Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je celý postavený na filozofii, ktorá považuje za pôvodcu prekážok a bariér (napríklad technických, neschopnosti komunikovať s každým), ktorým musia čeliť ľudia so zdravotným postihnutím, spoločnosť a nie človeka s postihnutím.
Od čias rímskeho práva
Tradícia obmedzovania alebo pozbavovania spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva má dlhú históriu. Bola koncipovaná ako ochrana pre človeka s „duševnou poruchou“. Tento inštitút, ktorý má dopad hlavne na ľudí s mentálnym postihnutím a duševným ochorením, sa uplatňuje od čias rímskeho práva. V súčasnej občianskej spoločnosti je to už prvok, ktorý vybočuje z princípu rovnakých práv pre všetkých.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím túto nesprávnu situáciu ukončil zakotvením nového konceptu – systému rozhodovania s podporou (právo na plnú spôsobilosť na právne úkony a na bezpečnú podporu pri právnom konaní a ochranu pred zneužitím), na rozdiel od prežitého systému náhradného rozhodovania (v ktorom opatrovník na základe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony koná namiesto dotyčného človeka). V Českej republike tvorcovia nového občianskeho zákonníka podnikli prvé kroky k zabezpečeniu práva na plnú spôsobilosť na právne úkony tak, že zaviedli niekoľko nových opatrení, ktoré sa môžu použiť namiesto obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Niektoré krajiny Európy i mimo nej systém obmedzovania spôsobilosti na právne úkony už v 90. rokoch zásadne reformovali a zavádzali nové systémy založené na princípe sebaurčenia (napríklad Nemecko, Švédsko, niektoré provincie Kanady). V súčasnosti sa v ďalších krajinách reformy pripravujú alebo sa aspoň vedú diskusie, kam majú nové modely smerovať.
V Českej republike sa dlhodobo zaoberajú problematikou spôsobilosti na právne úkony a poskytovania podpory pri rozhodovaní QUIP a Společnost pro podporu lidí s mentálním postižením. V rámci projektu Černá a bílá dali priestor práve ľuďom, ktorých sa opatrenia v oblasti spôsobilosti na právne úkony týkajú, ich blízkym a opatrovníkom, aby zazneli ich osobné skúsenosti a aby mohli prezentovať svoje starosti, názory na súčasný stav i úvahy o tom, čo chýba a čo by im pomohlo. Najprv sa sústredili predovšetkým na negatívne skúsenosti v súvislosti s problematikou spôsobilosti na právne úkony, pretože o nich sa obvykle verejne nehovorí a na základe toho vznikla „Černá kniha“. „Bílá kniha“ sa naopak zaoberá podrobnejšie tým, čo znamená prijatie týchto záväzkov pre situáciu v Českej republike a ako ich tu uviesť do života.
Je diskriminačný
V čom je teda v súčasnosti v ČR problém? Stručne povedané, inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony Dohovor nepripúšťa: je diskriminačný voči ľuďom s postihnutím a je postavený na rozhodovaní (či uplatňovaní vôle) druhého človeka za človeka s postihnutím. Dohovor v článku 12 vyžaduje úplne nové formy podpory (formálne a neformálne), ktoré má mať človek k dispozícii. Článok 12 sa pritom v rámci Dohovoru považuje za kľúčový, pretože uplatňovanie spôsobilosti na právne úkony je podmienkou realizácie všetkých ostatných práv, ktoré Dohovor garantuje.
