Agenda 2030 ako nástroj na uplatňovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

V septembri 2015 schválila OSN Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Agenda 2030 je doposiaľ najkomplexnejším súborom priorít pre zabezpečenie udržateľného rozvoja. Nasleduje po Miléniovej deklarácii OSN na roky 2000 – 2015, ktorá bola prvou spoločnou víziou pre globálny rozvoj a tvorbu rozvojovej politiky.

Kľúčovými princípmi novej Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť.

Nenechať nikoho stranou

Transformačný charakter Agendy 2030 je vyjadrený v 17 cieľoch udržateľného rozvoja (SDGs – Sustainable Development Goals), rozpracovaných do 169 čiastkových cieľov, ktorých ambíciou je usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí.

Integračný charakter je v Agende 2030 reprezentovaný vzájomným prepojením ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti udržateľného rozvoja.

Univerzálnosť Agendy 2030 predstavuje hlavný rozdiel oproti rozvojovým cieľom Miléniovej deklarácie OSN. Zámerom miléniových rozvojových cieľov bolo odstránenie extrémnej chudoby a hladu v rozvojových krajinách.

Agenda 2030 má podstatne širší dosah vyjadrený heslom „nenechať nikoho stranou“, a preto plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov.

Zásadný krok vpred

Pre ľudí so zdravotným postihnutím predstavuje Agenda 2030 pri uplatňovaní ich práv zásadný krok vpred.

Miléniová vízia neobsahovala žiadnu zmienku o zdravotnom postihnutí. V Agende 2030 sa už priamo uvádza zdravotné postihnutie v cieľoch udržateľného rozvoja a nepriamo je obsiahnuté vo všetkých cieľoch týkajúcich sa zraniteľných skupín, medzi ktoré patria aj ľudia so zdravotným postihnutím.

Tak sa Agenda 2030 stáva novým a mimoriadne účinným nástrojom implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, lebo uplatňovanie ich práv sa jej prostredníctvom stáva súčasťou všetkých verejných politík.

Agenda 2030 nie je právne záväzná, ale jej rešpektovanie je prirodzenou povinnosťou vyspelých štátov, medzi ktoré Slovensko patrí. Vyjadruje zámer členských štátov OSN viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.

Zdravotné postihnutie a Agenda 2030

V Agende 2030 sa zdravotné postihnutie vyskytuje celkom jedenásťkrát, z toho v piatich zo sedemnástich cieľov udržateľného rozvoja sa nachádza sedem čiastkových cieľov, ktoré sa priamo zmieňujú o zdravotnom postihnutí.

Sú to tieto ustanovenia v jednotlivých sekciách Agendy:

Nová agenda:

19.      Opätovne potvrdzujeme dôležitosť Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj ďalších medzinárodných listín týkajúcich sa ľudských práv a medzinárodného práva. Zdôrazňujeme zodpovednosť všetkých krajín v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, chrániť a presadzovať ľudské práva a základné slobody pre všetkých, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo spoločenského pôvodu, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, alebo iného postavenia.

23.      Postavenie ľudí, ktorí sú zraniteľní, sa musí posilniť. Tí, ktorých potrebám sa Agenda venuje, zahŕňajú všetky deti, mladých, osoby so zdravotnými postihnutiami (z ktorých viac než 80 % žije v chudobe), ľudí žijúcich s HIV/AIDS, starších ľudí, domorodých obyvateľov, utečencov, vnútorne vysídlených osôb a migrantov. Sme odhodlaní prijať ďalšie efektívne opatrenia a kroky, v súlade s medzinárodným právom, na odstránenie prekážok a obmedzení, posilnenie podpory a splnenie osobitných potrieb ľudí žijúcich v oblastiach zasiahnutých komplexnou humanitárnou krízou a v oblastiach zasiahnutých terorizmom.

25.      Zaväzujeme sa poskytovať inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelanie na všetkých úrovniach – od skorého detstva, cez základné, stredné, vyššie, technické až po odborné vzdelávanie. Všetci ľudia bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, alebo etnický pôvod a osoby so zdravotným postihnutím, migranti, domorodé obyvateľstvo, deti a mladiství, najmä tí v zraniteľných situáciách by mali mať prístup k príležitostiam celoživotného vzdelávania, ktoré by im pomohli získať vedomosti a zručnosti potrebné pre využitie príležitostí a pre plnohodnotnú účasť v spoločnosti. Budeme sa snažiť zabezpečiť deťom a mladistvým priaznivé prostredie pre plné uplatnenie ich práv a schopností, a tým pomôcť našim krajinám ťažiť z demografického prínosu, a to aj prostredníctvom bezpečných škôl a súdržných spoločenstiev a rodín.

Ciele udržateľného rozvoja

Cieľ 4. Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých.

4.5      Do roku 2030 odstrániť rodové nerovnosti vo vzdelávaní a zabezpečiť rovnaký prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania a odborného vzdelávania pre zraniteľných vrátane osôb so zdravotným postihnutím, domorodého obyvateľstva a detí v zraniteľných situáciách.

4.a      Budovať a zlepšovať úroveň vzdelávacích zariadení, ktoré budú rodovo citlivé a citlivé pre deti a zdravotne postihnutých a poskytovať bezpečné, nenásilné, inkluzívne a efektívne vzdelávacie prostredie pre všetkých.

Cieľ 8.            Podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný ekonomický rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých.

8.5      Do roku 2030 dosiahnuť plné a produktívne zamestnanie a dôstojnú prácu pre všetky ženy a mužov, vrátane mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, a rovnakú mzdu za prácu rovnakej hodnoty.

