Prednedávnom som si myslel, že môže byť asi taká ako fotografie pre nevidiacich. Po stretnutí s odborníkmi už viem, že umelecké tlmočenie si vyžaduje dlhú a dôkladnú prípravu. Ako sa s ním u nás začalo? Najprv to boli českí kolegovia tlmočníci českého posunkového jazyka, ktorí v rámci školenia v roku 2013 ukázali počujúcim a nepočujúcim záujemcom ako pracovať s textom a hudbou. Účastníci školenia neskôr začali vystupovať na rôznych festivaloch ako Pohoda či Grape, kde niektoré pesničky vybraných kapiel tlmočili. Výška hlasu znázornená nemanuálnou časťou posunkového jazyka, intenzita hlasitosti priblížená cez zväčšenie rozmedzia posunkov, mimický výraz znázorňujúci emóciu z tejto zvýšenej hlasitosti – to všetko mne, nevidiacemu, znelo ako sci-fi.
Umelecké tlmočenie u nás stále nie je bežné. Do povedomia ho však pomaly dostávajú napríklad koncerty organizované Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom (BKIS). Prvý bol v roku 2022 takto pre nepočujúcich divákov sprostredkovaný koncert skupiny Hex a koncom roku 2023, na vianočných trhoch, sa tlmočilo aj vystúpenie kapely Korben Dallas. BKIS už malo skúsenosti s tlmočením hovorenej reči, napríklad na komentovaných vychádzkach mestom alebo pri niektorých verejných diskusiách. Ďalšou snahou bolo sprístupniť nepočujúcemu publiku aj časť umeleckého programu. „Spojili sme sa s pánom Michalom Heftym z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, kde vychovávajú tlmočníkov a tlmočníčky do posunkového jazyka. Na tlmočení koncertu Hexu sa vtedy podieľalo štrnásť tlmočníkov a tlmočníčok. Ohlasy boli výborné, tak sme v tom chceli pokračovať,“ približuje začiatky spolupráce Miriam Šlosárová z BKIS.
A ako to vyzerá? „Pred pódiom je vždy pripravená zóna pre nepočujúcich, aby tlmočníkov dobre videli. Mimoriadny scénický zážitok je to aj pre počujúce publikum, pretože ide o spojenie tanca a metafor z textu vyjadrených pohybom. Všetci sa rovnako tešia a tancujú. Vzniká tam akási jednotiaca sila, je to naozaj pôsobivé,“ opisuje Miriam Šlosárová.
Živé a priaznivé reakcie nepočujúcich vnímala nielen vo vyhradenej zóne pred pódiom, ktorá sa takmer naplnila, ale aj na iných miestach v dave návštevníkov. „Popri posunkovaní som videla usmiate tváre a charakteristický potlesk, keď nepočujúci zdvihnú dlane do vzduchu a nimi točia. Vizuálne je to veľmi pekný moment. Vidíte veľa pohybujúcich sa rúk v priestore, je to okamžitá odozva. Navyše, kapela Korben Dallas s publikom výborne rezonovala. Neustále sa prihovárali aj nepočujúcim návštevníkom, dávali im pocítiť, že sú tam vítaní a zdôrazňovali prácu tlmočníkov, ktorí sa pri každej novej pesničke striedali.“
Tlmočník je počas vystúpenia oblečený v čiernom, aby vynikli jeho dlane a stojí tesne pred kapelou. „Veľkým momentom zjednotenia bolo, keď v závere koncertu Korben Dallas tlieskali všetci tak ako nepočujúci,“ spomína Miriam Šlosárová a dodáva, že umelecké tlmočenie sa na koncertoch BKIS veľmi dobre osvedčilo. „Určite v ňom chceme pokračovať aj naďalej. Pravda, takéto vystúpenie treba zodpovedne časovo aj finančne plánovať. V Česku robia tieto tlmočenia pomerne často napríklad na veľkých letných festivaloch. My by sme chceli zachovať aspoň tradíciu vianočných koncertov. O zmysle takýchto vystúpení vôbec nepochybujem, veď kultúra má byť otvorená pre všetkých, ide však, ako takmer vždy, o finančné limity,“ uzatvára Miriam Šlosárová.
