Podídu k vám a pýtajú peniaze na charitu, alebo o sebe tvrdia, že sú hluchonemí. Realita však môže byť úplne iná.
Pristúpia k vám a pred nos tlačia dosku s petičným hárkom. Je na ňom zopár podpisov a sumy, kto koľko prispel. Na papieri hlavička UNICEFu, Červeného kríža a nesprávne sformulovaná veta o podpore „hluchonemých“. Na prvý pohľad by zbierka mohla vyzerať dôveryhodne. Petičný hárok a gramatika však naznačujú, že nebude všetko s kostolným poriadkom. S veľkou pravdepodobnosťou ide o staré známe partie, pravdepodobne podvodníkov z Rumunska.
„Podnikajú“ po celom Slovensku
Za posledné roky ich už poznajú ľudia nielen z Bratislavy, ale aj zo Žiliny, Piešťan, Prievidze, Prešova, Nitry či Banskej Bystrice.
„Zbierky pre nepočujúcich určite neorganizuje žiadna organizácia zaoberajúca sa osobami so sluchovým postihnutím na Slovensku. Je to väčšinou organizované špekulantmi z Rumunska, ktorí nie sú nepočujúci,“ hovorí prezidentka Asociácie nepočujúcich Slovenska Anna Bartalová.
Tiež takúto partiu ľudí stretla. Keď začala posunkovať, rýchlo zmizli. „Oslovili ma na parkovisku a na hlavičke petície mali znak preškrtnutého ucha a zle napísaný názov, pretože pojem hluchonemý sa už nepoužíva. Osobne ma toto žobranie uráža a kazí to meno všetkým nepočujúcim,“ vysvetľuje Bartalová.
Do Asociácie už viackrát písali ľudia, či o tom vedia a či zbierky pre nepočujúcich vôbec existujú. „Vždy im radím, aby ich nafotili a zavolali políciu.“
Zneužívajú veľké organizácie
Skomolený názov, symboly a znaky UNICEFu, Červeného kríža a UNHCR. Aj vďaka tomu chcú vyzerať čo najdôveryhodnejšie. Človeka by to však nemalo zmiasť.
„Tento rok sme o nich ešte nepočuli, ale máme prípad z minulého roka, keď zneužili naše logo,“ hovorí Monika Sasaráková z UNICEF Slovensko. Dobrovoľníci, ktorí zbierajú peniaze, sú vždy riadne označení tričkom alebo páskou s logom UNICEF. Tiež majú pokladničky s logom a informáciou o povolení na zbierku z ministerstva vnútra. Darcovia si všetky prebiehajúce zbierky môžu overiť na stránkach organizácií alebo ministerstve vnútra.
Sú to staré firmy
Každá verejná zbierka musí byť vopred zaregistrovaná na okresnom úrade alebo ministerstve vnútra. Za nesplnenie povinnosti hrozí pokuta od 100 do 1000 eur.
Prípad falošných zbierok dokonca limituje aj trestný zákon, keďže ide o podvodnú činnosť, ktorú musí riešiť polícia.
„Ak sa preukáže podvodné konanie týchto osôb a výška spôsobenej škody nepresiahne sumu 266 eur, skutok je kvalifikovaný ako priestupok proti majetku,“ objasnil hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.
Organizované skupiny však neodrádza ani takéto riziko. „Je to boj s veternými mlynmi. Dôležitý je však aj úsudok ľudí. Dávajú peniaze osobám, ktoré sú už na prvý pohľad nedôveryhodné. Na všetko zákon mať nemôžeme a aj ľudia musia rozmýšľať, komu prispejú,“ vysvetľuje Igor Polakovič z Centra pre filantropiu.
Sám sa s bratislavskou mafiou stretol a vysvetľoval okoloidúcim, že ide o podvod. Videl, že si do petičných hárkov vpisujú vyššie sumy, aby tým motivovali ďalších darcov.
„V poslednej dobe sa mi zdá, že sa to s novým zákonom vytráca. Mali sme aj zoznam podozrivých registrovaných občianskych združení, ktoré robili verejné zbierky podľa starého zákona. Tam bolo podozrenie, že to, čo reálne vyzbierali a priznali, bol v rámci zákonnej povinnosti nepomerný rozdiel,“ spomína Polakovič.
Nezanevrieť, radšej overiť
Najlepší spôsob ako prispieť, je poslať peniaze priamo na účet organizácie, ktorá zbierku vyhlasuje. Radšej darujte peniaze tým, ktorých poznáte. Ak vám názov združenia alebo neziskovky nie je povedomý, môžete si ju overiť na ich stránkach alebo na stránke rezortu vnútra.
„Každá seriózna organizácia, ktorá robí verejnú zbierku, využíva aj darcovskú DMS. Ak mám pochybnosti, peniaze môžem poslať z mobilu a tie idú priamo na účet a nemôžu sa zdefraudovať,“ vysvetľuje Polakovič.
Ak sa niekto náhodou stal obeťou takýchto podvodníkov, nemal by zanevrieť, ale v budúcnosti radšej poriadne preverovať.
Zdroj: aktuality.sk