Je v tom trocha zmätok. Ak sa pozrieme na stránky, ktoré sa venujú kultúre nepočujúcich, používajú termín posunkový jazyk a termín posunková reč považujú z hľadiska jazykovedného za nezmyselný.
Vzhľadom na zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb sa v slovenskej legislatíve zatiaľ stále používa termín posunková reč. V slovenskom preklade Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím už nájdeme termín posunkový jazyk. Časom by určite malo prísť k zosúladeniu terminológie a v legislatíve by sa mal začať používať pojem posunkový jazyk. Vzhľadom na to, že vychádzame z platnej legislatívy, v článku používame termín posunková reč.
Účelom zákona č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb bolo ustanoviť používanie posunkovej reči ako nástroja dorozumievania sa nepočujúcich a tým zabezpečiť podmienky na ich uplatnenie.
V zmysle tohto zákona je dorozumievacím jazykom nepočujúcich osôb posunková reč. Je to prirodzený vizuálno-pohybový systém reči vyjadrovaný zaužívanými a určenými pohybmi, postavením a pohybom rúk, prstov a mimikou tváre.
Za nepočujúcich sa považujú osoby s takým poškodením sluchu, ktoré im znemožňuje bežné zvukové dorozumievanie sa aj s použitím kompenzačnej pomôcky.
Nepočujúce osoby majú právo na
- používanie posunkovej reči,
- vzdelávanie sa s použitím posunkovej reči,
- informácie pomocou posunkovej reči v televíznom vysielaní verejnoprávnej inštitúcie, v knižniciach a videotékach.
Nepočujúce osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho jazyka alebo zo štátneho jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami.
Ak všeobecne záväzné právne predpisy nepredpisujú náhradu trov, tlmočnícke služby sa nepočujúcim osobám poskytujú bezplatne.
V zmysle zákona č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách je tlmočnícka služba sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe odkázanej na tlmočenie. Prostredníctvom tlmočníckej služby sa poskytuje tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie.
Tlmočnícku službu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje tlmočenie.
Pri vybavovaní bežných záležitostí je pre každého z nás dôležitý prístup k informáciám. S akými problémami sa aj nepočujúci ako osoby so zdravotným postihnutím môžu stretávať na úradoch, skúmala verejná ochrankyňa práv. Z prieskumu bezbariérovosti so zameraním na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v roku 2015 vykonala Kancelária verejnej ochrankyne práv, vyplynulo, že iba 8 úradov práce zamestnávalo pracovníka, ktorý ovláda posunkovú reč. Žiadny zamestnanec ovládajúci posunkovú reč nebol k dispozícii v 67 budovách.
V prieskume sa ďalej uvádza, že úrady práce často argumentujú, že nepočujúce osoby majú osobných asistentov alebo vlastných tlmočníkov z Únie pre nepočujúcich, prípadne že im poskytujú informácie písomne. Verejná ochrankyňa práv takýto spôsob komunikácie považuje za nedostatočný a konštatovala, že úrady práce pre nepočujúce osoby prístupné nie sú.
Ingrid Tomešová