Stereotypy, nevhodná komunikácia a bariéry sú to, s čím sa nepočujúci stretávajú takmer denne. Medzinárodný deň nepočujúcich bol nielen osvetový, ale poukázal tiež na potrebu posunkového jazyka. Nepočujúci priniesli aj zaujímavý športovo-vzdelávací program.
Nepočujúci si aj tento rok pripomenuli svoj medzinárodný deň, ktorý venovali nielen osvete, ale aj športovým akciám. Upozornili i na to, čo je dôležité pri komunikácii s nepočujúcimi. Medzinárodný deň nepočujúcich je významnou udalosťou pre túto komunitu. Jeho základom je rozhodnutie Svetového kongresu WFD, ktorý v roku 1957 určil, že každoročne sa bude sláviť v štvrtú septembrovú nedeľu.
„Program týchto akcií je pestrý, prebieha mnoho športových, vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré sú prístupné aj pre počujúcu verejnosť. Vrcholom je spoločenská večera, ktorá uzatvára Medzinárodný deň nepočujúcich,“ približuje Malvína Kompaneková z Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS). Tento rok sa hlavný program uskutočnil v Bratislave a v roku 2024 ho budú pripravovať v Nových Zámkoch. Cieľom Medzinárodného dňa nepočujúcich je podpora komunikácie, porozumenia a integrácie nepočujúcich do spoločnosti.
Vzdelávanie nielen pre nepočujúcich
V rámci programu bolo aj niekoľko vzdelávacích aktivít. V zasadačke Bratislavského samosprávneho kraja zazneli pútavé prednášky (nielen pre nepočujúcich) na rôzne témy ako „Smerovanie posunkového jazyka“, „Sme to, čo jeme“, „Internetová bezpečnosť – čo áno, čo nie“ a „Vieme zaobchádzať s peniazmi“. V iný deň si nepočujúci zmerali sily a zahrali joker, plážový volejbal, šípky a bowling. Vrcholom podujatia bola slávnostná spoločenská večera s kultúrnym program, vyhlasovaním výsledkov súťaží a tombolou. Večerom ich sprevádzal moderátor Roman Pomajbo.
Odstraňovanie stereotypov
Tak ako pri iných zdravotných znevýhodneniach aj nepočujúci čelia viacerým predsudkom, ktoré sa im postupne darí zmierňovať alebo odstraňovať. „Spoločnosť často vníma nepočujúcich primárne cez to, že majú komunikačný problém, pričom sa nezaoberá ďalšími prekážkami a potrebami spojenými so sluchovým postihnutím. Aj keď v poslednej dobe dochádza k zvýšenému povedomiu o potrebách a právach nepočujúcich, ako aj k posilňovaniu inkluzívnych aktivít a snáh o aktívne zapojenie do spoločnosti, stále čelia negatívnym dôsledkom spojeným so stratou sluchu ako sú stereotypy, predsudky a diskriminácia,“ hovorí Malvína Kompaneková.
Najčastejším stereotypom alebo predsudkom, s ktorým sa nepočujúci stretávajú, je otázka ako môžu rozprávať, keď nepočujú, prečo potrebujú tlmočníka, keď vedia odčítavať z pier, alebo prečo treba hovoriť pomaly a nie hlasnejšie. Ďalšou zaujímavosťou je, a zažívajú to hlavne nepočujúci, ktorí používajú načúvacie aparáty, keď sa ich okolie mylne domnieva, že počujú všetko ako človek bez poruchy sluchu.
Pracovná diskriminácia nie je tabu
Práve zamestnávanie a pracovné prostredie je veľkou témou aj u nepočujúcich. Malvína Kompaneková to vysvetľuje obavou zo strany zamestnávateľov z prijímania nepočujúcich zamestnancov z dôvodu efektívnej komunikácie, zabezpečenia komunikačno – technických zariadení, a taktiež riešia otázky týkajúce sa bezpečnosti.
Podľa skúseností ANEPS sú nezáujem a neochota zamestnávať a vytvárať podmienky pre prácu nepočujúcich bežne uplatňovanými prístupmi zamestnávateľov. Napriek snahám spoločnosti o podporu a spolufinancovanie pracovných miest pre nepočujúcich sa zamestnávatelia v niektorých prípadoch snažia vyhnúť ich zamestnávaniu.
Nepočujúci nájdu svoje uplatnenie napríklad v oblasti takzvaných pomocných a manuálnych prác, kde vykonávajú rôzne úlohy. Medzi tieto povolania patria: upratovač, pomocné práce v potravinárstve, v sklade, v práčovni, v kuchyni, v záhrade a pod.
Odporúčania pre komunikáciu s nepočujúcim
Ľudia s poruchou sluchu, či sú nepočujúci alebo nedoslýchaví, dokážu komunikovať s človekom, ktorý problém so sluchom nemá a neovláda posunkovú reč. Verejnosť sa takémuto kontaktu vyhýba, preto treba mať na pamäti nasledujúce odporúčania:
- Je vhodné nepočujúceho upozorniť, že s ním chceme komunikovať.
- Pre komunikáciu je potrebné vytvoriť vhodný priestor (osvetlená miestnosť).
- Počas celého rozhovoru udržiavame očný kontakt.
- Komunikujeme spôsobom, ktorý je pre nepočujúceho vhodný a primeraný (písomná forma, odzeranie).
- Umožníme, aby nepočujúci videl na ústa a zreteľne artikulujeme.
- Hovoríme pomalšie, opakujeme časti, ktorým nepočujúci nerozumel.
- Snažíme sa, aby bolo čo najmenej bariér v komunikácii, napríklad neotáčame hlavu.
- Pri komunikácii používame pohyby tváre, rúk, tela a gestá.
- Porozumenie a trpezlivosť sú základom pre komunikáciu.
- Ak máme možnosť, používame technológie – online prepis, okamžitý prepis, online tlmočník, videohovor a iné.
- Ak nemáme technológie (hlavne pre starších nepočujúcich), používame pero a papier.
- Dôležité je používať jednoduché slová a krátke vety.
- Zabezpečiť tlmočníka do posunkového jazyka alebo artikulačného tlmočníka.
- Akceptovať, že môžu vzniknúť aj nepríjemné situácie.
Zuzana Rojíková