Siedme číslo časopisu OKAmih je na svete. Vydáva ho od roku 2012 Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Informácie v ňom sú spracované tak, aby si vidiaci vedeli lepšie predstaviť život zrakovo postihnutých ľudí. OKAmih možno získať napríklad aj na krajských strediskách únie, no vychádza aj ako príloha týždenníka Život (ostatné číslo vyšlo 20. septembra).
„Médiá uprednostňujú informácie a motívy bulvárneho typu, ktoré majú účelovo provokovať či šokovať. Poslaním OKAmihu je poskytnúť objektívne informácie odborne spracované a podané príťažlivou formou,“ hovorí o časopise manažérka pre fundraising Ivana Potočňáková.
Prečo vznikol časopis o nevidiacich pre vidiacich OKAmih? A ako vznikol jeho názov?
„Časopis vznikol v roku 2012 so zámerom posilniť komunikáciu s verejnosťou. Spojenie vydania s termínom kampane verejnej zbierky Biela pastelka vôbec nie je náhodné. Ide o najväčšiu kampaň, ktorú Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) pripravuje a aj OKAmih je jeden z jej nástrojov. Názov časopisu vznikol demokraticky – koncom roka 2011 sme rozoslali medzi členov a zamestnancov únie výzvu: pošlite nám váš návrh na názov novovznikajúceho periodika, ktoré ponesie podtitul Časopis nevidiacich pre vidiacich. Prišlo asi sedem návrhov, z ktorých sme v rodiacej sa redakcii vybrali dva: OKAmih a Žmurk. Nasledovalo opätovná výzva, tentoraz spojená s hlasovaním – suverénnym víťazom sa stal OKAmih. Pre posolstvo, ktoré nesie, pre slovnú hračku, ktorú obsahuje, pre čistotu, ktorú demonštruje. Doposiaľ uzrelo svetlo sveta šesť čísel, v týchto dňoch sa rodí siedme. V tomto roku k nemu pribudne ešte jedno – decembrové.“
Aké je jeho hlavné posolstvo a ako sa ho darí napĺňať?
„Poslaním OKAmihu je povedať ľuďom, ktorí sa nikdy nestretli s človekom so zrakovým postihnutím: Sme tu, patríme sem, sme ľudia z mäsa a kostí, napriek postihnutiu robíme skvelé veci na osobnom i spolkovom poli. S pomocou spoločnosti aj vás dokážeme viesť nezávislý a samostatný život. Verejnosť nemá dostatok komplexných informácií o zrakovom postihnutí a o živote ľudí s ním. Téma zdravotného postihnutia je prijímaná buď ľahostajne alebo so súcitom. Médiá uprednostňujú informácie a motívy bulvárneho typu, ktoré majú účelovo provokovať či šokovať. Poslaním OKAmihu je poskytnúť objektívne informácie odborne spracované a podané príťažlivou formou.“
Akým témam tradične redakcia vyčleňuje najväčší priestor? Sú nevidiaci prístupní zverejňovať aj neanonymne svoje príbehy?
„Každé vydanie má nosnú tému, ktorá korešponduje s motívom kampane verejnej zbierky. Chceme jej spracovaním čitateľom ukázať, čo všetko s ich pomocou dokáže vniesť únia do života nevidiacich. Cieľom je priblížiť sociálne služby, cestou ktorých sa ľudia s ťažkým zrakovým postihnutím môžu dopracovať k nezávislosti a samostatnosti. V roku 2015 to bola sebaobsluha, o rok neskôr priestorová orientácia a samostatný pohyb, v tomto roku sú to kurzy informačno – komunikačných technológií. Rozhodnutie prispieť vlastným príbehom a obohatiť tak časopis o neoceniteľnú informáciu – osobnú skúsenosť nechávame na slobodnom rozhodnutí klienta či člena ÚNSS. Ak je zamietavá, v plnej miere to rešpektujeme. Usilujeme sa však pomôcť oslovenému klientovi vystúpiť z anonymity – takýmto rozhodnutím môže pomôcť zmeniť život ďalšiemu človeku s postihnutím. Inšpirácia a motivácia dokážu robiť veľké veci.“
Kto všetko na časopise spolupracuje a ako únia hľadala partnera pre vydávanie?
„Redakčný kolektív tvoria ľudia z Úradu ÚNSS – PR manažérka Dušana Blašková, odborný pracovník rozvoja spolkovej činnosti Josef Zbranek a manažérka pre fundraising Ivana Potočňáková. Nad ich prácou bdie redakčná rada v zložení: moderátor a redaktor Patrik Herman, dramatik, prozaik, režisér a publicista Silvester Lavrík, predseda ÚNSS Branislav Mamojka, novinárka Halka Tytykalová, očná lekárka Erika Vodrážková. V tomto roku prijala úlohu garantky kvality časopisu zo sociálneho uhla pohľadu odborníčka v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti Mária Nádaždyová. Redakčná rada sa stretáva ku každému číslu, zasadne mesiac pred jeho distribúciou. Partnera pre vydávanie sme našli vskutku jednoduchým výberom – je ním ministerstvo kultúry, ktoré poskytuje granty znevýhodneným skupinám, okrem iného aj na vydávanie tlače.“
Reagujú nejako vidiaci na časopis? V zmysle mailov, telefonátov, skrátka, či existuje nejaká spätná väzba od čitateľov a ak áno, aká?
„O masovej záplave e-mailov po vyjdení časopisu hovoriť nemôžeme, ale takúto vlnu záujmu sme ani neočakávali. Časť nákladu distribuujeme vo vnútri ÚNSS a dostávame pozitívne ohlasy samotných členov – posielajú tipy na aktivity vo svojich regiónoch, ktoré by radi objavili v nasledujúcom vydaní a dokonca aj spomínané osobné príbehy, ktoré môžu inšpirovať iných. Z reakcií verejnosti spomeniem napríklad ponuku jazykovej redaktorky na dôchodku, ktorá ponúkla vykonávať jazykovú korektúru ÚNSS bez nároku na honorár. Záujmu sa OKAmih teší na propagačných akciách, ktoré organizujeme a časopis na nich rozdávame. Aj takouto cestou sa stal informačným zdrojom pre televízie a kolegov z iných redakcií, ktorí následne spracovali témy a príbehy svojou cestou.“
Jeden názor navyše
V čom vidí najväčší význam časopisu OKAmih vidiaci moderátor a redaktor Patrik Herman?
„OKAmih nepovažujem za časopis len pre nevidiacich a slabozrakých, ale aj pre zdravých ľudí. Životné príbehy nevidiacich im nastavujú zrkadlo. Mnohí pochopia, že ich pohľad na život, neustále frflanie a sťažovanie sa na všetko, je v porovnaní s tým, čo musia riešiť nevidiaci a slabozrakí, úplne smiešne. A môže im priniesť aj veľa praktických rád. Ja som sa vďaka OKAmihu dozvedel, že zatrúbenie na priechode pre chodcov má pre nevidiaceho úplne iný význam, než som si dovtedy myslel…“
Halka Tytykalová
Patrik Herman pri preberaní Čestného uznania za propagáciu hnutia nevidiacich. Vľavo Dušana Blašková, manažérka pre PR ÚNSS, vpravo Ivana Potočňáková – manažérka pre fundraising ÚNSS. FOTO: ÚNSS