Koordinátorom projektu a odborným garantom umeleckého tlmočenia je pedagóg z Trnavskej univerzity a zakladateľ kultúrneho centra Myslím Michal Hefty. Koncert Korben Dallasu tlmočili práve jeho študenti a študentky, jednu pieseň si zobral na starosť sám. Hovorí, že nepočujúci ľudia sa hudbe síce bežne nevenujú, ale keď príde ponuka umeleckého tlmočenia, snahou je neodmietnuť. „Najprv sa pozeráme na to, či je možné konkrétne pesničky pretlmočiť. Ide tam nielen o finančné hľadisko, ale aj o ochotu spolupracovať,“ hovorí Michal Hefty.
O umeleckom tlmočení som sa porozprával aj so študentkami Slovenského jazyka v komunikácii nepočujúcich Barborou Migašovou a Julianou Cvitkovičovou. „Špeciálny predmet venovaný umeleckému tlmočeniu nemáme, ale učíme sa o ňom teoreticky a aj si ho skúšame,” hovorí Barbora. Asi nikto si nepredstavuje, že tlmočník nastúpi na pódium zároveň s kapelou a hneď vie, ako pieseň sprostredkuje. Barbora potvrdzuje, že predvedeniu piesne pred publikom predchádza niekoľkotýždňová príprava. „Dôležité je stotožniť sa s textom skladby. Gramatika posunkového jazyka je iná ako v slovenčine. Kľúčové je, aby sme ju pri tlmočení zachovali, rovnako ako treba stvárniť rytmus a emóciu piesne. Napríklad pesnička Pokušenia, ktorú som si pripravovala, mala veľmi silné basy, bola energická a rýchla. Jednotlivé strofy som si postupne začala prekladať do posunkového jazyka a posunky predvádzať v súlade s rytmom piesne, čo považujem za jednu z najťažších vecí. Pri celom procese je dôležitý nepočujúci supervízor, ktorý vám povie, či je vaše stvárnenie zrozumiteľné, či tam niečo nechýba a podobne.“ Ak chcete naznačiť vysoké tóny, posunok predĺžite. Pri študovaní skladby sa pracuje s audio nahrávkami, ale aj so živými koncertmi kapiel: „Tam sme videli, ako Korben Dallas komunikuje s publikom, aké majú sprievodné slovo a ich temperament. Je dobré poznať aj kontext kapely. Niektoré moje spolužiačky počúvali napríklad rozhovory s členmi skupiny. Ide o to pochopiť piesne čo najviac do hĺbky.“
„Prípravy na takéto vystúpenia zaberajú niekoľko týždňov,“ pridáva sa Juliana Cvitkovičová, „ako tlmočníci sa musíme intenzívne pripraviť na preklady textov pesničiek a porozumieť ich podstate a emóciám. Následne hľadáme vhodné posunky, ktoré odzrkadľujú atmosféru a význam piesne. Pri práci nezabúdame na mimiku, ktorá je v slovenskom posunkovom jazyku veľmi dôležitá, a zároveň dbáme na to, aby náš posunkový priestor bol väčší ako pri bežných tlmočeniach.”
