Koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce Kurzarbeit(ďalej len „Koncepcia“) do slovenského právneho poriadku predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) v súvislosti so snahou o udržanie pracovných miest (udržanie zamestnanosti) a konkurencieschopnosti slovenských firiempre prípad hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie.
Koncepcia definuje potreby novej právnej úpravy v kontexte s ekonomickou krízou v roku 2008 a pandémiou spôsobenou šírením ochorenia Covid-19 v aktuálnom období.
Stručné zhrnutie zásad koncepcie skrátenej práce
Koncepcia opisuje návrh zásad základných parametrov novej právnej regulácie.
Na účely zavedenia nového systému poistenia sa navrhuje v Sociálnej poisťovni vytvoriť nový samostatný poistný fond pre skrátenú prácu, v ktorom sa budú akumulovať financie pre prípad ďalšej ekonomickej krízy.
Zriadenie samostatného poistného fondu sa navrhuje z dôvodu zavedenia nemožnosti presunu finančných prostriedkov do iných poistných fondov Sociálnej poisťovne.
Do tohto fondu by mali prispievať zamestnávatelia so sídlom na území Slovenskej republiky, a to bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia. To sa dosiahneznížením poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Navrhuje sa nahrádzať z nového fondu v zásade náklady zamestnávateľa na zamestnanca v pomere 60 percent štát a 20 percent zamestnávateľ, pričom 20 percent bude predstavovať zníženie mzdy zamestnanca.
Koncepcia obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov, samotná výška dávky pre zamestnanca bude približne 80 percent jeho čistej mzdy.
Zásadnou podmienkou pre poskytnutie dávky by malo byť obmedzenie prevádzkovej činnosti, ku ktorej musí dôjsť na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť a v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 percent fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov.
V Koncepcii sa taktiež zvažuje uplatňovanie nového režimu aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, a to buď ako súčasť povinného poistenia alebo dobrovoľného poistenia.
Príprava, schválenie a účinnosť zákona
Na základe Koncepcie schválenej vládou SR bude vypracovaný nový zákon o režime skrátenej práce, ktorého predloženie na rokovanie vlády sa predpokladá do konca roka 2020.
Účinnosť zákona o skrátenej práci sa predpokladá od 1. januára 2022.
Účasť zamestnancov so zdravotným postihnutím
Fond skrátenej práce sa bude napĺňať časťou príspevkov platených zamestnávateľmi za zamestnancov, ktoré pôvodne zamestnávatelia platili do poistného fondu nezamestnanosti.
Zamestnanci so zdravotným postihnutím (poberatelia invalidného dôchodku) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent (ďalej „s mierou poklesu nad 70 percent“) sú z povinného poistenia v nezamestnanosti vyňatí, takže ani zamestnávateľ za nich poistné do tohto fondu neplatí.
Koncepcia jednoznačne neodpovedá na otázku, či sa režim skrátenej práce bude vzťahovať i na zamestnancov so zdravotným postihnutím s mierou poklesu nad 70 percent.
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) preto predložila ku koncepcii zásadnú pripomienku. Navrhujeme, aby sa podpora zo systému Kurzarbeit vzťahovala i na zamestnancov so zdravotným postihnutím s mierou poklesu nad 70 percent.
Z uvedeného dôvodu sme požiadali v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení opäť zakotviť povinné poistenie v nezamestnanosti pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent.
Samostatne zárobkovo činné osoby so zdravotným postihnutím
Pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú poberateľmi invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent, NROZP navrhuje obnoviť možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
V zásade ale navrhujeme na nich aplikovať rovnaké pravidlá režimu Kurzarbeit, ako budú aplikované na samostatne zárobkovo činné osoby nepoberajúce invalidný dôchodok.
Dopady vytvorenia fondu skrátenej práce na hospodárenie Sociálnej poisťovne
Koncepcia predpokladá, že financie v ročnej výške 120 až 240 miliónov eur (v závislosti od varianty, ktorá bude v konečnom štádiu zvolená) platené zamestnávateľmi do poistného fondu nezamestnanosti, budú platené do fondu skrátenej práce.
Tieto financie už nebude môcť Sociálna poisťovňa používať na vykrývanie deficitného fondu starobného poistenia.
Napriek tomu, že výpadok príjmu fondu starobného poistenia nie je nezanedbateľný a tento schodok bude potrebné nejako vykryť, MPSVaR SR v predkladacej správe tvrdí, že „Koncepcia nemá vplyv na rozpočet verejnej správy“, čo by v praxi mohlo znamenať i to, že výpadok príjmov sa bude kryť napr. na úkor poberateľov dôchodkov zmenou pravidiel valorizácie dôchodkov.
Preto NROZP ako zásadnú pripomienku predložila žiadosť o doplnenie koncepcie o informáciu, akým spôsobom sa bude vykrývať zvýšený schodok základného fondu starobného poistenia vzniknutý tým, že sa už do neho nebudú prevádzať prebytky zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti.
Mimochodom, rovnakú pripomienku predložilo i ministerstvo financií.
Kompletný návrh koncepcie je pre záujemcov dostupný na LP/2020/333 Koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku.
Milan Měchura
