Po viacročných diskusiách pripravila pracovná skupina zriadená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR i za účasti zástupcov mimovládnych organizácií návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, v januári 2018 sa očakáva, že ho prerokuje Vláda SR a posunie na prerokovanie a schválenie do Národnej rady SR. Po schválení sa predpokladá účinnosť väčšiny ustanovení od 1. mája 2018.
Cieľom tohto článku nie je podrobne informovať o jednotlivých ustanoveniach návrhu zákona, ale priniesť všeobecnejšiu informáciu pre zorientovanie sa čitateľov v problematike.
Cieľ návrhu zákona
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale aj pre ďalšie spoločensky prospešné ciele.
Navrhovaná právna úprava vnesie do tejto oblasti nové pravidlá, odstráni prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov bránia, ako aj vytvorí systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
Návrh zákona vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť.
Čo návrh obsahuje
Návrh zákona najmä:
- vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
- ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
- vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
- upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
- upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
- upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.
Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci.
Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu. Okrem týchto ex ante podmienok návrh zákona zároveň ustanovuje aj kontrolné mechanizmy ich dodržiavania ex post.
Ďalej pre informáciu uvedieme definíciu niektorých základných pojmov, ako sú v návrhu zákona uvedené.
Sociálna ekonomika
Sociálnou ekonomikou sa bude rozumieť súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Pozitívnym sociálnym vplyvom na účely zákona je napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu.
Napĺňaním verejného záujmu je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a zabezpečovanie bývania.
Napĺňaním komunitného záujmu je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné ohraničiť a identifikovať podľa územného, členského, záujmového alebo iného objektívneho kritéria, okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a zabezpečovania bývania.
Spoločensky prospešné služby sú v zákone vymenované, v podstate sa ale kryjú s verejno prospešnými službami definovanými v zákone o neziskových organizáciách.
Subjekty sociálnej ekonomiky
Zákon definuje široký okruh subjektov sociálnej ekonomiky, ktoré pri splnení zákonom stanovených podmienok môžu získať označenie sociálny podnik.
Subjektom sociálnej ekonomiky môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, ktorí
- nie sú väčšinovo riadení štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán,
- vykonávajú hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a
- ak podnikajú alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť, nevykonávajú ich výhradne na účely dosiahnutia zisku alebo zisk z nich používajú spôsobom podľa zákona.
Sociálny podnik
Zákon ďalej definuje hlavné znaky sociálneho podniku.
Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky,
- ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,
- ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
- u ktorého k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
- ktorý, ak
- zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu,
- časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu,
- ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.
Registrovaný sociálny podnik
Zákon definuje, za akých podmienok získa sociálny podnik štatút registrovaného sociálneho podniku a aké výhody priznaním tohto štatútu získa. Uvedenie podrobností by už bolo nad rámec tohto informatívneho článku.
Druhy registrovaných sociálnych podnikov
Registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním
- verejného záujmu, je verejnoprospešný podnik,
- komunitného záujmu, je komunitnoprospešný podnik.
Z hľadiska zamerania činnosti môže byť registrovaný sociálny podnik
- integračným podnikom; zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb,
- sociálnym podnikom bývania; zameriava sa na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania,
- iným registrovaným sociálnym podnikom.
Podpora podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky
Zákon v zásade definuje tri základné druhy finančnej podpory sociálnych podnikov:
- investičná pomoc,
- kompenzačná pomoc,
- pomoc na podporu dopytu.
Druh podpory, konkrétne finančné nástroje podpory a výška podpory závisia od splnenia celého radu podmienok, napr. či ide o registrovaný sociálny podnik, sociálny podnik alebo čiastočne sociálny podnik, uvádzanie podrobností, navyše zatiaľ v štádiu návrhu, je nad rámec tohto článku.
Zákon samozrejme obsahuje rad mechanizmov, ktoré budú brániť zneužívaniu finančnej podpory alebo jej prelievanie do iných subjektov.
Súčasťou podpory môže byť i úľava na dani z hospodárskej činnosti pre registrovaný verejnoprospešný sociálny podnik.
Navrhuje sa tiež znížená sadzba DPH vo výške 10 percent na tovary a služby produkované registrovaným sociálnym podnikom pri dodržaní v zákone o DPH definovaných podmienok.
Ďalšie finančné nástroje podpory sú navrhnuté v novele zákona o službách zamestnanosti. Ide o príspevok integračnému podniku a o kompenzačné príspevky integračnému podniku.
Milan Měchura