Na začiatku piesne Barbora, v súlade s textom, naznačuje búšenie pokušení v hrudi človeka. Postupne znázorňuje ďalšie obrazy. Pracuje pri tom nielen s rukami, ale zapája celé telo. „Nie je to v pravom zmysle slova tanec, ale rytmus piesne má byť zohľadnený na celom tele, nesmie to byť statické.“
My, laici sme si všimli rôznorodý temperament tlmočníkov a tlmočníčok, akoby niektorí pieseň viac prežívali, prehrávali a iní boli decentnejší. Barbora hovorí, že to súvisí s naturelom a pohybovým nadaním tlmočníka, ale najmä s obsahom a energiou samotnej piesne: „Ak je pesnička pomalá, s výrazom to nepreháňame, no ak je veselá, chceme to do tlmočenia dostať.“
Pri slovnom spojení hudba a nepočujúci ľudia sme mnohokrát najprv skeptickí. Podľa Barbory Migašovej je však dôležité sprostredkovať takýto zážitok aj im: „Videla som, že pri tlmočení piesní boli viacerí nepočujúci až dojatí z toho, že vidia kapelu, že sa to pre nich tlmočí a je tam úžasná súhra i energia. Vtedy sme si aj so spolužiačkami uvedomili, aký to má veľký význam.“
Rozprávame sa aj o tom, čo je na tlmočenie ľahšie a čo náročnejšie: „Ťažko si viem predstaviť tlmočenie tvrdého rocku, metalu alebo hiphopových skladieb plných rapovaného textu. Inak rada pozerám aj tlmočenú hudbu zo zahraničia. Tam je to veľmi pestré aj žánrovo.“ Zážitok z koncertu Korben Dallas bol pre divákov síce neopakovateľný, ale z koncertu existuje aj videozáznam. Po prvom zážitku z koncertu Hexu prišlo na Korben Dallas ešte viac nepočujúcich divákov. Podľa Barbory to bolo určite aj na základe predchádzajúceho zážitku a tiež preto, lebo správa o tlmočenom koncerte sa rozšírila medzi ďalších nepočujúcich. Tlmočníčky a tlmočníci oceňujú aj výbornú spoluprácu s kapelou Korben Dallas: „Zohľadňovali, že sme sa po každej pesničke striedali a trpezlivo na nás počkali. Všemožne nám dávali najavo, že sme na pódiu nielen vedľa seba, ale aj spolu. Pred koncertom sa nás prišli opýtať, či náhodou niečo nepotrebujeme dovysvetliť, alebo či nemáme nejaké špeciálne požiadavky.“ Juliana Cvitkovičová opätovne zdôrazňuje: „Nepočujúci supervízor zohráva kľúčovú úlohu v prípravách. Jeho spätná väzba je veľmi dôležitá, aby bol preklad zrozumiteľný a primeraný kontextu piesne. Umelecké tlmočenie nie je len o preklade textu, ale aj o prenesení rytmu, melódie a emócií k divákovi. Našou úlohou je priniesť rovnaký zážitok, aký majú poslucháči pri počúvaní pesničky.“
„Nepočujúci diváci prejavujú veľkú vďačnosť za tlmočené akcie, či už bežné alebo umelecké, pretože aj oni sú ľuďmi a zaslúžia si plnohodnotný prístup k informáciám. Som vďačná, že môžem byť súčasťou tejto zmeny, kedy sa konečne berie ohľad aj na potreby nepočujúcich a tlmočených akcií je čoraz viac. Verím, že v budúcnosti sa takýchto tlmočených akcií bude konať ešte viac a pre počujúcich bude samozrejmosťou pozývať tlmočníkov na rôzne podujatia. Sme v dobe, kedy sa otvárajú dvere pre inkluzívnejšiu spoločnosť, kde sa berie ohľad na rôznorodosť a potreby každého jednotlivca. Som nesmierne vďačná za príležitosť byť súčasťou tejto pozitívnej zmeny a verím, že ďalšie kroky povedú k ešte väčšiemu porozumeniu a inklúzii v kultúrnom i spoločenskom prostredí,” dodáva Juliana Cvitkovičová.
Takto pozitívne končíme článok o umeleckom tlmočení, ktoré je na Slovensku stále novinkou, no tí, ktorých sa týka veria, že sa postupne etabluje aj u nás.
Red. a Michal Herceg