Kedysi vysoký strom, dnes malá rastlinka. Kedysi mohutné zviera vzbudzujúce rešpekt, dnes už len skamenené kostrové zvyšky. Vzrušujúcu oblasť paleontológie približuje Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave aj ľuďom so zrakovým znevýhodnením. Výstavu mi predstavila jej autorka, paleontologička Barbara Zahradníková.
Prezeranie exponátov mi trvá dlhšie, každý z nich detailne prehmatávam. No tu sa naozaj niet kam ponáhľať, veď čo znamená môj pobyt v múzeu v porovnaní s dĺžkou trvania prvohôr či druhohôr? Autorka výstavy trpezlivo vysvetľuje: „Všetkých exponátov, modelov a obrázkov sa môžete voľne dotýkať. Texty sú písané v čiernotlači aj v Braillovom písme.“ Na výstave je zobrazený vývoj života od jeho najjednoduchších foriem v mori i na pevnine. Teórií o tom, kde vznikol život, je viacero. Jedna z nich hovorí o nápadnom podmorskom objekte v podobe hydrotermálneho prieduchu, ktorý sa volá Čierny fajčiar. Ním prehliadku výstavy začíname. „Ak je k dispozícii originálna fosília, dali sme ju aj na výstavu. Inak sú tu kópie alebo vygravírované obrázky.“
Ruku som práve vložil do ústnej dutiny mamuta. Nachádzam tam niečo ako štyri veľké zubné stoličky a radšej sa presúvam ďalej k srstnatému mamutiemu mláďaťu značných rozmerov. „Naša kolegyňa – technička ho vyrobila asi pred dvadsiatimi rokmi. Okrem ľudí so zrakovým postihnutím láka aj deti, ktoré sa ho rady dotýkajú.“
Pristavujem sa pri tvoroch pokrytých ostňami a pichliačmi. Už na začiatku prvohôr si živočíchy vytvárali rôzne obranné mechanizmy. Okrem spomenutých to boli napríklad rôzne tŕne alebo panciere. Zároveň môžeme vidieť tvarovú odlišnosť niekdajších rýb v porovnaní s tými súčasnými. „Nielenže inak vyzerali, ale sa aj inak pohybovali. Boli napríklad pomalšie, až v treťohorách nadobudli plus mínus súčasnú podobu,“ približuje Barbara Zahradníková.
Zaujal ma živočích s akýmisi ramienkami, ktorými som mu len tak bezstarostne zahrkal. Ide o amonity patriace medzi hlavonožce. Tieto dravé živočíchy dosahovali dvojmetrovú výšku a neškodne pôsobiace ramienka slúžili v skutočnosti na lov potravy.
Popri hmatových zážitkoch si oprášime aj znalosti z biológie. Pripomenieme si, že cicavce boli ešte v čase druhohôr skôr v ústraní. Išlo viac-menej o drobné živočíchy. Na Zemi vtedy dominovali plazy. Koncom druhohôr však vyhynuli, čo umožnilo väčší rozvoj cicavcom a primátom. Končiaca sa doba ľadová zase znamenala zánik mamutov – s poslednými veľkými formami sme sa rozlúčili približne 10 tisíc rokov pred Kristom a netreba zabudnúť, že k ich vyhynutiu prispel svojimi loveckými aktivitami aj človek.
A ako modely na výstavu vznikali? „Využili sme dve 3D tlačiarne. Niektoré modely sme veľkostne prispôsobovali, aby sa dali dobre ohmatať. Je tu napríklad hmatové pexeso, kde si môžu ľudia porovnávať a hľadať zhodné obrázky živočíchov. Toto sa páči najmä deťom, rovnako ako aj hľadanie skamenelín v piesku,“ hovorí Barbara Zahradníková, ktorá si myslí, že poznatkov o paleontológii nie je v našich školách nikdy dosť. Výstava Dotknime sa minulosti bude v Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave prístupná do 1. mája 2026.
Michal Herceg