16 – SMER – sociálna demokracia

Smer – SD napĺňa záväzky programového vyhlásenia

Úspechy, ktoré tešia i zaväzujú

Štyri roky sú rokmi úspešnej bilancie podpory sociálne citlivých skupín ľudí, medzi ktoré patrí pomoc spoluobčanom so zdravotným postihnutím. Strana Smer – SD, vláda  a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa už vo svojom  programovom vyhlásení zaviazali systémovo vytvárať optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane inštitucionálneho zabezpečenia procesu jeho implementácie a monitoringu. Je to základný záväzok a cieľ, od ktorého sa odvíjajú všetky ďalšie konkrétne opatrenia.

Dialóg s občanmi so zdravotným postihnutím a ich organizáciami považujeme za jeden z hlavných nástrojov sociálnej politiky vlády, čoho dôkazom boli aj uplynulé 4 roky spolupráce.

Starostlivosť a pomoc o hendikepovaných občanov vrátane detí sa delí medzi niekoľko vládnych rezortov. Nemalou mierou doň vstupuje aj samospráva, preto zlepšenie komplexu pomoci a verejných služieb je potrebné riešiť spoločne a systémovo.

V prvom rade, sme si vedomí dôležitosti podpory sociálnej, ale aj pracovnej integrácie ľudí, teda ich zaradenia sa do bežného života.  Na trhu práce, žiaľ, väčšinou nemajú rovnaké šance ako iní. Aj preto bol zavedený systému povinnosti pre zamestnávateľov prijať do práce istý podiel občanov so zdravotným postihnutím. Za dôležitý krok v tomto smere považujeme uzatváranie zmlúv zamestnávateľov s chránenými dielňami alebo pracoviskami, ktoré dodávajú služby a tovary. Tým sa nám podarilo vytvoriť  rozhodujúci ekonomický systém financovania chránených dielní. Prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, teda príspevkami sme významne pomohli k zlepšeniu pracovnej  integrácie znevýhodnených spoluobčanov. Len v roku 2014  sa na zriadenie chránených dielní alebo pracovísk vynaložilo vyše 12,5  milióna eur,  na udržanie zamestnancov so zdravotným postihnutím 170 tisíc Eur, na ich samostatnú zárobkovú činnosť 430 tisíc eur, na činnosť pracovných asistentov viac ako 3,2 milióna eur, a na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a pracoviska  či na úhradu nákladov na dopravu do zamestnania takmer 20,3  mil. eur. To predstavuje spolu takmer 37 miliónov eur na túto konkrétnu oblasť pomoci.

Spolu s odborníkmi a zástupcami chránených dielní však ministerstvo stále vidí potenciál práve oblasti väčšieho prepojenia ponuky a dopytu medzi firmami a chránenými pracoviskami.  Aj tejto téme sa MPSVR venuje v poslednom období, keďže stále nie všetky organizácie spolupracujúce s ŤZP ľuďmi fungujú efektívne a zmysluplne.

Pomoci znevýhodneným a ich počtu nesporne pomôže, ak budú chránené dielne schopné ešte lepšie reagovať na reálne potreby trhu po ich produktoch a službách.  A zamestnávatelia podľa našich informácií zase potrebujú viac informácií o tom, čo všetko im také pracoviská môžu poskytnúť, prípadne už v súčasnosti ponúkajú. K tomu je potrebný rozvoj spoločného priestoru a vzájomnej komunikácie.

Výzvou je aj profesionálnejšie a priamejšie prepojenie zdravotne postihnutých uchádzačov o prácu s potenciálnymi zamestnávateľmi pri štandardných profesiách, kde je k odstraňovaniu často zbytočných bariér potrebná bližšia spolupráca medzi organizáciami ľudí so ZP a sociálnymi partnermi, najmä z radov zamestnávateľských zväzov. Prirodzeným sprostredkovateľom ich intenzívnejšej spolupráce je práce Ministerstvo práce.

V rámci politiky zamestnanosti sa vláde počas posledných rokov darilo znížiť nezamestnanosť aj rizikových, teda znevýhodnených kategórií ľudí. V čase dopadov ekonomickej krízy na pracovný trh bolo potrebné prichádzať aj s aktívnymi riešeniami a pomôcť tak zamestnávateľom preklenúť ťažké obdobie. Čas ukázal, že desiatky tisíc nových pracovných miest vďaka podpore na Slovensku nevznikli len na krátky čas, aj Európska komisia chváli v prvom rade ich dlhodobú efektivitu.

