Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach zorganizoval 27. novembra 2017 konferenciu k problematike osobnej asistencie Osobná asistencia – overený spôsob začlenenia osôb s ťažkým telesným postihnutím, Košice 2017.
Ako organizátori informovali už v pozvánke, konferencia mala upozorniť najmä na nutnosť návratu k podstate osobnej asistencie. Jej cieľom bolo aj sformovať skupinu, ktorá bude v zmysle konferencie pokračovať v riešení problematiky na celonárodnej úrovni, aby boli podmienky pre osobnú asistenciu dôstojné a nebola ohrozená jej budúcnosť.
Záštitu nad konferenciou prevzala Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, na konferencii ju zastupovala Zuzana Ujjobbágyová, ktorá predniesla aj jej príhovor.
Z príhovoru komisárky
Na úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa problematike osobnej asistencie cielene venujú. Za krátke dvojročné obdobie fungovania úradu bolo prijatých minimálne tisíc podnetov smerujúcich do rôznych problémov, čo svedčí o tom, aké potrebné bolo vytvorenie tohto úradu.
„Osobná asistencia, tak ako ju vnímame na úrade, často bolestne rezonuje v našej spoločnosti. Ľudia so zdravotným postihnutím túžia po normálnom živote, nechcú byť vyčlenení zo spoločenského diania, ale práve zdravotné postihnutie im to samé neumožňuje. Osobný asistent môže byť práve ten článok, ktorý pomôže vkročiť do sveta zdravých, ktorý otvorí dvere novým skúsenostiam, a ten, ktorý umožní ukázať, že aj človek s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže byť pre spoločnosť prínosom a byť jej plnohodnotným členom,“ uviedla Ujjobbágyová v príhovore.
Komisárka prostredníctvom príhovoru poukázala z praxe úradu na skutočnosť, že ľuďom so zdravotným postihnutím často chýbajú elementárne informácie o výhodách, ktoré je im možné poskytnúť, úrady práce nie vždy podajú úplnú informáciu, niekedy žiadateľa zneistia až odradia.
Konštatovala, že Slovensko je ešte stále krajinou mnohých bariér, ktoré reálne existujú. Či už fyzické – prístupy do budov pre vozičkárov, ale bariéry cítime aj v mysliach. Práve tieto sa úrad snaží svojimi aktivitami narúšať a búrať.
Na záver prejavila vieru, že potenciál účastníkov konferencie bude využitý správne a výsledky sa podarí pretaviť do spravodlivého a efektívneho systému poskytovania osobnej asistencie.
Niektorí ešte nedorástli, aby pochopili
Čestným hosťom konferencie bola Helena Woleková (Nadácia Socia). Vo svojom príhovore poukázala na to, že napriek tomu, že od prijatia osobnej asistencie ako kompenzačného nástroja v roku 1998 ubehlo už takmer 20 rokov, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím sa stále boria s nepochopením, s reakciou ľudí, ktorá nie je adekvátna.
Je mnoho ľudí, ktorí sú na tom stupni myslenia ako pred dvadsiatimi rokmi, akosi nedorástli ešte na to, aby pochopili význam a zmysel osobnej asistencie pre jednotlivcov s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože práve osobná asistencia môže pomôcť dosiahnuť, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli žiť samostatne, nezávisle, mohli pracovať, bývať, osamostatniť sa od rodičov, nájsť si partnerov – proste žiť ako všetci ostatní.
Woleková pripomenula bariérovosť prostredia, pričom aj štátna správa aj samospráva sú na takej nízkej úrovni, že nevkladajú do odstraňovania bariér žiadne úsilie a je len málo takých miest a obcí, ktoré si napríklad do komunitného plánu rozvoja sociálnych služieb dali odstrániť bariéry alebo spraviť niečo pre to, aby sa nestavali nové budovy s bariérami.
