Výskyt tzv. otvorených sociálnych otázok predstavuje spojené nádoby v živote každej spoločnosti. A tak medzi mnohými dôležitými povinnosťami štátu, ktorý musí dbať o spoločné dobro, je na prvom mieste jeho povinnosťou postarať sa rovnakou mierou o všetky vrstvy spoločnosti zachovávajúc s neotrasiteľnou nestrannosťou distribučnú spravodlivosť.
Za východiskový bod v problematike zdravotne postihnutých občanov #SIEŤ považuje fakt, že v súčasnosti existuje viacero osobitných druhov posudkovej činnosti realizovanej v jednotlivých subsystémoch sociálnej sféry indiferentne. Nezávislosť posudkovej činnosti nie je zaručená, pretože o poskytnutí dávky rozhodujú tie isté inštitúcie, ktoré aj vyhotovujú podklady (lekárske posudky) pre tieto rozhodnutia posudzujúc dôvody pre priznanie dávok. Inými slovami ten, kto rozhoduje, nemal by aj posudzovať, lebo sa stráca podstata nezávislosti posudzovania zdravotného stavu a sociálneho stavu fyzickej osoby.
Vykonávanie posudkovej činnosti patrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy (úrady práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny), do pôsobnosti verejnoprávnej inštitúcie (Sociálna poisťovňa) a do pôsobnosti územnej samosprávy (obce, VÚC).
Súčasný stav právnej úpravy posudkovej činnosti v určitých oblastiach je duplicitný, keď rovnakú činnosť vykonávajú úrady a tiež Sociálna poisťovňa. Ide napr. o vykonávanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu a kontroly dodržiavania liečebného režimu pri dočasne práceneschopných poistencoch, poberateľoch dávok (Sociálna poisťovňa) a u evidovaných uchádzačov o zamestnanie (úrady). Je tomu tak aj pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa na účely prídavku na dieťaťa a rodičovského príspevku úradom a Sociálnej poisťovne na účely sociálneho poistenia, aj keď posudok k obom sa vykonáva na základe rovnakých medicínskych kritérií.
Existencia viacerých inštitúcií posudzujúcich tú istú fyzickú osobu na rôzne účely viacerými posudkovými lekármi je nerentabilná a ako vyplýva z uvedeného, aj duplicitná s požadovaním opakovaného vyšetrenia využiteľného aj pre priznanie inej dávky, resp. plnenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností, #SIEŤ presadí vytvorenie centrálnej nezávislej posudkovej činnosti, ktorá bude ekonomicky výhodnejšia, administratívne nenáročná a ľahko dostupná pre poistencov, osoby s ŤZP, žiadateľov o poskytnutie sociálnej služby, marginalizované osoby v stave sociálnej exklúzie a ďalších. Hlavným cieľom navrhovanej zmeny je zaručiť nezávislosť posudkovej činnosti od dávkovej činnosti tým, že tieto činnosti budú vykonávať rozdielne subjekty. Rozhodnutie príslušného posudkového úradu bude záväzné pre každého, kto bude o dávke rozhodovať, teda pre úrady aj pre Sociálnu poisťovňu.[1] Tieto zmeny sa nebudú vzťahovať na posudkovú činnosť územnej samosprávy.[2]
Aktuálna orientácia sociálnej politiky EÚ, zmeny legislatívy v SR, ako aj súčasný vývoj medzinárodnej ľudsko-právnej agendy kladú čoraz väčší dôraz na potrebu zmeniť systém inštitucionálnej starostlivosti, prevládajúci v podmienkach Slovenskej republiky. Ide de facto o zhmotnenie požiadavky deinštitucionalizovať a transformovať sústavu sociálnej pomoci, osobitne sociálnych služieb, na systém s prevahou služieb a opatrení poskytovaných v prirodzených spoločenstvách, organizačne a kultúrne čo najviac podobných bežnej rodine, keďže nie je možné už naďalej ignorovať poznanie, že inštitucionálna starostlivosť s kolektívnym prístupom vedie nielen k traumám a negatívnemu vplyvu na zdravie a osobný rozvoj jednotlivca, ale vedie k sociálnemu vylúčeniu, bezmocnosti, pasivite a nemožnosti plnohodnotného občianstva.[3]
S cieľom poskytovania otvorenej formy sociálnej pomoci a teda nevyhnutnej kvalitatívnej zmeny v poskytovaní sociálnych služieb, ktorá je súčasťou omnoho širších, permanentne prebiehajúcich spoločenských a individuálnych procesov sa #SIEŤ zasadí o vytvorenie podmienok a prostredia, ktoré urýchlia proces transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb.[4]
#SIEŤ odstráni stav, kedy na jednej strane existujú neprimerane dlhé čakacie lehoty na pridelenie sociálnej služby v pobytovom zariadení a na druhej strane majú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb voľné kapacity. K občanom v poradovníkoch sa pritom nedostáva žiadna finančná podpora a služby. Jedným z hlavných princípov, ktoré #SIEŤ presadzuje, je sloboda výberu medzi verejným a súkromným poskytovateľom služieb, čo platí aj pre oblasť starostlivosti o odkázaných občanov.[5]
#SIEŤ v spolupráci so zainteresovanou odbornou verejnosťou vytvorí nový adresne orientovaný model financovania sociálnych služieb, ktorý odstráni rozdiely vo financovaní medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb a zavedie systém financovania ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb, ktorý zabezpečí preplácanie všetkých opodstatnených ošetrovateľských výkonov zdravotnými poisťovňami. Zavedieme tiež nový model financovania domácej opatrovateľskej služby, pri ktorom umožníme občanom slobodne sa rozhodnúť, či si vyberú pobytovú formu sociálnej služby alebo domácu opatrovateľskú službu verejného alebo neverejného poskytovateľa.[6]
V oblasti inkluzívneho vzdelávania #SIEŤ ratifikuje a bude pokračovať v implementácii komplexného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala.