V posledných týždňoch rezort práce spustil z nového operačného programu Ľudské zdroje ďalších 6 národných projektov, ktoré sú zamerané na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnené skupiny. K dispozícii je tak 280 miliónov eur a očakávame, že sa vďaka nim zamestná ďalších približne 90-tisíc nezamestnaných.

Prostredníctvom osobitnej výzvy „Podpora vstupu vybraných skupín mladých ľudí na trh práce“  sa počíta aj so zavedením špecifických programov na podporu zamestnávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím. iné národné projekty sa budú venovať dôležitým oblastiam, ako posilnenie ponuky terénnych opatrovateľských služieb klientov, ďalšiemu rozvoju komunitných centier, či zlaďovaniu rodinného a pracovného života podporením flexibilných foriem zamestnávania rodičov. Sú to programy, ktorými nadväzujeme na predchádzajúce úspešné projekty z rokov 2013 – 2015 a ktoré sa týkajú práve ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Naplnili sme aj ďalší cieľ:  zdravotne postihnutí  majú svoju komisárku. Pri príprave návrhu zákona sa pracovná skupina zložená so zástupcov viacerých rezortov a reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím pridržiavala Parížskych princípov tak, aby navrhované postavenie komisára bolo nezávislé. Zdravotne postihnutých dnes zastupuje reprezentatívny odborník, ktorý okrem iného sleduje  dodržiavanie ich práv, presadzuje ich záujmy, dohliada na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov. Jeho úrad má už potrebné finančné a kompetenčné zabezpečenie, práve v tomto období sa reálne buduje technicky aj personálne.

Nesmieme opomenúť ani financovanie, kvalitu a dostupnosť sociálnych služieb.

Práve súčasné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením Jána Richtera začalo riešiť nedostatočné financovanie sociálnych služieb zo strany niektorých samospráv, ktoré sú za túto oblasť priamo zodpovedné. Prvým krokom, ktorý ochránil klientov pred neúnosnými výdavkami, bolo zrušenie návrhu predchádzajúcej vlády. Ten, ak by bol schválený, by necitlivo určoval minimálne 50-percentnú spoluúčasť klienta na poskytovanej službe.  Od roku 2012 sa postupne zo strany ministerstva práce navýšili výdavky na sociálne služby.  V roku 2015 z 38 miliónov eur na takmer 78 miliónov eur a pre rok 2016 vyše 90 mil. eur, čo sú historicky najvýraznejšie navýšenia v tejto oblasti.  Zároveň minister Richter dohliada zo svoje pozície na samosprávy, aby transparentne garantovali priebežné zvyšovanie vlastných sociálnych rozpočtov. Tým bude zabezpečený nárast počtu miest v týchto zariadeniach o tisíce, pričom je potrebné v tomto trende naďalej pokračovať.

Smer – SD deklaruje do budúcna, že splní všetky zámery, ktoré sú definované v treťom sociálnom balíčku. Vláda zvýši základnú výšku príspevku z 220,52 € mesačne na 247,62 € mesačne, čo predstavuje zvýšenie o cca 30 € mesačne. Zároveň sa zvýši hranica ochrany príjmu z 1,4-násobku sumy životného minima na 1,7-násobok sumy životného minima, čo predstavuje zvýšenie hranice o cca 60 € mesačne. Uvedené opatrenia môžu priniesť opatrovateľovi ročné zvýšenie peňažného príspevku až o 1 000 €.  Opatrenia si vyžiadajú náklady vo výške viac ako 30 mil. € ročne a dotknú sa približne 33-tisíc osôb. Zmeny tak prispejú k ekonomickej stabilizácii a k zvýšeniu sociálnej integrácie opatrovateľov, ako aj opatrovaných osôb s ťažkým zdravotným postihnutím  práve z dôvodu vykonávania celodennej starostlivosti o opatrovanú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sme presvedčení, že je dôležité, viac zaplatiť opatrovateľom starých ľudí, ktorí sú v zlom zdravotnom stave, ako aj  opatrovateľom, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnutých. Ich odmeny totiž nezodpovedajú náročnosti práci, ale aj jej spoločenskej potrebe.

