V súčasnosti prebieha diskusia k pripravovanej reforme financovania sociálnych služieb. Uvažuje sa o osobných rozpočtoch respektíve o jednotnom paušálnom príspevku podľa zaradenia do určitej kategórie zdravotného postihnutia. V tejto situácii vzniká vážna obava o osud príspevku na osobnú asistenciu, ktorý sa, podľa názoru osôb so zdravotným postihnutím, nedá takto poskytovať bez zásadného zníženia kvality ich života. Preto organizácie osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú členskými organizáciami NROZP v SR, prijali nasledujúce stanovisko.
Stanovisko Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR k zahrnutiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu do reformy financovania sociálnych služieb
Organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím vyjadrujú zásadný nesúhlas s tým, aby bol do reformy financovania sociálnych služieb zahrnutý aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ide o kompenzačný príspevok, ktorý je najdôležitejším nástrojom na podporu nezávislého života pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, nevyhnutným na to, aby mohli žiť nezávisle v spoločnosti a mohli rozhodovať o svojom živote.
Významným faktom pri jeho vzniku bolo aj to, že legislatívnej úprave predchádzal pilotný projekt, do ktorého boli zahrnuté osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podkladom pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je komplexný posudok, založený na individuálnom posúdení potrieb občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý vychádza z reálnych potrieb daného jedinca zohľadňujúc jeho jedinečné potreby a zároveň zaručuje jeho aktivizáciu a nezávislosť. S ohľadom na vyššie uvedené, podľa nášho názoru nie je možné spravodlivo stanoviť stupne odkázanosti, na základe ktorých by sa určoval paušálne cez výšku osobného rozpočtu rozsah osobnej asistencie.
Upozorňujeme, že ak budú potreby osôb s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia kompenzované paušálnymi príspevkami, potrebný rozsah pomoci sa nedostane osobám, ktorých dôsledky postihnutia sú najťažšie. Ukázalo sa to ako veľký problém aj v Českej republike, kde ľudia so zdravotným postihnutím s vysokou potrebou pomoci nemajú šancu viesť nezávislý život. Už niekoľko mesiacov v kampani bojujú za tzv. 5. stupeň, aby sa ich potreby posudzovali individuálne.
Osobná asistencia je moderný, štandardný a efektívny nástroj pomoci osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Slovenská republika je v tomto prípade pozitívnym príkladom dobrej praxe pre mnohé krajiny v Európe. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je už 25 rokov súčasťou systému kompenzácií, umožnil celej generácii ľudí so zdravotným postihnutím získať nezávislosť, vyštudovať, začať pracovať, realizovať sa v komunite, mať dobré rodinné zázemie, rozhodovať o svojom živote. Jeho pozitívne dopady zasahujú aj rodiny, v ktorých ľudia so zdravotným postihnutím žijú, pretože rodinní príslušníci môžu pracovať a viesť porovnateľný život ako iné rodiny. Osobná asistencia umožňuje žiť vo svojom prirodzenom domácom prostredí a zabraňuje tomu, aby ľudia boli nútení odchádzať do zariadení, ktorých financovanie je oveľa náročnejšie.
Akékoľvek zníženie štandardu pri poskytovaní osobnej asistencie v Slovenskej republike by bolo v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä s prvými dvomi vetami odseku 4 článku 4 Všeobecné záväzky: „4. Nič v tomto dohovore nemá vplyv na nijaké ustanovenia, ktoré väčšmi prispievajú k uplatňovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím a ktoré môžu byť obsiahnuté v práve štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo v medzinárodnom práve platnom pre daný štát. V nijakom štáte, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, nemožno obmedzovať alebo porušovať nijaké z ľudských práv a základných slobôd uznaných alebo existujúcich v tomto štáte na základe zákona, dohovorov, predpisov alebo zvykov pod zámienkou, že tento dohovor neuznáva takéto práva alebo slobody, alebo ich uznáva v menšom rozsahu.“
Toto stanovisko bolo schválené uznesením Predsedníctva NROZP v SR č. 10/ 2023 zo dňa 21.4.2023.
Red.