Organizácia Impulz bola založená Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v bratislavskej Petržalke v roku 2001. Impulz poskytuje inšpiratívny, vzdelávací a podporný priestor pre 14 klientov. Všetci dúfajú, že problémy so sídlom jeho úspešný príbeh neprerušia.
Ihrisko základnej školy na Turnianskej ulici v Petržalke je v závere školského roka plné detí. Neďaleko rastie bytový komplex Slnečnice a školákov je čoraz viac. Tretie poschodie budovy školy ešte posledné týždne využíva Impulz, no onedlho bude musieť ustúpiť novým triedam.
So začiatkami združenia je spojené aj meno členky jeho výboru Adrieny Pekárovej. „V čase revolučného nadšenia v roku 1989 ľudia verili, že keď sa ozvú, veci sa pohnú správnym smerom. Na petržalskom zhromaždení Verejnosti proti násiliu sa hovorilo o tom, ako v tejto časti Bratislavy ľudia žijú, čo im chýba a čo by chceli zmeniť. Petržalčania vtedy nahlas rozmýšľali o využití budovy bývalej straníckej školy. Neraz to boli návrhy trochu odtrhnuté od reality. V istom momente sa prihlásila jedna pani a povedala: Ja vás už nemôžem počúvať. Bola to žena, ktorá mala syna s postihnutím. Zrazu sa tam začali hlásiť ďalší. Pre mňa to bol jeden z rozhodujúcich impulzov.“
Časom založili petržalskú pobočku Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, z ktorej sa neskôr vyvinulo denné centrum s chránenou dielňou a rehabilitačným strediskom. Novinárka Adriena Pekárová do združenia priniesla nielen svoje redaktorské zručnosti, ale pre klientov robila aj kurzy varenia, na ktoré sa vraj dodnes pýtajú. „Pracovala som v časopise zameranom na dizajn, čo mi umožnilo priviesť do Impulzu výtvarníkov, ktorý klientov učili robiť sviečky, pomohli s výzdobou či s tvorbou loga.“
Podľa Adrieny Pekárovej má toto denné centrum význam nielen pre klientov, ktorí v ňom zmysluplne prežívajú väčšinu svojich dní. Aj verejnosť tu podľa nej nachádza to, čo im v živote chýba. V Impulze vidia rôzne zákruty života a môžu tu ukázať svoju dobrú stránku.
Na čele zariadenia stojí Jana Mareková. „Máme klientov najmä s Downovým syndrómom, detskou mozgovou obrnou a autizmom,“ približuje riaditeľka. „V Impulze sa vzdelávajú, rozvíjajú svoju tvorivosť a získavajú pracovné zručnosti v rámci ergoterapie.“
V čase nášho rozhovoru pod rukami klientov vznikajú voňavé sviečky dekorované prírodnými materiálmi – kávové, levanduľové či škoricové. V keramickej dielni vyrábajú tanieriky, na ktorých sviečky horia, alebo misky, do ktorých zalievajú parafín. Sú tam však aj veľké keramické misy. V tichom a príjemnom prostredí bez stresu sa pracovníci cítia dobre a bezpečne. Zamestnanci Impulzu by im ho chceli zachovať, čo od začiatku nebolo jednoduché. „V roku 2012 sme sa presťahovali zo Žehrianskej ulice, kde sídlila špeciálna škola, sem na Turniansku. Krátko nato sme do tla vyhoreli a priestor sme za pomoci dobrovoľníkov, zbierok a cez projekty museli odznovu rekonštruovať,“ spomína Jana Mareková. „Teraz máme zmluvu do 30. júna 2023. Škola, v ktorej sídlime, potrebuje priestory. Musíme teda odísť.“
Hľadanie nových priestorov bolo veľmi ťažké. Petržalka sa zaľudňuje, školy potrebujú všetky kapacity. Napokon sa jedno riešenie predsa len črtá. Na Hrobákovej ulici je priestor patriaci magistrátu, ktorý ho dal do dlhodobého nájmu mestskej časti Petržalka. Počas pandémie tam bolo mobilné odberové miesto a časom tam mala vzniknúť materská škola, čo však momentálna finančná situácia neumožňuje. Petržalka sa teda snaží poskytnúť priestor Impulzu. Požiadavku na zmenu účelu využívania budovy musí najprv schváliť magistrát a následne petržalskí poslanci. Impulz teda stále žije v neistote. Navyše, ako hovorí Jana Mareková, priestor na Hrobákovej treba zrekonštruovať a prispôsobiť. „Musíme to začať robiť hneď, pretože sociálne služby chceme poskytovať nepretržite. Treba to tam vymaľovať, vyčistiť, skontrolovať rozvody a presťahovať sa.“
Je nový priestor pre Impulz vyhovujúci? Pýtam sa Jany Marekovej: „Nachádza sa na prízemí, čo je vzhľadom na zásobovanie našej chránenej dielne pohodlné. Okolo budovy je záhrada so stromami a trávnikom, čo je pre našich klientov výborné. Aj rozloha priestorov je väčšia, ako máme teraz. Veľmi dúfame, že nájomcovia budú brať do úvahy, že poskytujeme sociálne služby a tomu bude prispôsobená výška nájomného.“ Keďže však budovu prenajíma magistrát, platí tam prípad osobitného zreteľa pre organizácie poskytujúce sociálne služby, takže nájomné by malo byť znížené.
