Pripomienky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR k legislatíve, ktorá upravuje prácu z domácnosti a teleprácu zamietli. A to bez pozvánky na osobné prerokovanie.
V predminulom čísle Mostov sme priniesli rozsiahlu informáciu o neúspešnej snahe Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP) presvedčiť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a následne i Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR o zmenách súvisiacich s prácou v domácnosti.
Žiadali sme, aby v prípade vzniknutejkrízovej situácie mali možnosťaj zamestnávatelia občanov so zdravotnýmpostihnutím, ktorí na podporu ich zamestnania zriadili chránené dielne a chránené pracoviská, na prechodnú dobu dohodnúť výkon prácezamestnanca so zdravotným postihnutím z domácnosti zamestnanca bez toho, aby úrady práce v tomto období pozastavili priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (CHD/CHP) na dobu určitú a v období pozastavenia postavenia CHD/CHP prestali zamestnávateľom poskytovať príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, najmä príspevok na úhradu prevádzkových nákladov CHD / CHP.
Oba orgány štátnej správy návrhy NROZP zamietli.
V septembri 2020 posunulo MPSVaR do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákonníka práce, v ktorom mimo iného kompletne upraviloznenie ustanovenia týkajúceho sa domáckej práce a telepráce.
NROZP uplatnila k ustanoveniu o domáckej práci a telepráci a k ustanoveniu o výkone práce z domácnosti počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení dve zásadné pripomienky. Ich zneniea stanovisko MPSVaR uvádzame nižšie.
Pripomienka č. 1
„Za čl. III žiadame vložiť nový čl. IV, ktorým žiadame zmeniť a doplniť zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov nasledovne:
V § 55 ods. 2 žiadame druhú vetu „Podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou; splnenie podmienky vlastníctva priestorov zisťuje úrad.“ Zmeniť nasledovne:
„Podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou; to neplatí, ak sa chránené pracovisko zriaďuje v domácnosti občana so zdravotným postihnutím, ktorý vykonáva prácu podľa osobitného predpisu.x) Splnenie podmienky vlastníctva priestorov zisťuje úrad.“
Poznámku pod čiarou „x“ navrhujeme v znení:
„x) § 52 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce“.
V odôvodnení sme uviedli:
Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je možné zriadiť chránené pracovisko i v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Podmienka preukazovania vlastníctva alebo prenájmu priestorov zamestnávateľom, ktoré občan so zdravotným postihnutím užíva na vlastné bývanie, je v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím často prakticky nesplniteľná, pretože najmä nájomca nemôže byť súčasne prenajímateľom nehnuteľnosti, ktorú má prenajatú na bývanie. Podmienka vlastníctva alebo prenájom priestorov zamestnávateľom, v ktorých bude chránené pracovisko pre zamestnanca so zdravotným postihnutím zriadené, tak účinne bráni tomu, aby bolo možné zamestnancovi so zdravotným postihnutím umožniť vykonávanie domáckej práce alebo telepráce. Preto je potrebné do § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti vložiť výnimku, ako je vyššie navrhnutá.“
MPSVaR túto zásadnú pripomienku neakceptovalo a vyhodnotilo ju nasledovne:
„Nad rámec návrhu. Podľa § 55 ods. 1 zákona o službách štvrtej a piatej vety sa „za chránené pracovisko považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím“.
Touto úpravou sa podľa zákona o službách zamestnanosti v rámci definície chránenej dielne a chráneného pracoviska rieši aj pracovisko, ktoré si zriadi fyzická osoba – občan so zdravotným postihnutím, na ktorom bude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a vo vzťahu k miestu výkonu tejto činnosti sa následne spresňuje, že takého pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Definíciu chránenej dielne a chráneného pracovisko vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní na pracoviskách zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou v pracovnom pomere riešia úvodné vety § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti (prvá až tretia veta).
Text poslednej (piatej) vety v § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sa vzťahuje iba na text predchádzajúcej (štvrtej) vety a iba vo vzťahu k chránenému pracovisku, na ktorom občan so zdravotným postihnutím vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a nevzťahuje sa na zriadenie pracoviska pre zamestnanca právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá pre zamestnávateľa vykonáva prácu v pracovnom pomere. O tom svedčí aj skutočnosť, že podmienkou na priznanie postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chráneného pracovisko právnickou osobou alebo fyzickou osobou v zmysle § 55 ods. 2 druhej vety.“
Podľa nášho názoru je zamietnutie našej pripomienky odôvodnené nesprávnym výkladom §55 ods. 1.
Posledná veta tohto odseku „Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím“ sa podľa nášho názoru nevzťahuje len na predchádzajúcu vetu „za chránené pracovisko považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť“, ale na celý odsek 1 §55. Aby nebol možný zmätočný výklad §55 ods. 1, navrhli sme vyššie uvedenú pripomienku.
Pripomienka č. 2
„V § 250b žiadame za ods. 2 vložiť nový ods. 3 s nasledujúcim textom:
„(3) Výkon práce z domácnosti občanom so zdravotným postihnutím podľa ods. 2, ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba zamestnáva v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, nie je porušením zmluvy o zriadení chránenej dielne alebo zmluvy o zriadení chráneného pracoviska a nie je porušením zmluvy o poskytovaní Príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska uzatvorených medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa osobitného predpisu.“
V odôvodnení sme uviedli:
„Domnievame sa, že v čase šírenia prenosných ochorení a ohrozenia zdravia by malo preventívne opatrenie, za ktoré sa považuje i vykonávanie práce z domácnosti (obmedzenie presunu ľudí v hromadných dopravných prostriedkoch, obmedzenie výskytu v pracovnom kolektíve na pracovisku, …), dostať prednosť i v prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím pracujúcim za normálnych podmienok v zriadených chránených dielňach a na chránených pracoviskách a nepovažovať prechodný výkon práce z domácnosti podľa § 250b ods. 2 za porušenie uzatvorených zmlúv medzi úradmi práce, sociálnychvecí a rodiny a zamestnávateľmi občanov so zdravotným postihnutím.
Uplatniť ustanovenia § 250b ods. 2 je možné len v prípade, ak to druh práce umožňuje a nakoľko zamestnanec so zdravotným postihnutím bude naďalej vykonávať prácu podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy, nevidíme dôvod, aby úrady práce, sociálnychvecí a rodiny pozastavili ich zamestnávateľom príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.“
MPSVaR túto zásadnú pripomienku neakceptovalo a vyhodnotilo ju nasledovne:
„Nad rámec návrhu. Nejde o úpravu, ktorá je v pôsobnosti Zákonníka práce.“
S týmto odôvodnením taktiež nesúhlasíme, pretože v zákonoch je celkom bežné, že je v nich odkaz na iný zákon.
K celému procesu medzirezortného pripomienkového konania ešte dopĺňam, že MPSVaR neprizvalo zástupcov NROZP k osobnému prerokovaniu predložených zásadných pripomienok.
Milan Měchura