Osobná asistencia pomáha prekonávať prekážky
Poslanie konferencie za jej organizátorov objasnila v úvodnom slove Marcela Strhárska. Uviedla, že „ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké potreby ako všetci iní ľudia, napriek tomu sa stále to množstvo príležitostí, ktoré majú títo ľudia pre osobnú sebarealizáciu vo všetkých dôležitých oblastiach života pohybuje na minime, nech je to vzdelávanie, pracovné príležitosti, osamostatnenie“.
Konštatovala, že od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prešlo dosť času, ale tieto dohovorom garantované práva ľudí so zdravotným postihnutím zostávajú predovšetkým na úrovni teórie.
Poukázala napríklad na fakt, že deti s ťažkým telesným postihnutím majú v Košiciach k dispozícii stále len jednu základnú školu a len jednu strednú školu, ktorá je ochotná a schopná ich prijať. Je to stále tá istá škola, ktorá bola v Košiciach pred päťdesiatimi šesťdesiatimi rokmi. Deti s ťažkým telesným postihnutím sa nedarí zaraďovať do bežných škôl.
Táto stredná škola ich však na život nepripravuje, dôsledkom je, že ľudia s ťažkým telesným postihnutím nepracujú, žiadny zamestnávateľ ich nie je ochotný zamestnať. Taký človek sa nevie nikdy osamostatniť, nie je schopný ani samostatného života, nevie si založiť rodinu, nevie nastúpiť aktívny život.
Na záver príhovoru uviedla, že nastala potešiteľná zmena v životoch viacerých ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorú si v organizácii všimli – narástla ich vnútorná aktivita, začali žiť slobodnejší, samostatnejší a radostnejší život. Badať pritom jednu súvislosť – sú to všetci tí, ktorým bola v dostatočnom rozsahu priznaná osobná asistencia.
Osobná asistencia neodstránila všetky bariéry, ktoré sú v spoločnosti, ale pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím ich prekonať alebo obísť.
„Keď už nevieme odstrániť všetky fyzické a medziľudské bariéry, dajme ľuďom so zdravotným postihnutím dobre fungujúcu osobnú asistenciu. Tým im pomôžme žiť život aspoň trošku podobný životu ostatných ľudí“, uzatvorila svoje úvodné slovo Strhárska.
Osobná asistencia v histórii
Marián Kozák z Detského klubu sa vo svojom video príspevku venoval histórii osobnej asistencie vo svete i na Slovensku a jej základným princípom. Zdôraznil:
„Filozofia nezávislého života vychádza z faktu, že každý jednotlivec a každé postihnutie je iné, preto je každá osoba so zdravotným postihnutím jedinečná. Z toho dôvodu stavia hnutie na tom, že ľudia, ktorí majú postihnutie, sú s ním najlepšie oboznámení a sú najväčšími odborníkmi, čo sa týka ich potrieb a ťažkostí.“
Heslom hnutia Independent Living je: „Najlepším odborníkom na svoj život je človek sám“.
Ako ďalej Kozák uviedol, že ľudia s telesným postihnutím ako užívatelia programov, ktoré sú pre nich určené, by mali hrať hlavnú úlohu v ich riadení a organizovaní. „Najdôležitejším nástrojom nezávislého života pre človeka s telesným postihnutím je osobná asistencia. Je to najlepší nástroj na začlenenie sa do života spoločnosti,“ zdôraznil.
Ľudsko-právny prístup a spoločenské prístupy
Miroslav Cangár z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci sa venoval ľudsko-právnemu prístupu a princípu práva na nezávislý život a osobnú asistenciu v kontexte plnenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Zdôraznil, že ľudsko-právny prístup nie je o exklúzii, ale o inklúzii. Osoby, či už majú zdravotné postihnutie alebo nemajú zdravotné postihnutie, sú súčasťou rovnakej spoločnosti, majú rovnaké práva, rovnaké možnosti, majú právo na rovnakú účasť na živote spoločnosti a nediskrimináciu a štát, verejné služby, verejné politiky by mali robiť všetko pre to, aby tieto práva boli zabezpečené.
