Každoročne sú na svete publikované milióny kníh, z ktorých je len jedno až sedem percent vo formátoch prístupných 285 miliónom ľudí so zrakovým postihnutím a ďalším ľuďom s poruchami čítania, z ktorých 90 percent žije v rozvojových krajinách.
Podiel prístupných dokumentov by bolo možné podstatne rozšíriť cezhraničnou výmenou dokumentov už sprístupnených v iných krajinách. Rozšíreniu takejto výmeny však bránila ochrana autorských práv. Preto vznikla iniciatíva pripraviť medzinárodnú zmluvu, ktorá by takúto výmenu umožnila bez potreby súhlasu držiteľa autorských práv a bez dodatočných poplatkov.
Dobrá vec sa podarila a 27. júna 2013 bola schválená členskými štátmi Svetovej organizácie pre intelektuálne vlastníctvo (WIPO) Marakéšska zmluva. O Marakéšskej zmluve sme už písali v Mostoch inklúziie č. 7/2015.
EÚ mešká pre spor, rozhodnutie súdu otvorilo cestu
Marakéšska zmluva nadobudla účinnosť 30. septembra 2016, teda tri mesiace po tom, čo dvadsiatka oprávnených strán uložila svoje ratifikačné listiny u generálneho riaditeľa Wipo.
Toto je prvých 20 krajín, ktoré ratifikovali zmluvu: India, El Salvador, Spojené arabské emiráty, Mali, Uruguay, Paraguay, Singapur, Argentína, Mexiko, Mongolsko, Južná Kórea, Austrália, Brazília, Peru, Severná Kórea, Izrael, Chile, Ekvádor, Guatemala a Kanada. Tieto zmluvné štáty už môžu podľa nej postupovať pri cezhraničnej výmene sprístupnených diel.
Ratifikácia štátmi Európskej únie mešká. Dôvodom bol legislatívny spor medzi členskými štátmi a Európskou úniou či je ratifikácia vo výlučnej kompetencii EÚ ako celku alebo v kompetencii jednotlivých členských štátov. Vo februári 2017 rozhodol európsky súd, že ratifikácia je vo výlučnej kompetencii EÚ, čím sa otvorila cesta k jej ratifikácii.
Aby mohla Marakéšska zmluva po ratifikácii fungovať v celej EÚ, pripravila európska komisia návrh smernice určujúcej podmienky a pravidlá výmeny medzi členskými štátmi EÚ a návrh nariadenia určujúceho podmienky a pravidlá výmeny medzi EÚ a tretími štátmi.
Šiesteho júla schválil Európsky parlament oba dokumenty v prvom čítaní väčšinou viac ako 600 hlasov. Po ukončení schvaľovacieho procesu a nadobudnutí účinnosti budú mať členské štáty EÚ 12 mesiacov na transpozíciu smernice do národnej legislatívy. Až potom zrejme dôjde k ratifikácii Marakéšskej zmluvy Európskou úniou.
Dôležité definície
Úlohou vyššie uvedených dvoch dokumentov je predovšetkým zabezpečiť splnenie na národnej úrovni týchto dvoch podmienok požadovaných Marakéšskou zmluvou:
- Zaviesť výnimky a obmedzenia autorského práva povoľujúce beneficientom a autorizovaným subjektom vykonávať zmeny potrebné na úpravu diela do prístupného formátu pre osoby s poruchami čítania;
- Povoliť cezhraničnú výmenu prístupných rozmnožením vyrobených v súlade s výnimkami a obmedzeniami obsiahnutými v Marakéšskej zmluve.
Pre porozumenie zmluve a dosahu jej aplikácie sú podstatné definície v nej obsiahnuté. Tieto definície poskytujú výklad, kto je oprávnený využívať výnimky a obmedzenia (beneficienti), čo môže byť sprístupnené (diela) a do akých formátov tieto diela môžu byť upravené (rozmnoženiny v prístupných formátoch).
