V rámci zasadnutie predsedníctva EDF v estónskom Tallinne sa uskutočnil workshop na tému Prístupný cestovný ruch v EÚ.
Zorganizovalo ho EDF v spolupráci s Helénskym inštitútom dopravy.
Čo ukázal výskum
Účastníkov privítal Evangelos Bekiaris z Helénskeho inštitútu dopravy. Prezentoval štúdiu, ktorú realizuje so svojimi kolegami a ktorá sa týka prístupnosti európskych dopravných systémov a cestovného ruchu. Zaoberal sa najmä rozsahom štúdie, súčasnými prioritami svojho tímu.
Vyzdvihol potrebu zaručiť bezpečnosť a poukázal na súčasné trendy ako aj výzvy, ktorým v tejto oblasti v súčasnom období čelíme.
V ďalšej prezentácii Mary Panou, vedúca výskumného tímu, hovorila o prvých výsledkoch výskumu a o dotazníkoch, ktoré tím vypracoval. Zamerala sa predovšetkým na potreby a očakávania občanov, ukázala príklady dobrej praxe v štátoch EÚ.
Autobusy, lode a nástupištia
Po prezentáciách začala interaktívna časť workshopu, sprevádzala ju veľmi aktívna diskusia. Účastníci sa venovali najmä témam nevhodných a naopak prístupných dopravných prostriedkov, miest na oddych a ubytovania.
Ako príklad možno uviesť prístupnosť autobusov. Vo väčšine európskych krajín sú prístupné (nízkopodlažné) len niektoré spoje a často sa stáva, že užívateľ presne nevie, o ktoré spoje ide.
Ďalším príkladom zlej praxe boli výletné plavby loďou. V mnohých prípadoch sa totiž stáva, že turisti so zdravotným postihnutím môžu využívať možnosti výletnej lode, no nemajú možnosť navštíviť prístav alebo určitú destináciu pretože nie je dostatočne prístupná.
Ďalším problémom, ktorý účastníci počas diskusie spomenuli, boli neprístupné nástupištia – v EÚ nejestvuje legislatíva, ktorá by sa zaoberala výškou nástupíšť na vlakových staniciach.
Často sa stáva aj to, že na menších staniciach nie je počas dňa žiadny personál a človek so zdravotným postihnutím, ktorý potrebuje pri cestovaní pomoc inej osoby, je stratený. Ak sa aj personál pri jednotlivých druhoch dopravy nachádza, málokedy má za sebou potrebnú odbornú prípravu a nevie, akým spôsobom zaobchádzať so zdravotne postihnutým cestujúcim.
Rezervácie a hotely
Ako neprístupné viacerí účastníci označili aj rezervačné služby – často neprístupné mobilné aplikácie, ktoré sa využívajú na rezerváciu, no aj kúpu lístkov. V rámci EÚ sa rôznia aj ich typy, a to tiež často mätie turistov.
Nie zriedkavo sa možno stretnúť aj s neprístupnými webovými stránkami hotelov, ako aj s tým, že neobsahujú dostatok informácií o prístupnosti hotelov či dovolenkových rezortov.
Nejestvujú ani spoločné pravidlá, ktoré by sa zaoberali vzťahom medzi prístupnosťou a bezpečnosťou cestovania.
Nájdu sa aj dobré príklady
Celý workshop neodznel len v kritickom naladení. Účastníci si vymenili aj príklady dobrej praxe, vďaka ktorým je život turistu so zdravotným postihnutím trocha veselší.
Ak chce človek nabrať na optimizme, mal by navštíviť Dublin, ktorý má veľmi prístupné metro. V Miláne poskytujú veľmi cenné informácie o prístupnosti jednotlivých historických pamiatok, nórske Oslo privíta veľmi prístupným novým letiskovým terminálom. V Chorvátsku osoby so zdravotným postihnutím neplatia diaľničné poplatky.
Rovnako kvalitne i rovnako dôstojne
Na záver workshopu odzneli všeobecnejšie poznámky. Problematický je zber dát ohľadom prístupnosti v cestovnom ruchu – práve vďaka neprístupnosti sú mnohé systémy dopravy a turizmu nepreskúmané. Často sa stáva, že prístupnosť sa vníma len z pohľadu užívateľov invalidného vozíka a úplne sa ignorujú iné druhy postihnutia.
Potrebný je aj kvalitný systém klasifikácie prístupnosti dopravy, služieb aj infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu, založený nielen na hodnotení samotných ľudí so zdravotným postihnutím ale aj odborníkov v tejto oblasti.
Ďalšia dôležitou skutočnosťou je aj to, že nie je dôležitá len prístupnosť, no aj jej využívanie na rovnakom základe, v rovnakej kvalite a rovnako dôstojne.
Na záver workshopu moderátor Evangelos Bekiaris vyjadril nádej na zlepšenie situácie v súvislosti s budúcim prijatím Európskeho aktu o prístupnosti a vyzval všetkých účastníkov na aktívnu spoluprácu pri mapovaní pozitív a negatív Európskeho cestovného ruchu.
(red)