Digitálna prístupnosť je dnes čoraz viac diskutovaná téma. Nové legislatívne nároky a požiadavky samotných používateľov technológií si vyžadujú, aby sme sa touto oblasťou naozaj seriózne zaoberali. K zvýšeniu odbornej debaty a šíreniu informácií sa už tretí rok snaží prispieť aj konferencia Prístupne, ktorá sa tento rok konala 17. júna v Komunitnom centre Stará jedáleň v Bratislave a online. Zorganizovala ju Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v spolupráci so spoločnosťou prístupne, s.r.o. Prezenčne a online sa na nej zúčastnilo viac ako sto účastníkov. Podujatie bolo určené predovšetkým pre IT vývojárov, dizajnérov, správcov webov, audítorov prístupnosti, ľudí so zdravotným postihnutím a zástupcov firiem či verejnej správy. Cieľom bolo pomôcť firmám a vývojárom pripraviť sa na nové legislatívne povinnosti, konkrétne na nový Zákona č. 351/2022 o prístupnosti výrobkov a služieb, ktorý nadobudol účinnosť 28. júna 2025, a získať tak konkurenčnú výhodu sprístupnením svojich produktov širšiemu publiku.
Hlavné témy konferencie:
- Nová legislatíva o prístupnosti výrobkov a služieb.
- Skúsenosti používateľov asistenčných technológií.
- Využitie a riziká umelej inteligencie pre oblasť prístupnosti.
- Prístupná kultúra a prístupnosť v audiovizuálnom priemysle.
- Integrácia prístupnosti do firemných procesov.
- Novinky v službe Online tlmočník pre nepočujúcich.
V úvode Peter Teplický, odborník ÚNSS na digitálnu prístupnosť, priblížil kľúčové body nového zákona a ich dôsledky. Poukázal na to, že zatiaľ čo predchádzajúce predpisy sa týkali najmä verejných inštitúcií, nový zákon rozširuje tieto povinnosti aj na súkromné spoločnosti vrátane finančných inštitúcií, e-shopov, ďalších poskytovateľov online služieb. Digitálnu prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím definuje ako prístupnosť všetkých digitálnych služieb a produktov ako sú webové stránky, mobilné aplikácie, elektronické dokumenty, e-maily, príspevky na sociálnych sieťach či bankomaty a digitálne kiosky.
V prezentácii sa venoval aj skupinám používateľov, pre ktorých sú prístupné digitálne produkty určené. Predovšetkým ide o ľudí so zrakovým postihnutím ale taktiež sluchovým, motorickým postihnutím či s kognitívnymi poruchami a ďalších. Peter Teplický ďalej zdôraznil možné sankcie za nedodržanie zákona, ktoré sa môžu pohybovať v rozmedzí od 200 až do 30 000 Eur. Spoločnostiam navrhuje, aby vykonali audit prístupnosti svojich digitálnych platforiem, zhodnotili súčasný stav, vykonali potrebné úpravy a následne zaviedli procesy na udržanie prístupnosti aj do budúcna.
Peter Halada z ÚNSS sa podelil o skúsenosti používateľa so zrakovým postihnutím s asistenčnými technológiami a popísal prekážky, na ktoré často naráža. Poukázal na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú nevidiaci a slabozrakí pri obsluhe zariadení s digitálnymi displejmi. Verí, že nový zákon urobí z prístupnosti štandardnú funkciu.
V ďalšom priebehu konferencie Peter Teplický predstavil spôsob, ako sa dá využiť umelá inteligencia pri auditoch či úprave prístupnosti na webových stránkach a iniciatívu prístupneLAB. Zdôraznil aj obmedzenia a riziká, ktoré s umelou inteligenciou súvisia. Konkrétne uviedol, že je dôležité, aby sa tieto technológie používali zodpovedne, s ohľadom na potreby všetkých používateľov a výsledky sa kriticky zhodnotili.
Oblasti prístupnej kultúry a audiovizuálnych médií sa vo svojich príspevkoch venovali Dušana Blašková z ÚNSS a Natália Centková z Kina Úsmev v Košiciach. Dušana predstavila rôzne spôsoby, ako môžu byť kultúrne podujatia a inštitúcie (napr. filmové festivaly alebo múzeá) sprístupnené pre nevidiacich a slabozrakých. Konkrétne sa venovala opisu vizuálnej stránky umenia prostredníctvom audiodeskripcie či využitia hmatu. Natália sa zas zamerala na kino ako možný nástroj spoločenskej zmeny a prezentovala koncept tzv. spravodlivého kina, ktorého kľúčové vlastnosti sú: kolektívnosť, komunitný charakter a demokratickosť.
Ako nastaviť firemné procesy, ktoré zaručia prístupnosť digitálnych služieb pre všetkých, prezentoval Andrej Nemeček zo spoločnosti GoodRequest, jedného z partnerov konferencie. Andrej radí: „Myslite na prístupnosť vždy od začiatku. Zapracovať prístupnosť spätne vedie k nákladným prerábkam a oneskoreniam projektov.“ Zo skúsenosti odporúča firmám zvoliť si ambasádora pre prístupnosť, ktorý sa bude téme venovať a presadzovať ju. Myslí si, že lepšie legislatívne ukotvenie prístupnosti zjednoduší jej aplikáciu do praxe.
Andrea Bánovská a Pavol Roman z Centra bezbariérovej komunikácie hovorili vo svojom príspevku o novinkách služby Online tlmočník určenej na pomoc nepočujúcim. Táto služba poskytla v roku 2024 viac než 5 tisíc tlmočení v oblastiach ako zdravotníctvo, objednávanie resp. doručovanie tovaru a služieb, štátna správa či práca. Andrea priblížila aj problémy, s ktorými sa stretli pri firmách ako finančné inštitúcie či telekomunikační operátori, kde odmietali prijať služby Online tlmočníka kvôli obavám z bezpečnosti a GDPR. Vyjadruje nádej, že nový zákon pomôže integrovať tieto služby do interných procesov a vyrieši uvedený problém.
V záverečnom diskusnom bloku vyjadrili rečníci okrem iného nádej do budúcnosti, že zákon bude motivovať spoločnosti, aby uprednostnili prístupnosť a stali sa pozitívnym príkladom pre ostatných. Otázne ostáva ako bude napokon vyzerať prax a možnosť vymožiteľnosti nových práv v prípade ich porušovania.
Stanislav Sokol