Aj prémie sú odmeňovaním v zmysle antidiskriminačného zákona, preto na ich priznávanie platí, že s touto zložkou platu nie je možné manipulovať úplne ľubovoľne a priznávať ju netransparentne, bez akýchkoľvek pravidiel. Zákaz diskriminácie sa vzťahuje na všetky zložky mzdy, nárokovateľné aj nenárokovateľné.
Sťažovateľ sa obrátil na českého verejného ochrancu práv so sťažnosťou na svojho bývalého zamestnávateľa. Namietal, že s ním pri odmeňovaní zaobchádzal menej priaznivo ako s ostatnými zamestnancami. Dôvodom pre takéto nerovné zaobchádzanie pritom mala byť skutočnosť, že sťažovateľ poberá čiastočný invalidný dôchodok.
Súčasťou pracovnej zmluvy, ktorú so zamestnávateľom uzavrel, bol platový výmer, podľa ktorého mal okrem základnej mzdy nárok na prémie v podobe „percent z tržieb“. Číselnú hodnotu prémií platový výmer neobsahoval.
Zo zistení verejného ochrancu práv vyplynulo, že v rámci kontrol uskutočnených inšpektorátom práce sa potvrdilo, že ostatní zamestnanci na rovnakej pozícii ako sťažovateľ skutočne v celkovom súčte dostali z prémií trikrát viac ako sťažovateľ, ktorý pritom v posudzovanom období odpracoval najviac hodín. Tvrdenia sťažovateľa, že z prémií získal výrazne menej, sa teda potvrdili.
Sťažovateľ svoje tvrdenie konštatujúce diskriminačný postup zamestnávateľa podoprel výpoveďou bývalého kolegu. Ten dosvedčil, že bol prítomný pri tom, keď sa vedúci zamestnanec, ktorý prémie medzi zamestnancov prerozdeľoval, vyjadril, že sťažovateľ získava nižšie prémie preto, lebo poberá invalidný dôchodok.
Zamestnávateľ svoj postup dodatočne odôvodnil tým, že sťažovateľ nevykonával všetky úlohy zverené zamestnancom na pozícii závozník. V tomto bode sa tvrdenia strán rozchádzali, pretože sťažovateľ označil vyjadrenie zamestnávateľa za vykonštruované. Úlohy, ktoré podľa zamestnávateľa sťažovateľ nevykonával, predstavujú iba vedľajšie činnosti spojené s náplňou práce závozníka. Ťažisko práce je v manipulácii s tovarom. Preto aj v prípade, ak by sťažovateľ tieto činnosti nevykonával, nebolo by možné považovať postup zamestnávateľa za primeraný, ak by znížil sťažovateľovi prémie až na tretinu.
V rámci riešenia sťažnosti sa podarilo preukázať, že zamestnávateľ so sťažovateľom zaobchádzal pri odmeňovaní menej priaznivo a že toto zaobchádzanie mohlo byť založené na zdravotnom postihnutí sťažovateľa. Konečný záver v tomto prípade môže priniesť súd, na ktorý sa sťažovateľ môže obrátiť podaním antidiskriminačnej žaloby proti bývalému zamestnávateľovi.
Ingrid Tomešová
Spracované podľa ESO – Evidence stanovisek ochránce, spisová značka, 265/2015/VOP