Pochopiť prejavy a správanie človeka, u ktorého sa prejavuje duševné ochorenie, nie je pre zdravého jedinca úplne jednoduché. Zaujali nás preto dve knihy, ktoré nie sú odborné a zároveň môžu laikom pomôcť mnohé objasniť a pochopiť.
Prvou je kniha od americkej autorky Lisy Genova Strácam svoje Ja (vydalo ju vydavateľstvo Arkus). V Čechách vyšla pod názvami Pořád jsem to já, resp. Ještě jsem to já.
Alzheimer je, asi oprávnene, strašiakom dnešných čias. Námetom knihy je strhujúci príbeh profesorky psychológie, ktorá kvôli nevyliečiteľnej chorobe postupne stráca pamäť a spomienky. Napriek tomu však zisťuje, že jej každý nový deň prináša nečakané naplnenie i lásku. Alica Howlandová je hrdá na to, čo v živote dokázala. I keď bude mať ešte len päťdesiat rokov, je uznávanou profesorkou kognitívnej psychológie na Harvarde a svetovo známou odborníčkou v odbore psycholingvistiky, má tri dospelé deti a úspešného manžela, tiež známeho vedca. Z ničoho nič sa však u nej začne prejavovať nezvyklá zábudlivosť a chvíľkové straty orientácie a do jej života vstúpi tragická diagnóza skorej formy Alzheimerovej choroby. Príznaky začínajúcej demencie ju pomaly pripravujú o osobnosť a dovtedy nezávislá a ambiciózna Alica sa učí žiť pre prítomnú chvíľu. Zatiaľ čo skôr stavala na prvé miesto akademickú kariéru, teraz je nútená prehodnotiť nielen svoj vzťah s manželom a očakávania týkajúce sa budúcnosti jej detí, ale i svoje predstavy o tom, kto je a aké je jej miesto v tomto svete. Príbeh Strácam svoje ja je dojemným, hrozivým i krásnym opisom života so skorou formou Alzheimerovej choroby.
Druhú knihu napísal Naoki Higashida, vyšla vo vydavateľstve Paseka pod názvom A proto skáču s podtitulom Vnitřní svět třináctiletého chlapce s autismem.
Mladý spisovateľ, básnik a bloger z Japonska trpí takou silnou formou autizmu, že nedokáže hovoriť. Jeho videnie sveta je však neuveriteľne bohaté, citlivé a inteligentné. Dokázal to v knihe, ktorú vo svojich trinástich rokoch „napísal“ za úplne mimoriadnych okolností. Metódou ukazovania znakov na papierovej matrici zodpovedal 58 otázok, ktoré mu ostatní často kladú: Prečo nemôžeš byť chvíľu v pokoji? Prečo sa učíš naspamäť cestovný poriadok? Čo je najhoršie, keď je človek autista?
Kniha je jednoduchom pohľadom do vnútorného sveta autistu podaná jeho vlastnými slovami.
Recenzia knihy A proto skáču (článok Stačí kapka vody mimo sklenici a celý svět se převrátí naruby)
-red-