Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni zorganizovalo s finančnou podporou dotačného systému Ministerstva kultúry SR v dňoch 24. – 26. mája konferenciu pod názvom Múzeum pre všetkých. Hlavnou témou bolo sprístupňovanie výstav, múzeí, galérií, historických pamiatok a ďalších kultúrnych podujatí pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Najcennejšie rady priniesli nielen ľudia z organizácií, ktoré ich zastrešujú, ale aj ľudia z kultúrnych inštitúcií zo Slovenska, Českej republiky a Poľska. Výsledkom konferencie bude neformálny manuál základných krokov nevyhnutných na úspešné sprístupňovanie kultúrnych inštitúcií. Súbor príspevkov a prezentácií bude v printovej podobe distribuovaný do kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií.
Dobývanie nedobytného
21. storočie a mnohé kultúrne inštitúcie stále ostávajú pre nás nedobytné. Ale pevnosti sa stavali práve preto, poviete si. Ich funkcia sa však vekmi zmenila, na to nezabúdajme, tak prečo sú ešte dnes neprístupné? Nie je zriedkavosťou, že telesne postihnutý stroskotá pred historickými točitými schodmi, nevidiaci pred vitrínami, nepočujúci pri interaktívnych výstavách, ošetrených len nahrávkami s minimom textových popisov. A mentálne postihnutý? Toho často do múzeí vôbec nepustia- predsudky kvitnú v každom veku. S čím teda prišli odborníci?
Odstraňovanie bariér pre zrakovo postihnutých návštevníkov priblížili aj zástupcovia z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Predstavili formy sprevádzania – ponúkli praktické rady, ako sa dostať cez dvere, ako usadiť, zorientovať v neznámom priestore, pomôcť pri prezeraní si artefaktov. Pridali aj niekoľko upozornení, ako s touto skupinou ľudí komunikovať, aby boli výpovede čo najobsažnejšie, napríklad vyhýbať sa neurčitým vyjadreniam typu „tu“ alebo „tam“, ktoré pri reči bývajú zvyčajne sprevádzané príslušným gestom, pre zrakovo postihnutého však nemajú prakticky žiadnu výpovednú hodnotu. Dotkli sa aj otázky popisov v Braillovom písme a ich správnej aplikácie. Mimoriadne podnetné boli príspevky predstaviteľov spoločnosti DINASYS o multifunkčných orientačných a informačných systémoch, teda hmatové a vodiace prvky, audio systémy, prezentácia reliéfnej grafiky, s ktorou vystúpila Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu a Trnka, n. o., s projektom Ambavis. Jednou z dnes už pomerne často využívaných možností sprístupnenia informácií o exponátoch je využitie QR-kódov. V závislosti od celkového spracovania slúžia nielen ľuďom so zrakovým, ale aj sluchovým postihnutím, ktorým v zrozumiteľnej forme (písmom a posunkovým jazykom alebo posunkovanou slovenčinou) poskytnú potrebné informácie.
Mentálne postihnutie nie je strašiakom
Pristrmý kopec, štrkom vysypaná cestička, priúzke dvere a priestory, privysoko umiestnené exponáty, o prahoch či schodoch nehovoriac. To je len zlomok prekážok, s ktorými sa pri spoznávaní histórie stretávajú telesne postihnutí. Obmedzenie hybnosti však môže byť dôsledkom rôznych zdravotných komplikácií. Patrí medzi ne skleróza multiplex, kde už, ako sme sa dozvedeli od predstaviteľky Slovenského zväzu sclerosis multiplex, treba na debariérizáciu nahliadať aj inou optikou a zohľadňovať viacero faktorov. Poslankyňa NR SR a odborná garantka sociálnych služieb v Dome sv. Anny v Starej Ľubovni Soňa Gaborčáková poukázala na to, že ani mentálne postihnutý návštevník nemusí byť pre pracovníkov kultúrnych inštitúcií nevyhnutne strašiakom. Ponúkla nám správnu interpretáciu niektorých prejavov správania ľudí s autizmom, navrhla adekvátne reakcie a spôsob, akým upraviť výklad či popisy expozície. Rozmenené na centíky, vyhýbať sa neurčitým zámenám typu „niekto“, „voľačo“, „hocikde“, abstraktným slovám, zaznelo odporúčanie často opakovať kľúčové slová a používať jednoduché vety.
Konferencia s vysokou účasťou
Na konferencii sa zúčastnili aj Múzeum kultúry Rómov na Slovensku, Múzeum špeciálneho školstva, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, zahraničie zastupovali hostia z Sliezskeho múzea v Katoviciach a Historického múzea mesta Krakova. Svojou troškou do mlyna prispeli aj Daniela Kuhnová z Ministerstva kultúry SR, ktorá predniesla svoj príspevok o prístupnosti kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím v podmienkach MK SR, a Zuzana Stavrovská, ktorá predstavila činnosť a pôsobnosť Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
V mene všetkých účastníkov sa chcem veľmi pekne poďakovať pánom Daliborovi Mikulíkovi, riaditeľovi Ľubovnianskeho múzea a Jozefovi Balužinskému, správcovi hradu v Starej Ľubovni, za skutočne ukážkovú organizáciu konferencie a všetkým prispievateľom za podnety a nápady, ako dobývať nedobytné.
– mk –
Foto: archív MK a Ľubovnianskeho múzea