#SIEŤ má aj v oblasti vzdelávania záujem orientovať sa v poskytovaní verejných služieb na potreby klienta. Všetky deti majú právo na podnetné prostredie, ktoré by rozvíjalo ich potenciál. Je povinnosťou štátu garantovať vzdelanie všetkých detí. Preto by žiaci a študenti na všetkých stupňoch mali mať vytvorené podmienky na vzdelávanie v bežných komunitách a kolektívoch, kde im má byť poskytnutý potrebný počet asistentských a pomocných pozícií, špeciálnych a sociálnych pedagógov, logopédov, psychológov atď.[7]
#SIEŤ bude rodičom garantovať dostupnosť predškolského vzdelávania a rozšíri ponuku služieb v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Podporovať bude rozmanitú ponuku komplexných služieb starostlivosti, výchovy a vzdelávania v ranom detstve, a to nielen v rámci materských škôl, ale aj prostredníctvom detských skupín, firemných škôlok, komunitných centier a pod.[8]
#SIEŤ zmení povinnú školskú dochádzku na povinné vzdelávanie. Zavedie „model 5 – 10 – 15“, ktorý umožní nástup detí vo veku 5 rokov do prípravných ročníkov v základných školách, predĺženie primárneho stupňa vzdelávania tak, aby I. stupeň zahŕňal aj 5. ročník ZŠ (deti vo veku 10 rokov) a ukončenie povinného vzdelávania v 9. ročníku ZŠ (mládež vo veku 15 rokov). Deti budú prijímané do prípravných ročníkov v základných školách po dovŕšení piatich rokov bez povinnosti preukázať dosiahnutú školskú zrelosť. Zmyslom prípravného ročníka bude u detí školskú zrelosť primerane rozvinúť. Z prípravy na prechod do riadneho školského vzdelávania tak budú môcť profitovať všetky deti, najmä však deti so zdravotným postihnutím a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.[9]
Pre realizáciu včasnej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím a podporu rodín so zdravotne postihnutým členom #SIEŤ uplatní širšiu angažovanosť terénnej a komunitnej sociálnej práce a zároveň navrhne ich štandardizáciu.[10]
V oblastiach prevencie a odstraňovania architektonických, dopravných a informačných bariér a podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a podpore chráneného zamestnávania si #SIEŤ si uvedomuje, že pokiaľ stavby občianskej vybavenosti nespĺňajú požiadavky bezbariérovosti, nie je možná plná integrácia osôb ŤZP do spoločnosti a ich zamestnávanie, čo má za následok vyššie zaťaženie sociálnych výdajov štátu. Ak štát umožní osobám s postihnutím pracovať, zníži sa počet žiadostí o rôzne sociálne príspevky a v konečnom dôsledku bude možné zvýšiť príspevky pre osoby, ktorých rozsah telesného, či zmyslového hendikepu je taký rozsiahly, že im neumožňuje akokoľvek sa zamestnať, alebo tým opatrovateľom, ktorí sa o blízku osobu starajú 24 hodín.
Aj napriek skutočnosti, že ÚPSVaR podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, či už cez chránené pracoviská, finančnými príspevkami, ale aj v rámci poradenstva, rekvalifikácie, pracovnej rehabilitácie, spoluprácou s neštátnymi neziskovými organizáciami a v neposlednom rade aj prostredníctvom projektov zameraných práve na túto skupinu uchádzačov, zabúda sa na dôsledný individuálny prístup k osobám so zdravotným postihnutím, motiváciu zamestnávateľov k prijatiu týchto osôb do pracovného pomeru a tiež možnosť formu práce prispôsobiť tak, aby vyhovovala ako zamestnancovi, tak aj zamestnávateľovi a tým prispela k obojstrannej spokojnosti.