V Dohovore sa uvádza, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právnu spôsobilosť na rovnakom základe s ostatnými vo všetkých oblastiach života. To znamená, že sú nielen nositeľom práv a povinností, ale tiež aktérom, ktorý svoje práva realizuje. Aby bolo naplnené právo ľudí s postihnutím na právnu spôsobilosť, musí zahŕňať obe tieto súčasti právnej spôsobilosti. To znamená, že človek (i s postihnutím) disponuje so svojimi právami, využíva ich a vstupuje do právnych vzťahov s ostatnými. Spôsobilosť právne konať je kľúčovou podmienkou na skutočné a účinné zapojenie a začlenenie človeka do spoločnosti. Dohovor vychádza z toho, že každý človek vrátane všetkých ľudí s postihnutím má plnú právnu spôsobilosť už na základe svojej ľudskosti. Nie je možné ich od seba oddeliť. Výbor OSN, ktorý má kompetenciu Dohovor vykladať, vyjasnil rozdiel medzi právnou spôsobilosťou a duševnou spôsobilosťou. Sú to dve rôzne koncepcie. Duševná spôsobilosť (mental capacity) sa odvíja od schopnosti/zručnosti robiť rozhodnutia. Tá sa prirodzene líši u rôznych ľudí i u jedného človeka v rôznych situáciách a v čase, v závislosti od mnohých faktorov vrátane spoločenského prostredia. To platí nielen pre človeka s postihnutím. Článok 12 Dohovoru jasne zakotvuje, že žiadna diskriminujúca nálepka, ako napríklad „duševná porucha“, nemôže byť legitímnym dôvodom na odopretie právnej spôsobilosti – nemôže ju ospravedlniť predpokladané ani skutočné zníženie duševnej spôsobilosti.
Základné ľudské právo nemožno odoprieť
V opatrovníckych systémoch sú oba koncepty – právna i duševná spôsobilosť – premiešané. Ak je schopnosť človeka rozhodovať sa považovaná za zníženú, obvykle z dôvodu duševného postihnutia, je človeku následne na základe „odborného“ posúdenia duševnej spôsobilosti odobratá príslušná časť spôsobilosti právne konať (tzv. funkčný test/prístup k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony). Tento prístup je podľa Dohovoru neprijateľný z dvoch dôvodov. Prvým je, že je diskriminačne aplikovaný len na ľudí s postihnutím. Ďalej je založený na predpoklade, že je možné odborne vyhodnotiť (napríklad znaleckým posudkom) uvažovanie človeka a ak človek neprejde testom duševnej spôsobilosti, je možné mu na základe toho odoprieť základné, absolútne základné ľudské právo.
Dohovor však uznáva, že človek s postihnutím, podobne ako niekedy aj človek bez postihnutia, nemusí byť vždy schopný robiť rozhodnutia sám. Preto garantuje ľuďom s postihnutím právo na prístup k podpore alebo asistencii, ktorú potrebujú k uplatneniu svojej právnej spôsobilosti. Právna úprava by mala upraviť systém rozhodovania s podporou, na základe ktorého by bola osobám so zníženou schopnosťou právne konať poskytovaná pomoc.
Formálna i neformálna podpora
Rozhodovanie s podporou zahŕňa rôzne možnosti formálnej i neformálnej podpory v rôznych podobách a intenzite. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňuje napríklad možnosti využívať pluralitu podporcov na rôzne typy rozhodovaní, vzájomnú podporu ľudí v obdobnej situácii (sebaobhajcov) či asistenciu pri komunikácii. Ďalšia skupina odporúčaných opatrení súvisí so všetkými dimenziami princípu prístupnosti a univerzálneho dizajnu. Ide najmä o zabezpečenie zodpovedajúceho prispôsobenia produktov a služieb (vrátane finančných) súkromného i verejného sektora a zabezpečenie ich informačnej prístupnosti a zrozumiteľnosti. Veľmi dôležitú úlohu prisudzuje Výbor OSN tiež zabezpečeniu ponuky zodpovedajúcich nástrojov na individuálne plánovanie budúcnosti vrátane oveľa širšieho využitia predbežného vyhlásenia.
Rešpektovať vôľu a preferencie
Systém rozhodovania s podporou neznamená len zakotvenie zodpovedajúcich nástrojov a záruk v občianskom práve, ale vychádza z celého sociálneho, právneho a spoločenského systému. Najdôležitejším princípom celého systému i jeho jednotlivých nástrojov je rešpektovanie „vôle a preferencií“ človeka. Zásada „najlepšieho záujmu“, na ktorej bol postavený starý systém náhradného rozhodovania, nie je v súlade s článkom 12 (vo vzťahu k dospelým).
