Edinburgh, hlavné mesto Škótska, je známy svojou bohatou históriou a preslávený mnohými inováciami a talentovanými ľuďmi, čo robí Škótsko jedinečným. Edinburgh bol priekopníckym mestom v mnohých oblastiach, iniciatívach, ktoré mali veľký vplyv aj na život nepočujúcich v Škótsku i mimo neho.
Vyberáme dôležité udalosti a osobnosti, ktoré ovplyvnili život nepočujúcich osôb v minulosti. Podľa textového sprievodcu, napísaného nepočujúcim historikom Johnom Hayom (2015), bol významným rok 1760, kedy obchodník s vínom priviedol svojho nepočujúceho syna do súkromnej Braidwoodskej akadémie špecializujúcej sa na matematiku. Akadémia bola prvou pravidelne organizovanou školou pre nepočujúcich na svete, do ktorej sa hlásili nepočujúci žiaci z privilegovaných rodín z celého Spojeného kráľovstva a amerických kolónií. Viedol ju Thomas Braidwood (1715 – 1806).
Walter Geike RSA (1795 – 1837) ako dvojročný ohluchol na možnú meningitídu. Je považovaný za slávneho nepočujúceho umelca, spoluzakladateľa prvej cirkvi a spoločnosti nepočujúcich na svete. Ďalšou osobnosťou je Matthew Robert Burns (1798 – 1879), nepočujúci učiteľ a riaditeľ školy pre nepočujúcich. V roku 1830 viedol prvú bohoslužbu pre nepočujúcich v Edinburghu.
Alexander Melville Bell (1819 – 1905) bol synom Alexandra Bella (1790 – 1865), odborníka na fonetiku a poruchu reči. Narodil sa v Edinburghu a bol známy ako lektor reči a správnej výslovnosti. Vynašiel systém písania tzv. Visible Speech, ktorý pozostáva zo symbolov. Znázorňujú polohu a pohyb hrdla, jazyka a pier pri vydávaní zvukov reči. Tiež pomohol nepočujúcim vzdelávať sa a naučiť sa zlepšiť svoju reč, keďže nemohli počuť vlastnú výslovnosť. Alexander Melville Bell mal nedoslýchavú manželku Elizu Grace Symondsovú (1809 – 1897), ktorá bola maliarkou miniatúr a učiteľkou maľovania.
Týmto dvom rodičom sa v Edinburghu narodil Alexander Graham Bell (1847 – 1922), ktorý svoju kariéru začal ako učiteľ nepočujúcich žiakov. Potom v roku 1870 emigroval do Kanady. Neskôr Bell učil v škole pre nepočujúcich v americkom Bostone a zároveň vykonával vedecké experimenty. Oženil sa so svojou bývalou žiačkou Mabel Hubbardovou (1857 – 1923), nepočujúcou dcérou bohatého mecenáša, ktorý podporoval Bellove telegrafické experimenty. Vďaka týmto experimentom vynašiel telefón.
Alexander Blackwood (1805 – 1890) po skončení školy pre nepočujúcich diskutoval so svojimi žiakmi a niektorými členmi rodiny o praktickej pomoci chudobným nepočujúcim. Tieto diskusie vyústili do založenia prvého Edinburghského dobročinného spolku na podporu nepočujúcich na svete, ktorý vznikol 16. novembra 1835. Po niekoľkých presťahovaniach sídla sa umiestnil v budove, ktorá sa dodnes prezentuje ako dom s názvom “Deaf Action“ (Akcia pre nepočujúcich). Spolok získal danú budovu od roku 1889. Táto organizácia v súčasnosti poskytuje odborné služby ako tlmočenie, online tlmočenie, sociálne poradenstvo, komunitnú starostlivosť, kurzy komunikácie a zapožičiava technické pomôcky. Usporadúva tiež pravidelné voľnočasové aktivity.
Škótska asociácia tlmočníkov posunkového jazyka bola založená už v roku 1981 v Edinburghu, následne sa v máji 2007 presťahovala do najväčšieho škótskeho mesta Glasgow.
Pokiaľ by ste chceli získať viac informácií o jedinečnej knihe histórie starostlivosti o nepočujúce osoby v okolí Edinburghu s názvom “Deaf Edinburgh: The Heritage Trail“, je možné si ju objednať cez organizáciu British Deaf History Society.
Roman Vojtechovský
Použitá literatúra: Hay, John. Deaf Edinburgh: The Heritage Trail. Feltham: British Deaf History Society Publications, 2015. 40 s. ISBN 978-1-902427-46-1.