Cieľ 10. Znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami.

10.2    Do roku 2030 posilniť postavenie a presadzovať sociálnu, politickú a ekonomickú inklúziu všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, rasu, pôvod, etnicitu, náboženstvo, alebo ekonomické či iné postavenie.

Cieľ 11. Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné.

11.2    Do roku 2030 poskytnúť prístup k bezpečným, cenovo dostupným, prístupným a udržateľným dopravným systémom pre všetkých, zlepšiť bezpečnosť na cestách, obzvlášť rozširovaním verejnej dopravy, s osobitnou pozornosťou venovanou potrebám ľudí v zraniteľných situáciách, žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb.

11.7    Do roku 2030 zabezpečiť univerzálny prístup k bezpečným, inkluzívnym a dostupným zeleným a verejným priestorom, predovšetkým pre ženy a deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Cieľ 17.          Posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj.

17.18 Do roku 2020 zvýšiť podporu budovania kapacít rozvojových krajín, vrátane najmenej rozvinutých a malých ostrovných rozvojových štátov, k výraznému zvýšeniu dostupnosti vysoko kvalitných, aktuálnych a spoľahlivých údajov, členených podľa príjmu, pohlavia, veku, rasy, etnického pôvodu, migračného statusu, zdravotného postihnutia, geografickej polohy a ďalších relevantných charakteristík v národnom kontexte.

Nadväzujúce kroky a revízia

74.      Nadväzujúce kroky a revízne procesy sa budú na všetkých úrovniach riadiť týmito zásadami:

(g) Budú dôsledné a založené na dôkazoch, informované na základe hodnotení a údajov jednotlivých krajín, ktoré budú vysoko kvalitné, dostupné, včasné, spoľahlivé a členené podľa príjmu, pohlavia, veku, rasy, pôvodu, migračného postavenia, zdravotného postihnutia, geografického miesta a iných charakteristík relevantných v národnom kontexte.

Ľudia so zdravotným postihnutím a zraniteľné skupiny

V odseku 23 sa uvádza:

„Postavenie ľudí, ktorí sú zraniteľní, sa musí posilniť. Tí, ktorých potrebám sa Agenda venuje, zahŕňajú všetky deti, mladých, osoby so zdravotnými postihnutiami (z ktorých viac než 80 % žije v chudobe),…“

Tento odsek je zvlášť dôležitý, lebo vyzýva na posilnenie “zraniteľných” ľudí a umiestňuje ľudí so zdravotným postihnutím do centra aktivít na odstránenie chudoby naprieč celou Agendou.

Zahrnutie ľudí so zdravotným postihnutím medzi zraniteľných ľudí znamená, že v ktoromkoľvek ustanovení agendy sa objaví termín “zraniteľní (celkom osemnásťkrát)”, toto ustanovenie sa priamo vzťahuje aj na osoby so zdravotným postihnutím.

Slovensko a Agenda 2030

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, schválenom uznesením vlády SR č. 95 z 2. marca 2016.

Podľa tohto uznesenia je za vnútroštátnu implementáciu Agendy 2030 zodpovedný Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a za jej implementáciu v medzinárodnom prostredí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí.

Uznesenie vlády SR č. 111 z 1. marca 2017 k návrhu Cestovnej mapy k Národnému infraštruktúrnemu plánu na roky 2018 – 2030 uložilo podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu predložiť na rokovanie vlády SR Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030. V súčasnosti prebieha legislatívny proces schvaľovania tohto návrhu.

V predkladacej správe k uvedenému návrhu sa uvádza:

„V zmysle uvedeného prístupu bude Agenda 2030 vo vnútroštátnych podmienkach implementovaná prostredníctvom nasledujúcich krokov. V rámci konzultatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a odbornú verejnosť budú určené národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré budú predložené vláde SR na schválenie do 31. mája 2018.

K jednotlivým národným prioritám budú priradené merateľné strategické ciele, príslušné národné indikátory a relevantné implementačné materiály a nástroje rezortov.

Efektívna a úspešná implementácia Agendy 2030 si vyžaduje zainteresovanosť širokej škály aktérov, vrátane štátneho, súkromného, akademického a mimovládneho sektora, ako aj širokej verejnosti. Zásadné je aj nastavenie funkčného mechanizmu financovania cieľov udržateľného rozvoja.

Kontinuitu a dôraz na výsledky pri implementácii Agendy 2030 zabezpečí pravidelné monitorovanie v dvojročných periódach, kým hodnotenie dosiahnutých výsledkov na konci každého vládneho cyklu posilní zodpovednosť Vlády SR za naplnenie cieľov udržateľného rozvoja zo strany Slovenskej republiky.

Monitorovanie tvorí predpoklad aj pre vykazovanie výsledkov SR v implementácii Agendy 2030 na pôde OSN. Ambíciou je uskutočniť prvú dobrovoľnú prezentáciu výsledkov SR v júli 2018.”

Popísaný postup implementácie Agendy 2030 by mal otvoriť priestor aj na účinnejšie presadzovanie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých stratégiách rozvoja spoločnosti pokrývaných agendou. Bude však vyžadovať aj vysokú angažovanosť a iniciatívu organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

Zdroje:

  1. http://www.internationaldisabilityalliance.org/resources/2030-agenda-introductory-toolkit-persons-disabilities
  2. Uznesenie vlády SR 95/2016 http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25381
  3. Uznesenie vlády SR 5/2017 http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26175
  4. Uznesenie vlády SR 111/2017 http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26305
  5. Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030, https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-283

(red)