Všetky formy podpory pri uplatňovaní spôsobilosti na právne úkony, vrátane intenzívnejšej formy podpory, musia byť založené na vôli a preferenciách danej osoby, nie na tom, čo je „objektívne“ považované za jej najlepší záujem. Z tohto dôvodu je treba inak premýšľať o koncepte tzv. racionálneho rozhodnutia. V tradičnom poňatí by sama osoba mala porozumieť informáciám relevantným pre rozhodnutie, byť schopná zvážiť všetky dôsledky svojej voľby a oznámiť rozhodnutie ostatným. To vyplýva z filozofického konceptu, že osobnosť myslí a koná racionálne. Tento koncept je však podľa niektorých autorov – odborníkov v tejto oblasti, ako sú Gerard Quinn a Michael Bach, napadnuteľný vo svetle reality našich rozhodovaní. Tie sú často ovplyvňované naším kontextom (rodinou, priateľmi, sociálnym prostredím, momentálnym rozpoložením atď.). Práve túto realitu by mal reflektovať systém podpory založený na vôli a preferenciách človeka.
Dohovor nás vyzýva, aby sme porozumeli potrebám podpory ľudí s postihnutím inak než na základe konceptu racionálnej osobnosti. Nový koncept sa pozerá na osobnosť ako na niekoho, kto dáva ostatným najavo svoju vôľu alebo preferencie, kto má osobnú identitu, to znamená osobnú históriu. Koncept predpokladá, že každý človek má vôľu, ktorú môže vyjadriť sám alebo prostredníctvom ľudí, s ktorými má vzťahy založené na dôvere. Vôľa alebo preferencie osoby tvoria základ kvalifikovaného rozhodovania, namiesto tradičného tzv. racionálneho postupu rozhodovania.
Záruky proti zneužitiu
V neposlednom rade Dohovor ukladá štátu aj stanoviť záruky proti zneužitiu pri právnom konaní. Tieto záruky majú zaistiť nielen rešpektovanie práv, vôle a preferencií osoby, ale musia zabraňovať konfliktu záujmov, nevytvárať priestor pre nežiaduce ovplyvňovanie a zaistiť, aby akékoľvek opatrenia boli primerané a zodpovedali situácii danej osoby.
Právnu úpravu v Českej republike bude postupne potrebné ešte výrazne dopracovať. Predovšetkým je potrebné pripraviť a schváliť právnu úpravu, ktorá by zabezpečila dostatočné pravidlá a záruky znemožňujúce zneužitie pre všetky formy podporných opatrení obsiahnutých v novom občianskom zákonníku. Súčasné pravidlá sú z tohto hľadiska absolútne nedostatočné. Ďalej bude treba uviesť do súladu s Dohovorom ďalšie súvisiace zákony, ako napríklad volebný zákon, a vytvoriť plán krokov vedúcich k úplnému zrušeniu všetkých prvkov systému náhradného rozhodovania v súčasnom právnom poriadku a ich nahradenie funkčným systémom rozhodovania s podporou.
Na otázku, ako by mala vyzerať právna úprava a sociálna práca, ktorá by ľuďom v tomto zmysle pomáhala, je potrebné hľadať odpovede. Diskusia sa zatiaľ uskutočňuje len v obmedzenom kruhu niektorých zainteresovaných organizácií a jednotlivcov. Preto sme v apríli 2016 podnikli prvé kroky ku vzniku širokej platformy nielen za účasti ďalších organizácií, ktorých členov sa problematika týka, alebo môže týkať (najmä organizácií seniorov, rodín ľudí s demenciami, po úrazoch alebo ochoreniach mozgu a pod.), ale tiež odborníkov z akademickej sféry, justície, verejnej správy atď. Platforma by mala poskytnúť priestor na spoločnú diskusiu o mnohých aspektoch tejto problematiky, hľadať riešenia a postupne dosiahnuť zhody. Všetky relevantné pohľady sú dôležité na to, aby výsledné riešenia slúžili dobre všetkým. Táto aliancia organizácií a jednotlivcov zaoberajúcich sa problematikou spôsobilosti na právne úkony a poskytovania podpory pri rozhodovaní si kladie za cieľ viesť živé diskusie a navrhovať vhodné riešenia.
Autori: Camille Latimier a Dana Kořínková
– red –
Prevzaté z Časopisu Mosty č. 2/2016