je, že sú hodinu aj tri štvrte od medzinárodného letiska Krakov a nemajú ako prepraviť športovcov s ťažkým zdravotným postihnutím z letiska. Zistili, že neexistuje žiadny bezbariérový diaľkový autobus. Ich aktivity zaujali nadáciu KIA, ktorá momentálne objednala nový bezbariérový autobus za vyše 600 000 Eur, ktorý venuje v prospech mesta Dolný Kubín a bude slúžiť športovcom, ale aj všetkým ľuďom s hendikepom, pretože oni to identifikovali tak, že v dnešnej dobe skupina ľudí na vozíčku nevie ísť spoločne na výlet. Musia sa len presúvať osobnými automobilmi, nevedia ísť spolu.
Marián Valentovič, štátny tajomník MPSVR, zdôraznil, že nemusíme chodiť ďaleko za hranice, aby sme mohli vidieť, ako to ide. Navrhol, že ak si to na niektorom z ďalších zasadnutí odsúhlasíme, tak by si dovolil požiadať zástupcov mesta Dolný Kubín, aby sme niektoré nasledujúce zasadnutie rady urobili práve v meste Dolný Kubín, kde by sme si pozreli, ako dokáže fungovať takáto kooperácia ministerstva so samosprávou a ako to prípadne implementovať ďalej. Ján Prílepok, primátor mesta Dolný Kubín, reagoval, že všetci sú srdečne vítaní.
Branislav Mamojka, podpredseda rady a predseda Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím, vysoko ocenil spomínané aktivity. Následne poznamenal, že sa snažia dlhé roky, aby bol zavedený seriózny systém označovania prístupnosti. Vo vyhláške č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sú uvedené symboly prístupnosti, ale ťažko si vieme predstaviť, že by príslušný symbol bol udelený len ak zariadenie spĺňa úplne všetko, čo je uvedené vo vyhláške. To sa asi môže podariť len u niektorých nových stavieb. Nemáme stanovené jednoduché a jasné kritériá, podľa ktorých by sa daný hotel alebo rekreačné stredisko mohlo označiť symbolom prístupnosti. Je to viac menej na ich vlastnej vôli. Nikto to nekontroluje. Potrebujeme stanoviť kritériá, podľa ktorých si dané zariadenie vyberie označenie, označí sa, ale bude tu aj kontrola a v prípade zneužitia budú existovať i sankcie.
Informácia vo veci právneho postavenia sprievodcov detských a najmä dospelých pacientov v zdravotníckych zariadeniach počas hospitalizácie
Tibor Köböl, zástupca skupiny organizácií osôb s telesným postihnutím, uviedol, že dôvodom tejto požiadavky je to, že sa v poslednom období čoraz častejšie stretáva s problémami sprievodcov dospelých osôb. Čo sa týka sprievodcov detských pacientov, je legislatívne pozadie viac-menej známe. Čo sa však dospelých osôb týka, pokiaľ ide o pacienta, ktorý počas hospitalizácie vyžaduje vysokú mieru pomoci a asistovania, tak zdravotnícky personál počas bežnej hospitalizácie nie je pripravený obslúžiť takéhoto pacienta. A keď sa rodinní príslušníci alebo osobní asistenti chcú so svojím klientom zúčastniť celého procesu v nemocnici, momentálne ich právne postavenie je také, že môžu získať len súhlas riaditeľa nemocnice alebo primára oddelenia, ale nemajú právne postavenie, aby sa vyslovene mohli dožadovať prítomnosti. Ide tu o pacientov, ktorí potrebujú mať 24 hodín denne prítomnosť človeka, pretože častokrát majú dýchacie zariadenie, sú na umelej pľúcnej ventilácii, asistovanom dýchaní. Pokiaľ sú na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení, prítomnosť zdravotníckeho personálu zabezpečená je. Ale pri iných zdravotných problémoch to už znamená veľký problém. Otázka je ako vidí ich postavenie Ministerstvo zdravotníctva SR a či existuje nejaký právny základ, aby sa takýto rodinný príslušník mohol do zdravotníckeho zariadenia dostať ako sprievodca.
Peter Čvapek, generálny riaditeľ sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR, uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že základným poslaním zdravotníckych zariadení ako takých, konkrétne ústavnej zdravotnej starostlivosti, je plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou a ochranou, zachovaním a navrátením zdravia pacientom. Čiže bavíme sa o osobách a pacientoch, ktorí reálne vyžadujú zdravotnú starostlivosť. Rámec pri detských pacientoch máme zadefinovaný v zákone č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý hovorí o tom, ktoré osoby ako sprievodcovia sú oslobodené od úhrady v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, a teda tieto osoby môžu byť prítomné. Zároveň doplnil, že legislatíva, ktorá je platná v súčasnosti explicitne nezakazuje, aby bola nejaká osoba prítomná. Záleží to však na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý si musí vyhodnotiť, keď dodrží materiálno technické zabezpečenie, hygienicko epidemiologický štandard a podmienky poskytovania správnej kvality zdravotnej starostlivosti, či tam takýto sprievod vie pustiť alebo nie.
Prioritne rozumieme tejto požiadavke, aj si uvedomujeme, že tých osôb, ktoré potrebujú 24 hodinovú starostlivosť bude pribúdať. Ale druhou stranou, ktorú si musíme pomenovať, je aj súčasné priestorové vybavenie zdravotníckych zariadení, ktoré nie je ideálne na to, aby sme dokázali zabezpečiť prístup sprievodcom týchto osôb. V rámci nových nemocníc sa pracuje na tom, aby bol v prípade potreby zabezpečený aj priestor pre sprievodcov dospelých osôb.