Ľudsko-právny prístup má sedem základných kľúčových princípov:
- inklúzia,
- participácia,
- prístupnosť,
- nediskriminácia,
- rešpektovanie inakosti/rozdielnosti,
- právo na rovnaké príležitosti,
- rešpekt pred prirodzenou dôstojnosťou.
V druhej časti príspevku sa Cangár sústredil na článok 19 dohovoru „Nezávislý život“.
Ten zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím sú objektmi týchto práv a súčasne sú ich držiteľmi, majiteľmi. Východiskom je, že ľudia majú právo žiť nezávisle, samostatne a byť začlenení do komunity.
V zmysle vydaného všeobecného komentára k dohovoru, nezávislý život znamená, že všetky osoby so zdravotným postihnutím majú k dispozícii všetky prostriedky, ktoré im umožňujú vykonávať voľbu a kontrolu nad svojim životom, a tiež robiť všetky rozhodnutia týkajúce sa ich života“, uviedol Cangár.
„Nezávislý život je nevyhnutnou súčasťou autonómie a slobody, znamená právo na slobodu rozhodovania.“
Podľa dohovoru sa osobná asistencia vzťahuje na človeka orientovanú, užívateľom riadenú, podporu, ktorá má byť k dispozícii pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, nerozlišuje sa druh zdravotného postihnutia. Spája ju:
- Financovanie; financovanie osobnej asistencie sa musí poskytovať na základe personalizovaných kritérií a malo by zohľadňovať normy práv na dôstojné zamestnávanie. Financovanie by malo byť pridelené osobe so zdravotným postihnutím a ona by ho mala kontrolovať. Vychádzať by sa malo z individuálneho hodnotenia potrieb a z individuálnych životných podmienok a individuálne služby nesmú mať za následok zníženie rozpočtu alebo vyššiu osobnú platbu.
- Osobná asistencia je služba kontrolovaná človekom so zdravotným postihnutím, je klientom riadená; on môže buď uzavrieť zmluvu o poskytovaní služby s rôznymi poskytovateľmi alebo konať v tejto veci ako zamestnávateľ.
- Osobná asistencia je vzájomný vzťah jeden na jedného; osobní asistenti musia byť prijatí a vyškolení pod dohľadom osoby, ktorej je osobná asistencia určená a nemali by byť zdieľaní s viacerými osobami so zdravotným postihnutím bez súhlasu osoby so zdravotným postihnutím, pre ktorú je osobný asistent určený.
- Osobná asistencia je samostatne riadené poskytovanie služby; užívatelia osobnej asistencie by si mali slobodne vyberať kontrolu nad poskytovaním služieb podľa vlastných životných podmienok a preferencií. Kontrola poskytovania osobnej asistencie sa môže uskutočniť aj prostredníctvom nástroja podporovaného rozhodovania, osobná asistencia sa môže poskytovať pre všetky skupiny osôb so zdravotným postihnutím.
Nezávislý život oslobodzuje
Videopríspevkom sa účastníkom konferencie zo Švédska prihovoril Adolf Ratzka, ktorý výrazne napomohol zavedeniu osobnej asistencie na Slovensku.
V prvej časti svojho príspevku objasnil ciele hnutia nezávislého života. V druhej časti opísal, akú úlohu zohrala osobná asistencia v jeho osobnom i pracovnom živote.
Osobná asistencia v slovenskej legislatíve
Súčasnú právnu úpravu, ako je osobná asistencia zakotvená v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, stručne priblížila Lýdia Brichtová (Nadácia Socia).
Za zváženie považuje vstup osobných asistentov do základných a stredných škôl, čo navrhujú niektorí poslanci NR SR v podanom poslaneckom návrhu zmeny príslušných zákonov. Pretrváva tiež rôzny pohľad na činnosti a rozsah osobnej asistencie, ktoré môžu vykonávať rodinný príslušníci.
V príspevku poukázala ďalej na niektoré rozpory:
- Príspevok na osobnú asistenciu v súčasnosti poberá 9 564 osôb. Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom však má 156 133 osôb. Môžeme si teda dať otázku: Je počet ľudí, ktorí poberajú osobnú asistenciu veľa alebo málo?
