Pravidlá únie už platia aj vo vnútroštátnej diaľkovej autobusovej doprave. Píše sa v nich aj o povinnosti pomáhať

(Uplatňovanie nariadenia EÚ č. 181/2011 – od 1. marca 2017 aj vo vnútroštátnej diaľkovej doprave nad 250 km)

Ministerstvo dopravy zverejnilo na svojej webovej stránke informáciu o rozšírení platnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „nariadenie“) aj na vnútroštátne linky s dĺžkou nad 250 km.

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá pre autobusovú a autokarovú dopravu, ktoré sa týkajú okrem iného aj nediskriminácie a povinnej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou.

Vybrané ustanovenia už od roku 2013, celé nariadenie od roku 2017

Podľa prechodných ustanovení § 56 ods. 7 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov sa nariadenie vzťahuje od 1. marca 2017 aj na práva cestujúcich vo vnútroštátnej diaľkovej doprave s dĺžkou trasy autobusovej linky presahujúcou 250 kilometrov.

Vo všeobecnosti sa nariadenie uplatňuje vo vzťahu k cestujúcim využívajúcim pravidelnú dopravu pre nešpecifikované kategórie cestujúcich, ak sa miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy väčšia ako 250 km.

Niektoré ustanovenia sa uplatňujú aj vo vzťahu k cestujúcim využívajúcim pravidelnú dopravu, ak miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich sa nachádza na území členského štátu a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy menšia ako 250 kilometrov. V takomto prípade sa nariadenie uplatňuje už od 1. marca 2013. Ide o ustanovenia článku 4 ods. 2, článku 9 a článku 10 ods. 1, článku 16 ods. 1 písm. b), článku 16 ods. 2, článku 17 ods. 1 a 2 a článkov 24 až 28.

Nariadenie sa vzťahuje tiež na cestujúcich využívajúcich príležitostné služby, ak sa pôvodné miesto nástupu alebo konečné miesto výstupu cestujúceho nachádza na území členského štátu, s výnimkou článkov 9 až 16, článku 17 ods. 3 a kapitol IV, V a VI.

Zoznam staníc s pomocou je na webe ministerstva dopravy

Pre prípravu vodičov autobusov a zamestnancov dopravcov a autobusových staníc vypracovala NROZP manuál, ktorý je zverejnený na webovej stránke Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde nájdete aj odkaz na nariadenie a na zoznam autobusových staníc, na ktorých je poskytovaná pomoc v súlade s nariadením.

Z manuálu vyberáme kapitolu „4.2 Práva osôb cestujúcich pravidelnou dopravou s plánovanou vzdialenosťou 250 km a viac“, ktoré sa uplatňujú v pravidelnej medzinárodnej a vnútroštátnej doprave od 1.marca 2017.

4.2.1 Práva cestujúcich v prípade zrušenia dopravy

V prípade odmietnutia nástupu cestujúceho so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou je dopravca povinný okamžite informovať odmietnutého cestujúceho o dôvode odmietnutia (a na požiadanie ho písomne informovať do piatich pracovných dní) – článok 10 (5).

Dotknutá osoba má právo na poskytnutie informácie o inej prijateľnej alternatívnej službe poskytovanej dopravcom – článok 10 (2). Za účelom prekonať dôvod odmietnutia dotknutá osoba môže požiadať, aby ju sprevádzala iná osoba, ktorú si sama zvolí a ktorá je schopná poskytnúť pomoc, ktorú zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou potrebuje, aby nebola odmietnutá.

Takáto sprevádzajúca osoba sa prepravuje bezplatne a podľa možností sa usadí vedľa zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou – článok 10 (4).

Ak sa zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou definitívne odmietne nástup z dôvodov jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti a táto osoba má platnú rezerváciu alebo cestovný lístok a nahlásila potrebu pomoci najneskôr 36 hodín vopred – článok 14.1 a), tejto osobe a každej osobe, ktorá ju sprevádza podľa odseku 4 článku 10, sa ponúkne náhrada cestovného a v relevantných prípadoch bezplatná doprava naspäť do prvého miesta odchodu alebo pokračovanie v ceste alebo presmerovanie trasy primeranými alternatívnymi dopravnými službami do miesta určenia – článok 10 (3).

4.2.2 Právo na pomoc

4.2.2.1 Pomoc poskytovaná cestujúcim so zdravotným postihnutím a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou

Cestujúci so zdravotným postihnutím a cestujúci so zníženou pohyblivosťou majú právo na poskytovanie pomoci v autobusoch a na určených staniciach (článok 13). Tieto stanice určí členský štát (článok 12). Pomoc by mala byť maximálne prispôsobená potrebám oprávneného cestujúceho. Mala by byť poskytovaná bezplatne každej osobe so zdravotným postihnutím a osobe so zníženou pohyblivosťou (článok 13) personálom správcu stanice a personálom dopravcu na staniciach (minimálne požiadavky na pomoc sú špecifikované v Prílohe I (a) nariadenia) a personálom dopravcu v autobusoch (minimálne požiadavky sú špecifikované v Prílohe I (b) nariadenia).