Čo by Impulz čakalo, ak sťahovanie schválené nebude? „Naše ďalšie fungovanie by v takom prípade bolo nemožné,“ neváha s odpoveďou riaditeľka Mareková. „Snažili by sme sa potom nadviazať kontakty s inou organizáciou, ktorá by prevzala aspoň našu chránenú dielňu. Tá je totiž na pomerne vysokej úrovni a bola by naozaj škoda, keby zanikla. Samozrejme, aj pre ostatných klientov by sme s pomocou bratislavského samosprávneho kraja hľadali adekvátnu náhradu u iných poskytovateľov sociálnych služieb.“
Finančne náročné je už samotné sťahovanie. Ak sa k tomu pridá rekonštrukcia, cenové ponuky firiem porovnané s vašimi možnosťami vás môžu aj vydesiť. V Impulze však našťastie našli petržalskú firmu, ktorá vzala do úvahy typ zariadenia a ponúkla akceptovateľné podmienky. Už teraz beží verejná zbierka na podporu Impulzu. Vo videozázname si môžete pozrieť deň otvorených dverí, ktorý je v zariadení tradične veľmi populárny. Súčasťou bývajú tvorivé dielne a neraz príde aj 300 detí z okolitých škôl. Na videu je výborne zachytená atmosféra v Impulze, radosť a spontánnosť klientov, ktorí sa tam radi stretávajú. Ľudia tak môžu adresnejšie vidieť, komu a načo prispievajú.
Krátke osobné charakteristiky klientov nájdete aj na stránke Impulzu. Mne sa niektorí predstavili sami. Tomáš pracuje šesť hodín denne. Plní a zalieva formy na sviečky. Okrem toho v Impulze rád cvičí a chodí aj na komunity, kde sa rozprávajú a počúvajú zaujímavé veci. Tomáš býva v rodinnom dome, kde je stále čo robiť. Kosí trávu a má rád prechádzky. Ako hovorí, do Impulzu chodí s radosťou. Beátka sa venuje nielen sviečkam, ale aj uzlíkovaniu strapcov na kobercoch. Dokáže však tvoriť aj keramiku, len nedávno priateľovi vyrobila keramické srdiečko. V podporovanom bývaní sa najradšej rozpráva s kamarátmi a lúšti osemsmerovky. Janka pomáha pri čistení foriem, láme parafín a plní ich levanduľou. Zaujíma ju hospodárenie a zdravoveda. Na hospodárení sa klienti učia, koľko čo stojí a na zdravovede si hovoria o fungovaní ľudského tela. Michal si po práci rád oddýchne pri čítaní a krížovkách. Popri tom aj maľuje.
Všetky tieto aktivity klientov Impulzu dobre poznajú aj Petržalčania. Zariadenie totiž v tejto mestskej časti nielen sídli, ale s ňou aj žije. Pravidelne sa tu organizujú výstavy. Úspešná bola napríklad jedna s názvom Tvorivosť nepozná lockdown. Ich sviečky boli niekoľkokrát ocenené na Radničkiných trhoch, kuchárska kniha, ktorú vytvorili spolu s dizajnérkou, dostala ocenenie za sociálny dizajn. Jednoducho, Impulz dáva o sebe vedieť a všetci dúfajú, že jeho činnosť sa len tak neskončí. Impulzu môžete pomôcť aj vy – viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Michal Herceg