- Priemerný počet priznaných hodín osobnej asistencie je 4,6 hodiny. Opäť si môžeme dať otázku. Sú potreby ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím správne a objektívne posudzované?
Ďalší problém vidí Brichtová v tom, že pri posudzovaní sa osobná asistencia mnohokrát spája s druhom a závažnosťou ťažkého zdravotného postihnutia a z týchto dôvodov sa osobná asistencia pre nesplnenie zákonných podmienok neprizná. Dôvodom je druh zdravotného postihnutia.
Pritom zákonná úprava nevylučuje, aby osobná asistencia bola priznaná i osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Problémom z praxe je, že odkázanosť na osobnú asistenciu posúdi výlučne posudkový lekár a jeho záver preberú sociálni pracovníci. Ide o chybný postup. nemôže sa vychádzať len z medicínskeho posúdenia.
Novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
S pripravovanou novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu prítomných oboznámil Michal Krivošík (ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). Zmienil sa o viacerých navrhovaných zmenách, vyberáme:
- zmluva o vykonávaní osobnej asistencie bude musieť mať písomnú formu,
- ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zvažuje opätovne zaviesť podrobnejší výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, aby vo výkaze nebol deklarovaný len počet hodín, ale i čas, v ktorom bola osobná asistencia vykonávaná, a to pre možnosť kontroly,
- rozširuje sa okruh činností o činnosť pomoc rodičovi s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, ktoré z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia nie je schopný zvládnuť,
- pri stanovení výšky peňažných príspevkov na opatrovanie sa zvažuje vychádzať zo sumy minimálnej mzdy, nie zo sumy životného minima,
- výška peňažného príspevku na opatrovanie by sa mala v priebehu troch rokov zvýšiť až na úroveň čistej minimálnej mzdy; k 1. júlu 2020 by mala dosiahnuť sumu 430 €,
- navrhuje sa neuplatňovať vrátenie poskytnutých jednorazových peňažných príspevkov na kompenzáciu dedičmi v prípade úmrtia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Účinnosť novely sa predpokladá od 1. júla 2018.
Krivošík v závere vyzval prítomných k diskusii o tom, či peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovať i rodinným príslušníkom úplne liberálne. A spomenul i otázku prechodu na jeden peňažný príspevok na rôzne účely odvíjajúci sa od druhu a stupňa zdravotného postihnutia, teda obdobu českého príspevku „na péči“.
Hlavné kontaktné miesto
Ján Gabura (ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny) informoval o zriadení odboru pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je riaditeľom.
Hovoril aj o jeho činnosti, o pripravovanom hodnotení a aktualizácii Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 za roky 2016 – 2017 a o dvoch otvorených dopytovo orientovaných výzvach.
Sú nimi vzdelávanie zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím a vývoj nových zariadení podporujúcich sociálnu integráciu osôb so zdravotným postihnutím.
Úrad komisára chráni práva a slobody
Vo svojom druhom vystúpení Zuzana Ujjobbágyová predstavila činnosť úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom úradu je presadzovať, chrániť, zabezpečovať plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím.
Medzi najdôležitejšie kompetencie komisára patrí posudzovanie individuálnych podnetov od občanov so zdravotným postihnutím, od ich rodinných príslušníkov, ale i od každého občana, ktorý sa dozvie, že sú akýmkoľvek spôsobom ohrozené alebo porušované práva osôb so zdravotným postihnutím.
Komisárka sa nestotožňuje s ohraničením vekovej hranice pre poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu na 65 rokov. Považuje toto vekové ohraničenie za diskriminačné, je v rozpore s antidiskriminačným zákonom, s ústavou SR, s medzinárodnými dohovormi.
Komisárka požiadala o spoluprácu generálnu prokuratúru a verejnú ochrankyňu práv, ktorú požiadala, aby podala sťažnosť na ústavný súd s cieľom toto vekové ohraničenie zo zákona odstrániť.
O ďalších príspevkoch už len telegraficky
K nasledujúcim príspevkom už len telegraficky. Či už preto, že sa informácie opakovali alebo preto, že priamo s problematikou osobnej asistencie nesúviseli.
