Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Ďalej len „Agenda 2030“) je základným dokumentom prebiehajúceho procesu tvorby podmienok na zabezpečenie stabilného a dlhodobého strategického rozvoja Slovenska. Máme množstvo stratégií, plánov a programov rozvoja, ktoré sú nedostatočne navzájom previazané, príliš rezortné a niekedy až protichodné. Práve Agenda 2030 by mala pomôcť prekonať tieto nedostatky.
Efektívna a úspešná implementácia Agendy 2030 si vyžaduje zainteresovanosť štátneho, súkromného, akademického a mimovládneho sektora vrátane širokej verejnosti.
Vláda SR uznesením č. 350/2017 schválila postup vnútroštátnej implementácie Agendy 2030 a zriadenie Rady vlády pre Agendu 2030 (ďalej len „Rada“).
V decembri zasadli prvýkrát
Prvé zasadnutie Rady sa uskutočnilo 12. decembra 2017. Predseda Rady Peter Pelegríni, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu na začiatku zasadnutia predstavil Agendu 2030 ako prostriedok k definovaniu dlhodobých priorít Slovenska založených na vízii, v akej krajine chceme v roku 2030 žiť.
Konštatoval, že len vďaka jasne definovaným prioritám a alokácii obmedzených zdrojov na tieto priority budeme schopní čeliť najkomplexnejším výzvam budúcnosti.
Zdôraznil potrebu zefektívniť medzirezortnú koordináciu a vybudovať funkčný inštitucionálny rámec, ktorý bude centrálne koordinovať všetky aktivity súvisiace so strategickým plánovaním a riadením.
Rada schválila „Východiská prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030“ a „Návrh participatívneho procesu určenia národných priorít implementácie Agendy 2030“.
Dlhodobé priority
Splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl označil Agendu 2030 za výnimočnú príležitosť na určenie dlhodobých priorít rozvoja krajiny, ktorá sa nemusí tak skoro zopakovať. Zdôraznil, že verejná politika, taká významná ako súbor dlhodobých priorít, musí byť tvorená participatívne a v súlade s princípmi otvoreného vládnutia.
V spolupráci s Prognostickým ústavom SAV a s analytickými jednotkami ústredných orgánov štátnej správy bol vypracovaný dokument „Východiská prípravy národných priorít implementácie Agendy 2030“. Obsahuje návrh prioritizácie cieľov udržateľného rozvoja na základe ich relevancie pre Slovenskú republiku.
Výsledkom je návrh piatich prioritných oblastí implementácie Agendy 2030, ktorý je však potrebné chápať len ako prvotný expertný vstup do následnej širokej verejnej diskusie. Finálna podoba národných priorít implementácie Agendy 2030 bude určená v participatívnom procese pri zapojení predstaviteľov všetkých zainteresovaných aktérov, ktorý sa uskutoční v januári až v apríli 2018.
Päť prioritných tém
Navrhnuté sú tieto prioritné témy a ich zameranie:
Udržateľný ekonomický rast pri starnúcej populácii a v meniacom sa globálnom prostredí
- Udržanie konvergenčného procesu s jadrom EÚ.
- Prechod na intenzívne zdroje ekonomického rastu (technologické a organizačné inovácie).
- Reštrukturalizácia odvetví smerom k vyššej pridanej hodnote.
- Zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti.
- Generovanie verejných príjmov na udržanie sociálnych služieb štátu pri starnutí populácie.
- Smerovanie k obehovej ekonomike, ekologickej výrobe a spotrebe za znižovania dotácií do problematických odvetví a internalizácie externých sociálnych a environmentálnych nákladov.
- Zlepšovanie kvality základného školstva a výsledkov žiakov v medzinárodnom testovaní.
- Zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania, rovnakých príležitostí pre všetky deti a možnosti sociálnej mobility.
- Zvyšovanie efektívnosti trhu práce, vytváranie pracovných miest a zabezpečenie pracovných príležitostí pre všetky skupiny obyvateľov. Znižovanie štrukturálneho nesúladu medzi ponukou pracovnej sily a dopytom trhu práce, ako aj nedostatočnej pripravenosti pracovnej sily.
- Zabezpečenie rovného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých.
- Zabránenie odlivu mozgov.
- Zabezpečenie zdravého života a podpora blahobytu pre všetkých vo všetkých vekových kategóriách zlepšením zdravotného stavu obyvateľstva podporou, ochranou verejného zdravia a prevenciou ochorení zabezpečením univerzálneho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
- Kvalitné životné prostredie, potravinová bezpečnosť, udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, dostatočná a kvalitná výživa obyvateľstva ako faktor zdravia a zároveň ekonomická príležitosť.
- Bezpečnosť obyvateľov pred vonkajšími a vnútornými rizikami a ochrana kľúčovej kritickej infraštruktúry v sektore zdravia.
- Riešenie problému zmeny klímy cestou znižovania emisií skleníkových plynov a spotreby fosílnych palív.
- Zabezpečenie spoľahlivej, udržateľnej, modernej a cenovo dostupnej energie.
- Smerovanie k udržateľnej mobilite so zníženou spotrebou fosílnych palív a zmenou spôsobu a rozsahu dopravy.
- Udržateľné využívanie ekosystémov, zachovanie biodiverzity a podpora adaptačných opatrení na zmenu klímy.
- Zabezpečenie udržateľného, spoľahlivého a moderného systému energie pre všetkých.
- Vytváranie podmienok pre inteligentné mestá a inteligentnú infraštruktúru.
- Zníženie sociálnych a ekonomických nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.
- Integrácia marginalizovanej rómskej populácie.
- Zabezpečenie prístupu k zdravotne nezávadnej vode pre všetkých.
- Zabránenie inštitucionálnej diskriminácii chudobných ľudí a stigmatizovaných etnických menšín a zabezpečenie nediskriminačného prístupu k sociálnym a zdravotníckym službám.
- Vytvorenie inštitucionálneho rámca pre spravodlivé prerozdeľovanie disponibilných zdrojov.
Vzdelanie pre udržateľný rozvoj
Dobré zdravie a kvalita života
Udržateľné sídla a krajina v kontexte zmeny klímy
Eliminácia chudoby a sociálna inklúzia
Priblížiť sa komunitám
V uvedenom dokumente sa okrem iného píše o aktuálnej situácii na Slovensku. „V podmienkach SR v oblasti sociálnych služieb výrazne prevláda tradičný inštitucionálny model. Z toho dôvodu je nevyhnutné postupne transformovať tento systém smerom k rozvoju systému sociálnych služieb a systému náhradnej starostlivosti, ktoré sú založené na komunitnej báze. Doposiaľ však deinštitucionalizácia veľkokapacitných zariadení a služieb prebieha pomaly, komunitné služby sú nedostatočne rozvinuté.“
V rámci podpory osôb so zdravotným postihnutím je podľa dokumentu nevyhnutné vytvárať podmienky pre uplatňovanie rovnosti príležitostí, prijímania opatrení na prevenciu a prekonávanie rôznych foriem znevýhodnení a boja proti diskriminácii.
„Napriek týmto konštatovaniam nemôžeme byť spokojní s navrhovanými prioritami z hľadiska potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Participatívny proces tvorby finálnych priorít implementácie Agendy 2030 však otvorí priestor na dôslednejšie zapracovanie do týchto priorít práv deklarovaných v dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím. To si však bude vyžadovať aj vysokú angažovanosť a iniciatívu ľudí so zdravotným postihnutím a ich organizácií,“ hovorí predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR Branislav Mamojka.
O Agende 2030 z hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím sme písali v Mostoch inklúzie č. 2/2017.
(red)