Dopravcovia a v príslušných prípadoch správcovia autobusových staníc ustanovia postupy odbornej prípravy v oblasti problematiky zdravotného postihnutia vrátane pokynov a zabezpečia, aby:

  1. ich zamestnanci, ktorí nie sú vodičmi vrátane osôb zamestnaných inou vykonávajúcou stranou, a ktorí poskytujú priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, absolvovali odbornú prípravu prípadne boli poučení, ako sa opisuje v Prílohe II písm. a) a b) nariadenia, a
  2. ich zamestnanci vrátane vodičov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s cestujúcou verejnosťou alebo otázkami s ňou súvisiacimi, absolvovali odbornú prípravu, prípadne boli poučení, ako sa opisuje v Prílohe II písm. a).

Ak oprávnený cestujúci chce získať pomoc personálu dopravcu a správcu stanice, musí informovať dopravcu najmenej 36 hodín pred časom potreby pomoci na stanici alebo na mieste predaja vrátane telefónu alebo prostredníctvom internetu (článok 14).

Okrem toho by mu mal oznámiť svoje špecifické požiadavky na sedenie v čase rezervácie alebo pri nákupe lístka v predpredaji. Aj keď potreba pomoci nie je oznámená vopred, dopravcovia a správcovia staníc vynaložia všetko primerané úsilie na poskytnutie potrebnej pomoci, ktorá však nebude garantovaná – článok 14 (4).

Ak príde cestujúci na stanicu a chce získať (vopred oznámenú alebo neoznámenú) pomoc, musí oznámiť svoj príchod a potrebnú pomoc na určenom mieste na tento účel. Toto kontaktné miesto by malo poskytovať základné informácie v prístupných formátoch o stanici a poskytovanej pomoci – článok 14 (5).

Článok 14, 1 (b) vyžaduje, aby cestujúci bol na kontaktnom mieste v čase vopred určenom dopravcom (najviac 60 minút pred odchodom) alebo nie neskôr ako 30 minút pred odchodom, ak nebol vopred určený žiadny čas.

4.2.2.2 Pomoc všetkým cestujúcim

V prípade nehody v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru, každý cestujúci má právo na rozumnú a primeranú pomoc zodpovedajúcu jeho potrebám (ak je to nutné, pomoc zahŕňa prístupné ubytovanie, jedlo, šaty, prístupnú dopravu a sprostredkovanie prvej pomoci) (článok 8).

V prípade zrušenia alebo meškania odchodu autobusu zo stanice trvajúceho viac ako 90 minút a ak plánované trvanie cesty je viac ako tri hodiny, majú všetci cestujúci nárok na bezplatné jedlo, ubytovanie a dopravca venuje zvláštnu pozornosť špecifickým potrebám osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou ako aj ich sprevádzajúcich osôb (článok 21).

4.2.3 Právo na prístupné informácie

Cestujúci má právo na prístup ku všetkým relevantným všeobecným informáciám týkajúcim sa cesty a podmienok dopravy. Informácie vrátane on-line informácií a rezervácie musia byť primerané potrebám a prístupné cestujúcim a mali by byť fyzicky distribuované na požiadanie – článok 11 (5).

Cestujúci, ak je to možné, majú mať k dispozícii nediskriminačné podmienky prístupnosti vo vzťahu k doprave osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou ustanovené dopravcami a správcami staníc v spolupráci s reprezentatívnymi organizáciami osôb so zdravotným postihnutím a texty legislatívnych predpisov, na ktorých sú podmienky založené, ktoré by mali byť zverejnené fyzicky alebo na internete a na požiadanie v prístupných formátoch zodpovedajúcich ich potrebám – článok 11 (1) a (2).

V prípade zrušenia alebo omeškania pravidelnej dopravy alebo zmeškania spojenia v dôsledku zrušenia alebo omeškania dopravnej služby cestujúci so zdravotným postihnutím a cestujúci so zníženou pohyblivosťou, ako každý iný cestujúci, by mal dostať čo najskôr informáciu o zrušení, meškaní alebo alternatívnych spojeniach v prístupných formátoch od dopravcu, ak je to vhodné, od správcu stanice (článok 20).

Pre cestujúcich má byť k dispozícii na internete zoznam autobusových a autokarových staníc, na ktorých je poskytovaná pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.

Určenie týchto staníc je povinnosťou členského štátu a povinnosťou Európskej komisie je publikovať na internete ich zoznam (článok 12). Preto je dôležité uvedomiť si, že pomoc nemusí byť dostupná na všetkých staniciach, dokonca ani pre cestujúcich na linkách dlhších ako 250 km.

4.2.4 Právo na kompenzáciu strateného alebo poškodeného vozíka, zariadenia alebo pomôcky

Keď je zariadenie alebo pomôcka patriaca cestujúcemu poškodená alebo stratená, cestujúci má právo na plnú kompenzáciu, ale ak je to nevyhnutné, dopravca a správca stanice by mali urýchlene zabezpečiť dočasne náhradné zariadenie alebo pomôcku, ktorá má podobné technické a funkčné vlastnosti ako poškodené alebo stratené zariadenie alebo pomôcka – článok 17 (2) a (3).

(red)