Rezort práce spolu s ústredím práce a sociálnych vecí priebežne pracuje na tom, aby boli úrady práce čo najústretovejšie v komunikácií s klientmi. Analyzujeme taktiež jednotnosť výkladu súvisiacich zákonov, aby nedochádzalo k dojmu „dvojakého metra“ na rôznych úradoch.  Posudzovanie nároku na jednotlivé formy pomoci musí byť absolútne jednotné a z pohľadu klientov predvídateľné. Prioritou do budúcna je preto taktiež zjednotenie všetkých posudkových činností.

V oblasti dôchodkového systému boli v roku 2012 schválené viaceré opatrenia, ktoré zlepšia dôchodkový systém a zmiernia vplyv demografického vývoja. Je v našom záujme, aby seniori aj ľudia s ŤZP mali dôchodky, ktoré si zaslúžia. Zabránili sme prehlbovaniu rozdielov medzi dôchodcami s podpriemernými a nadpriemernými dôchodkami tým, že v rokoch 2013 -2017 sa dôchodky valorizovali pevnou sumou. Od 1. januára 2018 skončí súčasné prechodné obdobie a budú sa zvyšovať percentuálne, v závislosti od rastu spotrebiteľských cien domácností dôchodcov, teda takzvanej dôchodcovskej inflácie. Takéto zvyšovanie trvalo zabezpečí, aby sa neznižovala kúpyschopnosť seniorov a ich domácností. Je to valorizačný systém, ktorý funguje vo väčšine krajín EÚ.

Je faktom, že mimoriadna okolnosť zápornej inflácie, čiže inak pozitívneho poklesu cien v SR v posledných 2 rokoch spôsobil, že valorizácia opticky bola nízka. Kľúčové pre ľudí však je, že  reálna kúpyschopnosť ich dôchodkov sa napriek tomu zvýšila. Naopak, v minulosti, napríklad aj za bývalej vlády boli roky, keď bola suma zvýšenia dôchodkov  síce opticky vyššia, ale reálne dôchodky klesli, keďže inflácia bola za dané obdobie nižšia ako rast priemernej mzdy na Slovensku.

Predpoklady kompetentných inštitúcií však už hovoria, že v nasledujúcich dvoch rokoch sa dôchodky nominálne zvýšia o 2-3 percentá, čo by pri starobných dôchodkoch znamenalo v priemere 10-15 eur..

Smer-SD a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny realizovalo aj ďalšie  legislatívne opatrenia na zlepšenie kvality života seniorov aj osôb so zdravotným postihnutím:  prijatie minimálneho dôchodku, zvýšenie solidarity pri výpočte dôchodkov a zvýšenie vianočného príspevku.  Dôchodcovia s najnižšími príjmami  tak dostali aj tento rok o 100 eur navyše práve prostredníctvom vianočného príspevku.  Ten navrhneme ako systémové riešenie v nasledujúcom období postupne transformovať na 13. dôchodok, ktorý sa bude týkať všetkých dôchodcov, pričom nebude stanovený strop výšky dôchodku. Zohľadnená by mala byť zásluhovosť a solidarita, pričom do budúcnosti sa nebránime ani prehodnocovaniu spôsobu zvyšovania dôchodkov, teda systému valorizácie.

Strana Smer – SD pokladá za dôležité aj to, že Slovensko sa aktívne zapája do rokovaní k pripravovanému európskemu aktu o prístupnosti. Ten by mal zabezpečiť ľuďom so zdravotným postihnutím lepšiu prístupnosť výrobkov a služieb a tým pomáhať k ich aktívnejšej účasti na živote v spoločnosti, vo vzdelávaní či v zamestnaní. Pôjde napríklad o bankové služby, osobné počítače, telefóny, televízne zariadenia, telefonické a audiovizuálne služby, doprava, elektronické knihy a elektronický obchod.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo už v roku 2013 ustanovené Hlavným kontaktným miestom pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Jednou z kľúčových činností bola aj príprava a realizácia Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020, ktorý prostredníctvom definovaných úloh a opatrení zabezpečuje implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v podmienkach SR. Uvedený dokument bol pripravovaný za spolupráce reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím. Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020, formát PDF, 492kB.

Smer –SD a rezort práce chce aj naďalej plniť svoje sľuby. Ľudia so zdravotným postihnutím si zaslúžia rešpekt a pomoc kompetentných, ako aj celej spoločnosti.   V prístupe, založenom na pokore, ako aj na prijímaní ich názorov a návrhov plánujeme celkom prirodzene pokračovať aj do budúcna.