Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská a jej tím sídli už roky stabilne na Račianskej 153 v Bratislave. Táto adresa ostáva v platnosti, zo šiesteho poschodia sa však úrad presťahoval na druhé. Nielen na dôvody tejto zmeny, ale aj na chystanú rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a na ďalšie novinky sme sa pýtali priamo Zuzany Stavrovskej.
Začnime sťahovaním, ktoré sa udialo nedávno. Prečo ste sa presunuli v rámci tej istej budovy?
Bolo to najmä z priestorových dôvodov. Náš úrad sa totiž rozšíril o tím národného preventívneho mechanizmu. Súčasne sme prijali aj ďalších právnikov vybavujúcich nové podnety. Pôvodné priestory boli dimenzované na dvanástich zamestnancov, ale nás je už dvadsať tri. Do predchádzajúcej zasadačky sa zmestilo len šestnásť ľudí, tam bol už problém aj viesť bežné pracovné porady. Teraz máme veľkú zasadaciu miestnosť pre vyše šesťdesiat ľudí, takže budeme môcť organizovať aj väčšie stretnutia priamo u nás na úrade. Výhodou druhého poschodia je tiež dlhšia chodba, na ktorej sa dá vystaviť viac obrazov ako predtým. Je už našou tradíciou, že v úrade máme galériu diel ľudí so zdravotným postihnutím.
Keď spomíname výstavy, jednu ste mali nedávno aj vo foyer Národnej rady Slovenskej republiky.
Výstava je putovná – otvorili sme ju u nás v Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v januári 2024. Vystavené obrazy ukazujú, ako vnímajú svoje ľudské práva ľudia so zdravotným postihnutím. Tieto diela už zdobili chodby Ministerstva spravodlivosti a tiež Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Teraz výstava putuje po samosprávnych krajoch, momentálne je v banskobystrickom (júl 2025). Tam to bolo spojené aj so stretnutím, na ktorom sme riaditeľom zariadení sociálnych služieb prezentovali naše zistenia z monitoringov. Hovorili sme o tom, ako sú vnímané ľudské práva v zariadeniach sociálnych služieb. Oboznámili sme ich s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a priniesli sme im nové poznatky z tejto oblasti.
Nedávno sme si pripomenuli pätnáste výročie našej ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nakoľko sme pokročili pri jeho zavádzaní do praxe a čo všetko je ešte pred nami?
Od 25. júna, keď sme si toto výročie pripomenuli, každý deň zverejňujeme na našom webe texty, v ktorých sa venujeme hodnoteniu jednotlivých článkov. Pred nami je ešte veľký kus cesty. Týka sa napríklad vzdelávania detí so zdravotným postihnutím. Vo veľkom rozsahu sme pripomienkovali návrh novely školského zákona a zákona o štátnej školskej správe. Ide nám o zabezpečenie podporných opatrení, aby deti neboli zo vzdelávania vylučované do domáceho prostredia. Veľké rezervy máme aj v odstraňovaní architektonických a komunikačných bariér. V tomto môže pomôcť aj zákon o prístupnosti výrobkov a služieb. 28. júna začala plynúť päťročná lehota na to, aby povinné subjekty zabezpečili prístupnosť podľa druhu zdravotného postihnutia. Budeme pozorne sledovať napĺňanie tohto zákona. Nedostatky sú aj v poskytovaní a dostupnosti zdravotnej starostlivosti ľuďom so zdravotným postihnutím. Nevyhnutné je tiež zabezpečiť pre nich nezávislý spôsob života a vytvoriť podporný mechanizmus, aby si mohli založiť rodinu, aby mohli pracovať a zapojiť sa do všetkých sfér života.
Chystáte sa na ďalší monitoring psychiatrických zariadení. Čo si tam budete všímať?
Kľúčovou témou je, ako sa do zariadenia pacient dostal, či vie, kde sa práve nachádza, či dal súhlas s hospitalizáciou a či tento súhlas bol udelený právne relevantne. Veľký pokrok je v tom, že Ministerstvo zdravotníctva vo vyhláškach upresnilo, akým spôsobom sa môžu používať obmedzovacie prostriedky. Zaujímame sa, či boli obmedzovacie prostriedky použité správne, či to malo význam vzhľadom na jeho zdravotný stav atď. Sledujeme aj materiálno-technické vybavenie psychiatrií, ochranu súkromia a intimity pri hygienických úkonoch či denný program pacientov.
Máte pri takýchto hĺbkových monitoringoch všade dvere otvorené?
Treba povedať, že do zariadení prichádzame vždy neohlásene. Keď sme s týmito návštevami v roku 2019 začali, narážali sme na odpor a bolo si treba veci prácne vydiskutovať, ale v súčasnosti to problém nie je. V zariadeniach už vedia, že toto je pôsobnosť komisára a majú byť súčinní.
Čo všetko vás ešte čaká do konca tohto kalendárneho roka?
Okrem monitoringov budeme na jeseň pokračovať vo výjazdových dňoch, v rámci ktorých nadväzujeme kontakty so samosprávami a všímame si, ako v mestách fungujú organizácie a inštitúcie pomáhajúce ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Navštívime napríklad Krupinu, Lučenec, Poltár, Kysucké Nové Mesto či Bytču. Významným dátumom v našom kalendári je 17. september, keď organizujeme medzinárodnú konferenciu pri príležitosti ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pozvaní sú zahraniční hostia, ktorí budú hovoriť o tom, ako sa Dohovor implementuje v ich krajinách. Zastúpenie tam majú aj naše mimovládne organizácie a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ministerstvo spravodlivosti nedávno predstavilo rekodifikáciu Občianskeho zákonníka. Jej súčasťou je aj podporované rozhodovanie. To je niečo, o čo sa spolu s ďalšími organizáciami dlhodobo snažíte…
Áno. Prináša to naozaj radikálnu, obrovskú zmenu. Doteraz sme hovorili o náhradnom rozhodovaní u osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, ktoré mohol realizovať stanovený opatrovník. Ten sa vôbec nemusel zaujímať o názor opatrovanej osoby. Pri podporovanom rozhodovaní sa predpokladá, že človek bude rozhodovať sám a ak bude potrebovať poradenstvo, podporu či usmernenie, môže sa obrátiť na osobu, ktorú si sám zvolí. Samozrejme, aj doteraz sa ľudia mohli obracať na svojich blízkych, ktorým dôverovali, ale zapracovaním do Občianskeho zákonníka to dostane oficiálnu, legálnu podobu. Má to význam preto, lebo v určitých zmluvných vzťahoch, kde sa vyžaduje osobná účasť konajúceho, úrady a inštitúcie v súčasnosti nepripúšťajú k právnemu úkonu tretiu osobu. Bežné to býva napríklad v bankách, ktoré argumentujú ochranou bankového tajomstva. Po novom by mohol byť prítomný aj podporca, ktorého si opatrovanec zvolí. Podporované rozhodovanie majú vo svojej legislatíve zakotvené mnohé krajiny a verím, že bude prijaté aj u nás.
Týmto zmenám sa určite ešte budeme podrobnejšie venovať, keď vstúpia do platnosti. Kedy by to mohlo byť?
Na jeseň má Občiansky zákonník ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Minister spravodlivosti sa vyjadril, že účinnosť by mal nadobudnúť v priebehu roka 2026.
Michal Herceg