Janeta Vargová (úrad práce v Košiciach) upozornila na najčastejšie problémy pri podávaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu a pri uplatňovaní nárokov na jeho výplatu.
Silvia Szahzad (poslankyňa NR SR) vo svojom videopríspevku porovnávala osobnú asistenciu a opatrovanie, výhody a nevýhody každého systému. Vyslovila názor, že minimálna sadzba na hodinu osobnej asistencie by mala byť niekde na hranici päť eur, ak porovnáme rast výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu s rastom minimálnej mzdy za posledných päť až šesť rokov.
Tibor Köböl (OMD, podpredseda NROZP) informoval o kompetenciách Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike a o zastupovaní záujmov občanov so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni. Poukázal na to, že zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím sú spravidla prizývaní do pracovných skupín zriaďovaných pre prípravu zákonov alebo riešení konkrétnych problémov. „Záležitosti sú s nami konzultované, to však neznamená, že naše prípadné ´nie´ alebo náš odlišný názor je vždy zo strany štátnych orgánov i akceptovaný,“ povedal.
Lea Rollová z fakulty architektúry STU zamerala svoj príspevok na vysvetlenie pojmu univerzálne navrhovanie. Ide o metódu tvorby prostredia, ktorá myslí na všetkých užívateľov. Zdôraznila, že z hľadiska dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a antidiskriminačného zákona je už dnes možné prístupnosť právne vymáhať. Na záver svojej prezentácie uviedla príklady novších stavieb, ktoré boli ocenené napriek tomu, že z hľadiska bezbariérového využívania majú značné nedostatky a sú minimálne čiastočne bariérové.
Nielen podľa Rollovej chýba účinný kontrolný mechanizmus, ktorý by bol schopný účinne vymáhať dodržiavanie platnej legislatívy týkajúcej sa bezbariérového projektovania a realizácie bezbariérových stavieb.
Ľuboslava Figurová na konferencii hovorila o založení agentúry osobnej asistencie v Žiline.
Príbehy okolo nás
V záverečnej časti konferencie dostali slovo viacerí užívatelia osobnej asistencie s ťažkým telesným postihnutím, ktorí využívajú vozík. Hovorili o túžbe po nezávislom živote, o možnosti pracovať, o osamostatnení sa od rodičov, o šanci na plnohodnotný vlastný život, čo všetko im osobná asistencia umožňuje. Bez nej si už nedokážu predstaviť svoj život.
Rodičia mentálne postihnutej 22-ročnej dievčiny hovorili o jej i svojom zatiaľ 4-ročnom márnom boji o priznanie osobnej asistencie – súdy nárok na osobnú asistenciu priznajú, úrad práce (v tomto prípade Žilina) ju rozhodnutím neprizná.
Ďalšia užívateľka osobnej asistencie, študentka vysokej školy v Prahe, vo svojom písomnom príspevku navrhla štyri zmeny v osobnej asistencii:
- ustanoviť osobnú asistenciu za platené povolanie,
- zrušiť hranicu príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a spoločne posudzovaných osôb pri priznávaní výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu,
- zrušiť hranicu výšky majetku,
- zrušiť zákaz pobytu mimo územia Slovenska presahujúci dĺžku 60 dní.
Svoje požiadavky aj zdôvodnia. Tento i ďalšie príspevky prisľúbili organizátori konferencie postupne zverejniť na špeciálne pre konferenciu zriadenej web stránke.
