O projekte Kino bez bariér, ktorý sprístupňuje filmové zážitky aj ľuďom so zrakovým či sluchovým znevýhodnením, sme v Mostoch inklúzie písali už na jeho začiatku v roku 2024. V tomto texte nás bude zaujímať, ako sa projektu darí, či bude pokračovať aj po uplynutí stanovených dvoch rokov jeho trvania a do akej miery sa podarilo prilákať do Kina Lumiére na Špitálskej ulici v Bratislave jednotlivé cieľové skupiny. Na naše otázky odpovedá projektová manažérka Michaela Kolláriková.
Začnime aktuálnou novinkou. Okrem tradičných premietacích dní, prvých stried v mesiaci, zavádzate od februára 2026 aj sobotňajšie termíny. Najbližšie návštevníkom ponúknete slovenský film Nepela. Pre koho sú tieto kinoprojekcie určené?
Chceme, aby boli úplne pre každého. Nevidiaci návštevníci môžu využiť staničky so slúchadlami, cez ktoré sa dá počúvať audiokomentár s doplňujúcimi informáciami o dianí vo filme. Audiokomentár môže skvalitniť filmový zážitok napríklad aj seniorom. Pre divákov s poruchou sluchu sú zase určené deskriptívne titulky, ktoré popisujú zvukovú stránku filmov. Zároveň je k dispozícii indukčná slučka, na ktorú sa môžu pripojiť ľudia s niektorými typmi načúvacích prístrojov. Vďaka tomu sa dá zosilniť filmový zvuk alebo diskusia, ktorá po filme nasleduje. Sprievodné podujatia nadväzujúce na filmy zároveň tlmočíme do slovenského posunkového jazyka.
Jedným z dôvodov, prečo zavítať do kina je, že na týchto premietaniach uvádzate filmové novinky, ktoré ešte nie je možné vidieť nikde inde.
To je pravda, aj keď nie vždy sa nám darí uvádzať ich už v čase premiéry, pretože chvíľu trvá, kým ich dokážeme sprístupniť. Máme však za sebou aj unikátne skúsenosti. Uviedli sme povedzme hudobný film Emília Pérez, o ktorom by sme si najprv možno povedali, že nebude vhodný napríklad pre nepočujúcich, ale práve naň ich prišlo pomerne veľa a reagovali veľmi dobre. Zaradili sme aj film Počuješ ma, ktorý otvoril tému bilingválneho rodičovstva s nepočujúcou matkou a počujúcim otcom. V našom výbere nechýbali ani známe české a slovenské filmy, napríklad divácky hit Miki aj s pokračovaním Černák, príbeh matky s dieťaťom so zdravotným postihnutím Karavan, oceňovaná snímka Otec, či animovaná rozprávka Una a jej kamaráti. Pri poslednom spomenutom filme sa nám po prvýkrát podarilo pripraviť aj tlmočenie do slovenského posunkového jazyka priamo do obrazu filmu. Mladšie deti tak nemuseli čítať titulky, ale mohli si film užiť vo svojom materinskom jazyku.
Každá vaša cieľová skupina potrebuje niečo iné. Darí sa vám filmy vyberať tak, aby ich mohli sledovať naozaj všetci?
Pri výbere filmov zohľadňujeme ich aktuálnosť, snažíme sa otvárať dôležité spoločenské témy, no zároveň prinášať aj jednoduchšie, diváckejšie filmy a tiež ponuku pre deti. Jednou z premenných, ktorú zvažujeme, je však určite i to, či je daný film vhodný na sprístupnenie audiokomentárom aj opisnými titulkami zároveň.
Popri samotných filmoch ponúkate nevidiacim návštevníkom ďalší servis. O čo presne ide?
Záujemcov sprevádzame z najbližších zastávok mestskej hromadnej dopravy do kina s prípadným občerstvením sa v priľahlej kaviarni, s kúpou lístka, odprevadením do kinosály. Diváci, ktorí chcú prísť do kina sami, majú k dispozícii podrobný opis cesty zo zastávok. Tento popis pre nás pripravila odborníčka z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Postupne pribudli označenia toaliet v Braillovom písme. V pokladni je k dispozícii reliéfna mapa s pôdorysom kina pre lepšiu orientáciu v priestore. Výťah je bezbariérový a takisto označený Braillovým písmom.
Do akej miery si Kino bez bariér našlo svojich adresátov?
Odvíja sa to od konkrétneho filmu, od toho, nakoľko rezonuje v spoločnosti, nakoľko je aktuálny a divácky príťažlivý. Máme tam skupinku, ktorá využíva audiokomentár a aj ďalšie naše služby. Jedna nevidiaca diváčka k nám pravidelne dochádza dokonca z Česka, kde sa filmy v kinách takto nepremietajú. Dalo by sa povedať, že okolo Kina bez bariér sa vytvára určitá komunita. Nepočujúci návštevníci k nám chodia aj v desiatkach. Takmer plne obsadené sme mali napríklad pri filme Prezidentka. Bola to téma, ktorá spájala a bola blízka naozaj všetkým. Veľká odozva bola aj na detský film, ktorý sme hrali niekoľkokrát. Uvedomili sme si, že na nepočujúce deti sa v kinách často zabúda.
Sú filmy, ktoré uvádzate v rámci Kina bez bariér, prístupné aj pri ich bežnom premietaní?
Snažíme sa, aby to tak bolo. Jediným obmedzením je, že technológia na prehrávanie audiokomentára je dostupná iba v dvoch kinosálach, v tých najväčších. Stáva sa, že keď je film v distribúcii už dlhšie, hrá sa v menších sálach, kde audiokomentár zatiaľ nemáme. Aj toto by sa však v najbližších mesiacoch malo zmeniť a aj zvyšné dve sály budú vybavené potrebnou technológiou.
Projekt Kino bez bariér mal trvať dva roky. Ako to vyzerá s jeho pokračovaním?
Projekt začal ako medzinárodný, zapojených bolo niekoľko krajín. Podporený bol programom Kreatívna Európa – MEDIA, a to presne na dva roky. Znamená to, že sa pomaly blížime ku koncu. Snažíme sa však hľadať nové zdroje a partnerstvá, aby sme mohli pokračovať a zároveň je našou snahou, aby sa takto prístupne premietalo aj na iných miestach Slovenska. Už pred nami boli inkluzívne projekcie v košickom Kine Úsmev, pridáva sa jedno kino v Prešove, v Poprade atď. Podporu sme získali napríklad z Nadácie mesta Bratislavy alebo z Audiovizuálneho fondu a to práve aj na to, aby sme naše skúsenosti posúvali ďalším kinárom na Slovensku.
Viac informácií nájdete na stránke projektu Kino bez bariér.
Michal Herceg