Za prínosné v danej oblasti #SIEŤ vidí širšie uplatňovanie flexibilných foriem zamestnania v praxi (pružný pracovný čas, práca na skrátený pracovný čas, rozdielny rozvrhový režim pracovnej doby, stlačený pracovný týždeň, kĺzavá pracovná doba, práca na čiastočný úväzok, tímová práca, práca na zavolanie, zdieľanie práce, rotácia práce, práca doma), nakoľko flexibilizácia pracovného prostredia je okrem iného aj nástrojom presadzovania rovnosti príležitostí. Na požiadavky flexibilných foriem zamestnania by mal reagovať predovšetkým Zákonník práce, ktorý môže výrazne napomôcť k spružneniu trhu práce. Súčasne platný Zákonník práce nestavia viditeľné bariéry pri uplatňovaní flexibility na trhu práce, legislatívne sú tieto formy práce síce umožnené, avšak nie sú využívané ani samotným ÚPSVaR, ani pri tvorbe a realizácii projektov.
Čo sa týka odstraňovania architektonických, dopravných a informačných bariér, je nutné konštatovať, že v tomto smere došlo prinajmenšom v oblasti legislatívy k výraznému pokroku. Samotné vytvorenie legislatívnych podmienok je však nepostačujúce, preto #SIEŤ bude naďalej presadzovať komplexnosť riešení debarierizácie prostredia, ich uniformitu v rámci územia celej SR, tiež sa zasadí o výber konzultantov z radov osôb ŤZP a zvýšenie informovanosti o problematike architektonických, dopravných a informačných bariér.
Záverom je nutné dodať, že sociálna solidarita, resp. prvok „sociálnosti“ zohrávajú kľúčovú úlohu v práve ako takom, no o to viac vo sfére sociálnej pomoci a v sociálnych službách. Sú jedným zo základných pilierov európskeho sociálneho modelu a zásadnou mierou prispievajú k blahobytu a kvalite života obyvateľov. Napomáhajú aj sceľovaniu komunít a sociálnych celkov v zmysle posilňovania sociálnej kohézie a integrácie. Dôsledkom navrhovaných opatrení je potom anticipovaný posun v sociálnej oblasti od paternalistického ku koordinačno – harmonizujúcemu prístupu.
[1] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Sociálny rozvoj a ochrana“.
[2] Odôvodnenie: Obce a vyššie územné celky rozhodujú o poskytovaní sociálnych služieb vykonávaných na svojom území. Posudkovú činnosť a rozhodovanie o službe upravuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, toto konanie je originálnou právomocou obce, podľa zákona o obciach a nemožno jej ju odňať. Navyše o tieto plnenia žiada obyvateľ obce, ktorým je za určitých podmienok aj cudzinec, resp. jeho príbuzný a poskytovanie služieb musí byť týmto ľuďom rýchlo dostupné, a to aj za cenu prelomenia zásady nezávislosti posudkovej činnosti a rozhodovacej činnosti, teda z hľadiska účelu, aký služby plnia.
[3] BAŠISTOVÁ, A. – DEMEK, P. 2015. Sociálne služby a ich deinštitucionalizácia – o „nových“ prístupoch k „starým“ problémom sociálnej sféry. Blog.
[4] Pokiaľ ide o väzbu medzi dôchodkovým modelom v SR a dostupnosťou poskytovania sociálnych služieb v inštitucionálnej pobytovej forme (v zariadeniach), je nutné zdôrazniť, že problematika poskytovania sociálnych služieb je v prvom rade riešením sociálnej exklúzie osôb, nachádzajúcich sa v nepriaznivej, resp. krízovej sociálnej situácii, a z hľadiska osobného rozsahu zahŕňa širší okruh aktívne legitimovaných subjektov- prijímateľov sociálnych služieb, ako len poberateľov dôchodkových dávok (o. i. obete obchodovania s ľuďmi, týrané ženy, drogovo závislých, atď.), a preto navrhujeme „nemiešať“, ani v rámci diskusie, prvoplánovo trojpilierový dôchodkový model (ako systémový nástroj, patriaci do poistného systému SR a zahŕňajúci dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie so sférou sociálnej pomoci. Ide o súčasti sociálnej sféry, ktoré sú vybudované na iných princípoch (zásluhovosť v rámci platenia odvodov verzus solidarita pri poskytovaní sociálnej pomoci).
[5] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Sociálny rozvoj a ochrana“.
[6] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Sociálny rozvoj a ochrana“.
[7] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Sociálny rozvoj a ochrana“.
[8] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Verejné služby – školstvo a zdravotníctvo“
[9] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Verejné služby – školstvo a zdravotníctvo“
[10] #Sieť. 2016. Program pre oblasť „Sociálny rozvoj a ochrana“.