Preto uvádzame definície ako sú sformulované v smernici a v nariadení:
- „Dielo alebo iný predmet ochrany“ je dielo vo forme knihy, odborného časopisu, novín, zábavného časopisu alebo iných písomných materiálov, notových zápisov vrátane partitúr a súvisiacich ilustrácií v akomkoľvek médiu, a to aj vo zvukovej podobe, akou sú napríklad audioknihy, a v digitálnom formáte, ktoré je chránené autorským právom alebo s ním súvisiacimi právami a ktoré je uverejnené alebo inak zákonne sprístupnené verejnosti;
- „Beneficient“ je bez ohľadu na akékoľvek ďalšie postihnutia osoba, ktorá:
- je nevidiaca;
- má zrakové postihnutie, ktoré nemožno zlepšiť tak, aby boli zrakové funkcie tejto osoby v zásade rovnocenné so zrakovými funkciami osoby, ktorá nemá takúto poruchu, v dôsledku čoho nie je táto osoba schopná čítať tlačené diela v zásade v rovnakej miere ako osoba, ktorá netrpí takouto poruchou;
- má poruchu vnímania alebo čítania, v dôsledku čoho nie je schopná čítať tlačené diela v zásade v rovnakej miere ako osoba, ktorá netrpí takýmto postihnutím, alebo
- v dôsledku telesného postihnutia nie je inak schopná držať knihu alebo s ňou manipulovať alebo zamerať svoj zrak či pohybovať očami v rozsahu, ktorý by bol bežne potrebný na čítanie;
- „Rozmnoženina v prístupnom formáte“ je rozmnoženina diela alebo iného predmetu ochrany vyhotovená alternatívnym spôsobom alebo v podobe, ktorá umožňuje beneficientovi prístup k dielu alebo inému predmetu ochrany, čo znamená aj to, že takejto osobe sa umožní prístup tak ľahko a pohodlne ako osobe bez porúch alebo postihnutia uvedeného v bode 2;
- „Oprávnená právnická osoba usadená v členskom štáte“ je subjekt, ktorý má povolenie alebo je uznaný členským štátom na poskytovanie vzdelávania, inštruktážnej prípravy, adaptívneho čítania alebo prístupu k informáciám pre beneficientov na neziskovom základe. Patrí sem aj verejná inštitúcia alebo nezisková organizácia, ktorá poskytuje beneficientom rovnaké služby, pričom ide o jednu z jej hlavných činností, jej inštitucionálnych záväzkov alebo súčasť jej verejného poslania.
Sme veľmi radi, že táto legislatíva otvára dvere pre rýchlu ratifikáciu Marakéšskej zmluvy Európskou úniou. Vďaka nej cezhraničná výmena autorským právom chránených sprístupnených kníh bude legálna pre neziskové použitie slúžiace nevidiacim a slabozrakým osobám a osobám s ďalšími poruchami čítania bez potreby súhlasu držiteľov autorských práv.
Náhrady držiteľom autorských práv sú v rozpore s cieľom zmluvy
Súčasne je nám veľmi ľúto, že táto legislatíva dovoľuje členským štátom EÚ zaviesť platenie kompenzačnej náhrady držiteľom autorských práv, čo považujeme za rozpor s jasným cieľom Marakéšskej zmluvy.
Nevidiaci ľudia musia zápoliť s knihami v neprístupných formátoch; špeciálne v prípade vzdelávacích materiálov, kde neprístupnosť neustále narastá. Usporiadanie do stĺpcov, grafy, obrázky, animované bubliny a ďalšie prostriedky zvyšujúce vizuálnu atraktivitu zatiaľ nemôžu byť sprístupnené nevidiacim osobám bez rozsiahlych znalostí, fantázie a skúseností.
Neexistuje technický nástroj, ktorý by nahradil tieto nevyhnutné ľudské zdroje. Týmito zručnosťami disponujú práve neziskové organizácie poskytujúce služby nevidiacim zákazníkom.
V článku 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že prístupné informácie musia byť dostupné bez zvýšenia ceny. Preto akákoľvek cena, poplatok alebo prípadný doplatok za výrobu prístupného formátu, ktoré zvyšujú regulárnu cenu, porušujú článok 21 Dohovoru.
Podľa nášho názoru, zabezpečenie prístupnosti dokumentov je základnou povinnosťou ich vydavateľa, potom však nezostáva žiadny priestor na čokoľvek okrem regulárnej ceny na štandardnom trhu.
Neférová „kompenzačná“ schéma
Pri transpozícii tejto európskej legislatívy do národných zákonov členských štátov musíme dôrazne pôsobiť proti implementácii tejto neférovej kompenzačnej schémy. Neodôvodnene sa označuje ako kompenzačná schéma lebo neexistuje žiadna ekonomická strata na kompenzovanie a vlády nikdy nepreukázali poškodenie vydavateľov sprístupnenými dielami.
Na Slovensku nie sú poskytované žiadne kompenzácie vydavateľom za sprístupňovanie ich diel a veríme, že možnosť zaviesť takéto kompenzácie nebude u nás využitá.
Sú však štáty, kde kompenzácie existujú a priemyselným lobistom sa podarilo presadiť ich povolenie, čo je v rozpore nielen s Marakéšskou zmluvou, ale aj s doteraz deklarovanými stanoviskami Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
(red)