Podnety od užívateľov osobnej asistencie i osobných asistentov, ktoré organizátori konferencie dostali v rámci prípravy konferencie, zhrnul do viacerých bodov Ján Podhájecký:
- sociálny štatút osobného asistenta,
- nízka životná úroveň osobných asistentov, ktorí vykonávajú len túto činnosť,
- osobná asistencia nie je prácou alebo brigádou v zmysle zamestnania,
- výkon práce na základe zmluvy prináša so sebou niekedy benevolentný prístup k svojim povinnostiam zo strany osobných asistentov,
- takmer žiadne sociálne zabezpečenie osobných asistentov,
- fluktuácia osobných asistentov, súvisí najmä s nízkym ohodnotením,
- spravodlivé odmeňovanie osobných asistentov,
- kontrast medzi rastom výšky peňažného príspevku za hodinu osobnej asistencie a rastom hodinovej výšky minimálnej mzdy od roku 2010,
- osobná asistencia na trhu práce stráca čím ďalej tým viac svoj kredit,
- zdaňovanie príspevku na osobnú asistenciu,
- nepriznávanie osobnej asistencie ľuďom s mentálnym postihnutím,
- rodič ako osobný asistent,
- zneužívanie osobnej asistencie, je to problém správneho posúdenia rozsahu priznaných hodín osobnej asistencie.
Odkaz ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny
Svoju nespokojnosť so súčasným stavom osobnej asistencie vyjadrili účastníci konferencie formou odkazov, o ktorých odovzdanie ministrovi práce Jánovi Richterovi požiadali prítomných riaditeľov odborov ministerstva práce Jána Gaburu a Michala Krivošíka.
Za užívateľov osobnej asistencie prehovoril Boris Klohna. Vyslovil nespokojnosť so zvyšovaním administratívnej náročnosti a pridávaním ďalších povinností pri vykazovaní osobnej asistencie.
Užívatelia osobnej asistencie by privítali zlepšenie situácie s financovaním osobnej asistencie, pretože užívatelia osobnej asistencie majú obrovský problém so získavaním osobných asistentov. Požiadal tiež o zvýšenie maximálneho počtu hodín osobnej asistencie na 24 hodín denne, poukázal na individuálne prípady, keď je to nutné.
Poukázal na to, že zneužívanie prakticky nie je možné, ak je človek odkázaný na osobnú asistenciu a problém vidí v zlom stanovení rozsahu hodín osobnej asistencie.
Za osobných asistentov tlmočil ich názory Ján Podhájecký. Poukázal na skutočnosť, že od roku 2010 sa zdvihla hodinová sadzba na osobnú asistenciu o 20 centov, čo predstavuje celých osem percent. Oproti tomu minimálna mzda vzrástla od roku 2010 o 56 percent. Pre osobných asistentov je to odmena. Na všetkých pracovných pozíciách rástli mzdy, odmeny, len na pozícii osobného asistenta odmena stagnovala a stále stagnuje.
Na záver niekoľko poznámok
Už od začiatku konferencie boli organizátori v časovom sklze. Do programu zaradili príliš veľa príspevkov, i také, ktoré priamo s tematikou osobnej asistencie úzko nesúviseli. Tým nemám na mysli príspevok firmy ARES ako jedného zo sponzorov konferencie. Dôsledkom bolo, že sa nedarilo dodržiavať časový harmonogram konferencie a hlavne, nebol žiadny priestor na otázky na prednášajúcich. Plánované samostatné diskusie medzi užívateľmi osobnej asistencie a medzi osobnými asistentmi boli vypustené.
Organizátori nepripravili písomné vyhlásenia užívateľov osobnej asistencie a osobných asistentov, ktoré by boli zaslané ministrovi práce Jánovi Richterovi. Zaslanie „odkazov“ prostredníctvom prítomných riaditeľov odborov ministerstva tak bolo núdzovým riešením…
Vo svojom príspevku v rámci diskusie autor článku prisľúbil organizátorom zaslanie informácie o začiatku medzirezortného pripomienkového konania k avizovanej novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, stručne uviedol, kto a ako môže na doméne www.slov-lex.sk vkladať pripomienky a vyzval účastníkov, že by bolo dobré zjednotiť sa aspoň na niektorých pripomienkach, ktoré by potom na slov-lexe priamo podporilo čo najviac ľudí. Či sa niečo v tomto smere podarí, ukážu najbližšie mesiace.
Zvukové i video záznamy viacerých príspevkov už zverejnili organizátori na stránke http://www.forumoa.sk.
Milan Měchura