Návrh zákona o integrovanej posudkovej činnosti
Marián Valentovič, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, informoval, že požiadavka na zaradenie tohto bodu do programu rady prišla v čase, keď prebiehalo k návrhu zákona medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré bolo už ukončené a dnešným dňom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR posiela návrh zákona do legislatívnej rady vlády. Ďalej uviedol, že viacerí z prítomných tento návrh zákona pripomienkovali. Komunikovali s každým, kto vzniesol pripomienky, či už fyzicky alebo online. Nad rámec toho, čo bolo medializované, povedal, že sa im podarilo nájsť všeobecnú zhodu, snažili sa zapracovať takmer všetky pripomienky a dohodli sa na forme, ako ich zapracujú.
Martin Trnovec, riaditeľ odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, informoval, že najvážnejším rozporom bola obava, že vypadne veľké množstvo diagnóz zo systému posudzovania podľa nového zákona. Na rozporových konaniach sme vysvetľovali, že upúšťame od systému diagnóz a prechádzame k funkčnému posúdeniu zdravotného stavu, tak ako je uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o integrovanej posudkovej činnosti. Máme za to, že žiadne diagnózy nevypadávajú. Naviac, v zákone je v §22 prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že nebude paušálne preposudzovanie. Ten, kto bol posúdený pred 31. augustom 2025 nebude preposúdený, ak mu nebol stanovený termín preposúdenia, ktoré bude štandardne vykonané už v zmysle novej legislatívy.
Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, uviedla, že dnes bola tlačová konferencia, na ktorej bolo predstavené posledné znenie návrhu zákona. Vyjadrila veľké poďakovanie ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erikovi Tomášovi. Dodala, že si myslí, že keby sa on osobne do celého finálneho znenia nezaangažoval, tak by sme tu dnes stále hovorili o tom, že veľké množstvo zdravotných postihnutí zo zákona vypadáva. A dnes by sme sa s takým potešením na tlačovej konferencii nezúčastnili. Dodala, že vďaka veľmi precíznemu spracovaniu jednotlivých pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania pán minister garantoval, že žiadne zdravotné postihnutie nevypadne. Čiže všetky, ktoré tam chýbali a ktoré boli namietané v rámci medzirezortného pripomienkového konania aj Úradom komisára ale aj celým spektrom mimovládnych organizácií, sa do tohto zákona dostali. A v rámci pripomienkového konania sa odstránili vážne veci, ktoré pripravili zákon, od ktorého môžeme očakávať, že pomoc pre ľudí so zdravotným postihnutím príde včas a bude poskytnutá práve vtedy, keď ju bude človek so zdravotným postihnutím potrebovať. Poďakovala za to, že sa znenie návrhu zákona vďaka pánovi ministrovi dokázalo expresne vyladiť. Pozn. redakcie: NR SR schválila zákon 28.11. 2024.
Informácia podpredsedu rady súvisiaca s Národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím
Branislav Mamojka, podpredseda rady a predseda SFOZP, uviedol, že v rámci pripomienkovania aktualizácie Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím sme pripomienkovali aj bod, ktorý sa týkal antidiskriminačného zákona a požadovali sme rozšírenie primeraných úprav na všetky oblasti života ľudí so zdravotným postihnutím tak, ako to požaduje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo návrh novely antidiskriminačného zákona, ktorý sa týka primeraných úprav len v oblastiach, ktorým sa venuje antidiskriminačný zákon, teda len piatich oblastí ako je zamestnávanie, vzdelávanie, zdravotníctvo… V riešení našej pripomienky však ďalej Ministerstvo spravodlivosti nepokračovalo s odôvodnením, že ak by sa to malo týkať všetkých oblastí života, ako to vyžaduje Dohovor, potom by bola potrebná zmena Ústavy SR. V čase MPK sa nám takýto postup zdal málo nádejný a požadovali sme novelizáciu antidiskriminačného zákona aspoň tak ako ju pripravilo Ministerstvo spravodlivosti, žiaľ, neúspešne. K navrhovanému postupu prostredníctvom zmeny Ústavy ma inšpirovala účasť na zasadnutí predsedníctva EDF v Madride, ktorého som sa zúčastnil krátko pred týmto zasadnutím. Jeho súčasťou bola aj konferencia, na ktorej sa hovorilo aj o ústavnej podpore práv ľudí so zdravotným postihnutím. Španieli informovali, že sa im podarilo presadiť zmenu ich ústavy, ktorá výrazne zvyšuje podporu práv ľudí so zdravotným postihnutím. Je to inšpirácia aj pre nás pokúsiť sa postupovať v súlade so stanoviskom nášho Ministerstva spravodlivosti. Túto situáciu treba využiť a pokúsiť sa získať spojencov pre tento postup. V našej Ústave sa totiž hovorí o osobách so zdravotným postihnutím len v článku 38 v súvislosti so zamestnávaním. Všade inde sa musíme hľadať len medzi inými a ďalšími.
Ján Gabura, generálny riaditeľ sekcie sociálnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, uviedol, že od januára 2025 opätovne začíname vyhodnotenie a aktualizáciu Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, možno by bolo vhodné toto navrhnúť aj ako novú úlohu v gestorstve Ministerstva spravodlivosti SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Informácia o 4. kole Univerzálneho periodického hodnotenia SR Radou OSN pre ľudské práva
Barbara Illková z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informovala, že materiál „Odporúčania adresované Slovenskej republike počas štvrtého kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva“ bol dňa 28.8.2024 schválený vládou SR uznesením č. 508/2024. SR akceptovala 192 odporúčaní, čiastočne akceptovala 10 odporúčaní a neakceptovala 40 odporúčaní. Materiál Univerzálne periodické hodnotenie SR bol následne schválený počas 57. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve v dňoch 30.9. – 1.10. 2024.
Red.