V januári 2017 zverejnil Inštitút pre výskum práce a rodiny výsledky svojej výskumnej analýzy, v ktorej sa po dlhšom časovom období komplexnejšie venoval vývoju sociálnej situácie ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín.
Analýzu opierajúcu sa o dostupné zdroje štatistických dát spracoval na základe záväzkov vyplývajúcich zo strategického dokumentu pod názvom Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014-2020, ktorý upravuje povinnosti jednotlivých rezortov a iných subjektov pri podpore života ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín.
Analýza bola zameraná na oblasť zdravia, sociálnej ochrany a podpory príjmu, vzdelávania a zamestnávania tejto cieľovej skupiny.
V bežných školách je čoraz viac detí a študentov
Za povzbudzujúce možno považovať zistenie, že v období posledných rokov sa stále viac detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím vzdeláva v bežných školách, formou individuálnej integrácie. Platí to na základnom stupni vzdelávania, no najmä v rámci prípravy na povolanie, čím sa otvárajú mladým ľuďom so zdravotným postihnutím širšie možnosti budúceho pracovného uplatnenia.
V špeciálnych školách sa naďalej najviac vzdelávajú žiaci s mentálnym postihnutím. Pri voľbe vysokoškolského štúdia zohráva u mladých ľudí so zdravotným postihnutím stále dôležitú úlohu forma podpory, ktorú im môže poskytnúť konkrétna univerzita.
Pomáhajú najmä kontakty
Miera zamestnanosti dospelých ľudí so zdravotným postihnutím je voči ľuďom bez zdravotného postihnutia stále veľmi nízka (pomer je zhruba 17:68 percentám). Väčšina z nich zostáva mimo platenej práce s poberaním invalidného dôchodku. Najčastejšími zdravotnými príčinami plnej invalidizácie boli v uplynulých rokoch onkologické ochorenia, duševné poruchy a poruchy správania či poruchy obehovej sústavy.
Na strane druhej je povzbudivé, že počet pracujúcich medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím sa postupne zvyšuje, rovnako sa zvyšuje počet zamestnávateľov plniacich si povinný podiel zamestnávania tejto cieľovej skupiny.
Zrejme aj táto skutočnosť sa odráža v ďalšom zistení, že sa zvyšuje podiel príjmov domácností so zdravotne postihnutými členmi pochádzajúcich z pracovnej činnosti.
Najčastejšie k získaniu platenej práce ľudí so zdravotným postihnutím pomáhajú kontakty príbuzných a známych a potom služby úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, aj keď využívanie tejto formy hľadania zamestnania postupne klesá.
Hlavnými bariérami vstupu na trh práce, či udržania si pracovného miesta, naďalej zostávajú nedostatok pracovných skúseností mladých ľudí so zdravotným postihnutím, chýbajúca podpora pri hľadaní zamestnania či nedostatočná informovanosť zamestnávateľov o technologických a iných kompenzáciách, ktoré týmto ľuďom umožňujú plnohodnotne vykonávať pracovné aktivity.
Príspevkov na kompenzáciu poskytli menej, pribudli nové druhy služieb
V ostatných rokoch sa postupne znižuje počet peňažných príspevkov, ktoré sa poskytujú osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na účely kompenzácie. A to napriek systematicky rastúcemu počtu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (v roku 2016 ich bolo vyše 314-tisíc).
Rovnako sa od roku 2014 znižuje počet tých, ktorí opatrujú svojich blízkych na neformálnej báze a poberajú za to peňažný príspevok na opatrovanie (ku koncu roka 2016 to bolo zníženie o takmer 5-tisíc opatrujúcich osôb).
Úbytok je najmä medzi opatrujúcimi ženami v produktívnom veku, zatiaľ čo opatrujúcich žien v dôchodkovom veku postupne pribúda.
Potešiteľné je, že dochádza k opätovnému oživeniu opatrovateľskej služby a k zavádzaniu nových druhov sociálnych služieb (napr. služieb včasnej intervencie, podporovaného bývania, rehabilitačného strediska, špecializovaného zariadenia), ktoré postupne nahrádzajú tradičné služby domovov sociálnych služieb.
Čísla doplnia konkrétnymi príkladmi
Výskumná analýza naznačila viaceré zaujímavosti vo vývoji sociálnej situácie ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín. Ich bližšie pochopenie si do budúcnosti bude vyžadovať ďalšiu výskumnú prácu zameranú na kombináciu štatistických dát s hĺbkovými analýzami života konkrétnych ľudí, ich rodín, skupín či komunít.
Komplexná výskumná správa je dostupná na webovej stránke Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Darina Ondrušová